Aj keď sú na svete už aj novšie Diove dielka, čiže "Killing the Dragon" a relatívne nový "Master of the Moon", dnes by som sa rada vrátila k Magice, ktorá spolu s jeho najklasickejšími klasikami patrí medzi moje najobľúbenejšie, čo sa týka Diovej tvorby, a nielen jej. Bývalý spevák BLACK SABBATH, RAINBOW a ELF, a okrem toho človek, ktorý sa veľmi pričinil o vznik heavymetalovej legendy MANOWAR, ale o tom niekedy inokedy a na inom mieste.. svojmu albumu dal pekný tajomný názov... Je to prvý koncepčný album z dielne tohto škriatka s hlasom elfa. Príbeh pojednáva o vesmírnom kráľovstve mágie, ktoré sa volá prekvapujúco "Magica".. Hoci je to fantasy + sci-fi príbeh, klasická rozprávka, kde bojuje dobro a zlo, Diovi sa sem podarilo zapasovať aj niektoré politické prvky, napr. totalitu reprezentuje asimilácia. Istú paralelu môžeme nájsť s novelou "1984" od Georga Orwella. Jedná sa o veľmi prepracovaný príbeh, hoci Dio sa nevyhol ani gýčovitým prvkom. Ale berme to tak, že je to fakt rozprávka... Pokiaľ máte záuje sa hlbšie vnoriť do deja, Dio vám príbeh rozpovie v cca. 20 minútovej stope "Magica - The Story". Kto vlastní originálku, nájde ho aj v booklete.

Dovolím si tvrdiť, že dielko je tak vyrovnané, že nemá vyslovene slabé miestečko. Je viac než dobrou konkurenciou pre Diove klasické nahrávky "Holy Diver", "The Last in Line" alebo "Dream Evil", ktorému sa Magica podobá asi najviac. Ale má navyše výborný zvuk a niektoré moderné prvky, symfonický orchester, zborový spev akejsi "sekty" (v skladbe "Lord of the Last Day"), rôzne moderné vesmírne samply a tak podobne. Všetkému dominuje Diov božský hlas a krištáľovo čisté riffy. Heavy Metal/Hard Rock ako z učebnice. Albumu sa síce dá vytknúť, že niektoré prvky sa opakujú, ako napr. riff vo "Fever Dreams" a "Turn to Stone", ale ktovie, či to nie je zámer...

"Magica" nie je pozitívny album s veselou náladou. Atmosféra zodpovedá deju. Len si vypočujte napr. epickú záležitosť "Eriel" alebo "Otherworld"... A hľadáte vrchol? Pre mňa ním bola deviata skladba, nádherná balada "As Long As It's Not About Love". Pri tomo songu asi každý musí súhlasiť s tým, že heavymetalové balady sú najkrajšie na svete. Je to skladba, ktorá vháňa slzy do očí aj nadrsnejším tvrďákom.. Pocity zo songu len tak sršia. Emočné peklo.. Mimochom, niečím mi zdiaľky pripomenula nezabudnuteľné sabbathovské klasiky ako "Sign of the Southern Cross" alebo "Too Late", akurát je omnoho baladickejšia .. Zaraďujem ju do zoznamu mojich naj rockových balád... Desiatka "Losing My Insanity" je zaujímavá svojím začiatkom, keltskými motívmi, ktoré pomaly prechádzajú do gitarky a celá skladba sa nesie v takej tej hopsavej keltskej atmosfére. Na albume sa nachádza aj podarená inštrumentálka "Annica", ktorá bohužiaľ vyšla len ako japonský bonus.

Predstavte si, že Ronald Padavona, ako znie Diovo občianske meno, bude mať čoskoro 60. Väčšina ľudí v tomto veku už kvasí na dôchodku a prinajhoršom sa chystá na večný odpočinok. Diovi to spieva stále lepšie ako mládencom. Ak bude stále tvoriť takéto dobré albumy, jeho predstava ako dôchodcu je prinajmenšom smiešna.