Nemecká heavy metalová kráľovna Doro Pesch prichádza po troch rokoch s novým materiálom. Medzitým stihla veľkolepo osláviť štvrťstoročnicu svojho pôsobenia na hudobnej scéne, keď vydala aj živý album a DVD. Hudobná kariéra tejto metalovej sirény je popreplietaná ako jej začiatkami s Warlock, tak započatím sólovej kariéry, kde sa v druhej polovici 90tych rokov nevyhla aj miernemu experimentovaniu v jej tvorbe. Našťastie každý ďalší album od nového milénia ju vracal k jej heavy metalovým koreňom a na novinke je to tiež poriadne cítiť. Doro mi vždy prišla taká, akoby vôbec nestarla, a to nielen po fyzickej stránke ale ani speváckej. Stále dokáže prekvapiť svojím charizmatickým hlasom, s ktorým sa nebojí ísť pekne do výšok a ani metalovo škriekať. 

Najväčší a najjasnejší hit novej kolekcie je hneď na začiatku. Také pecky ako titulná Raise Your Fist in the Air jej najviac svedčia, to je Doro. Priamy ťah na bránu s neskutočne chytľavým refrénom. Ani nasledujúci kus Coldhearted Lover v ničom nezaostáva. Podladené gitary a pekne vystavaný melodický podklad dávajú piesni správnu atmosféru. A je to opäť hitová záležitosť. Po rýchlejšej, ale hymnickej Rock Till´ Death prichádza prvá balada, navyše okorenená účasťou hosťa a nie hocijakého. Je ním veľký priateľ Doro, legendárny Lemmy Kilmister z Motörhead, s ktorým si strihla duet It Still Hurts. V tejto krásnej balade spieva Lemmy veľmi jemne a v takej polohe som ho snáď ešte ani nepočul. Oba hlasy k sebe krásne pasujú, ladia spolu a piesni dávajú precítený, až romantický nádych. Nasledujúca speedovka Take No Prisoner je Warlock ako vyšitý, len v modernejšom strihu. V rodnej nemčine naspievaná ďalšia balada Engel trošku evokuje legendárnu hymnu Für Immer. Má veľmi vydarené aranžmány a znie dosť veľkolepo, miestami až pompézne. V nemčine sa ešte chvíľu pokračuje aj ďalej, až sa dostaneme k tvrdej a ukričanej skladbe Little Headbanger (Nackenbrecher). Tá je ako stvorená pre koncertné prevedenie, viem si predstaviť ako by to v takom kotli pod pódiom dobre fungovalo. Album sa postupne prehupol do druhej polovice a všetko ide ako dobre namazaný stroj, čoho dôkazom je najrýchlejší song na platni Revenge. Aj do tretice tu máme baladu Free My Heart, ktorá je však už trošku takým opakovaním sa čo sa týka nálady baladickej časti albumu. Po predposlednom strednotempovom kúsku Victory je čas na záverečnú skladbu, ktorou je Hero, venovaná nikomu inému ako Veľkému malému mužovi Ronniemu Jamesovi Diovi. Jedná sa o polobaladu, s vygradovanými refrénmi a silnou atmosférou, skutočne pekná pocta tomuto nezabudnuteľnému spevákovi. Aj po vyše 25tich ro(c)koch na scéne dokáže metalová diva Doro prísť s výborným a stále sviežim albumom, ktorý poteší srdce každého pravoverného heavy metalistu. Album odsýpa pekne plynulo, možno by nebolo od veci dať tam o jednu baladu menej, inak je to dobre vyvážená porcia piesní v strednom, rýchlom a pomalom tempe.