Na začiatok možno nejaké tie vysvetlenia – Athelstan (gitara, basgitara, klávesy) a Wulfstan (gitara, basgitara, vokály) neradi vidia, ak ich tvorbu niekto označí za black metal, v prvom rade obsahovo a v zásade aj hudobne je o niečom úplne inom. Hodiť ju do priečinka „viking metal“ je v prípade kapely čerpajúcej z anglosaskej histórie Albiónu už vyslovená provokácia. A nebudem ako krajinu pôvodu uvádzať Veľkú Britániu, keď by táto dvojica najradšej obrátila tok času do obdobia Siedmich kráľovstiev, bez „príveskov“ ako Wales, Škótsko a Severné Írsko, čo je myšlienka, ku ktorej sa kapela hlási rovnako ako k tomu, že čokoľvek, čo v Anglicku stálo za to, skončilo v roku 1066 vpádom „darebákov vedených Viliamom Bastardom“.

A teraz už k piatemu albumu Forefather – nebudem to obkecávať, v pohanskom metale som si vždy vedel nájsť to, čo ma skutočne baví, tento konkrétny „anglosaský metal“ patrí medzi moje top záležitosti žánru a na nový materiál som čakal dosť netrpezlivo, keďže som bol zvedavý, či sa po predošlom, hymnami nabitom opuse „Ours Is The Kingdom“ podarí prísť s niečím aspoň rovnako vydareným.

Podarilo sa to. Nový album je vynikajúcim kusom epikou a atmosférou nabitého úderného, nabrúseného, pomerne rýchleho a zároveň majestátne melodického pohanského metalu so skvelými gitarovými motívmi, podopretými vkusným basgitarovým spodkom a bicími, za ktoré je zodpovedný člen zvaný The Wofhead, ktorý bude podľa všetkého jedným z tých pohanských bojovníkov, ktorých v pohode odnesiete v igelitke, ale svoju robotu robí dobre, v rýchlych častiach jeho presnosť vyvoláva dojem neľútostne mašírujúceho osudu a podarilo sa ho nastaviť bez umelohmotného efektu, skrátka nie je dôvod mať s ním problém. Nakoniec, tá kopa nálad, dojmov a obrazov, ktoré vytvárajú gitary, klávesy a vokály, vám ani nedovolí zaoberať sa takouto podružnosťou. K tým náladám – pokojné a zádumčivé, vyvolávajúce dojem Severného mora, narážajúceho do skál anglického pobrežia v netradične slnečný deň, sa striedajú s obrazom saských bojovníkov, ktorí pod temnými mračnami, uháňajúcimi po oblohe, pochodujú brániť krajinu proti tým, ktorí sa občas, keď bolo treba vydupať zo Sasov poriadne výpalné, titulovali aj ako „chudobní moreplavci zo severu“:-D

Skvelú hudobnú zložku podporujú výborné vokály, zlovestný, bojovný revo-škrek, ale nie ten typ, ktorí vyrábajú kadejakí true adolescenti, žijúci v predstavách, že pohania sú nejaké kreatúry, ktoré behajú po lese a živia sa kresťanskou krvou, a potom výborný melodický spev, a aj hlboký recitatív, podľa toho, čo sa kde hodí. Texty sa zaoberajú staroanglickou históriou, hlavne rôznymi vojnovými historkami, ale aj časmi dávnej slávy, osláv, obradov, príchodu Sasov na ostrov a podobne. Tu si okrem angličtiny budete môcť užiť aj staroanglický jazyk v podobe, v akej ho Anglovia, Sasi a Juti do Anglicka priniesli a napísali v ňom svoje eposy. Pokiaľ vás zaujíma toto obdobie histórie a hľadáte k nemu vhodný soundtrack, tento album by sklamať nemal.