Úprimne sa priznám, že keby som mal vedľa seba nové albumy od dvoch neznámych kapiel, pričom jedna bude napríklad zo Švédska a druhá z Burundi, tak si najskôr pustím exotiku. Nie preto, že to bude niečo úžasné, kvalita bude skôr na strane Švédska, avšak za Burundi hovorí iný náhľad na hudbu, postupy, atď.. Presne takto som sa dostal k ICEWIND. Krajina pôvodu ma k sebe, doslova, magicky pritiahla a po tom, čo som sa s albumom "Midnight Bloody Dances" zoznámil, si vravím, že toto si naozaj zaslúži recenziu.

Kirgizsko, z tejto krajiny totiž ICEWIND pochádza. Tak schválne, koľko kapiel z tejto východnej krajiny poznáte? Predpokladám, že odpoveď bude žiadnu. Znalci si možno spomenú na DARKESTRAH, predsa len existujú viac ako 20 rokov, ale už sa presťahovali do Nemecka. Tu však asi už takmer každý skončí. Nuž a samozrejme ICEWIND.

"Midnight Bloody Dances" je debutový album tejto trojčlennej kapely. O spev sa postaral Demether Grail a Aina Tornheim. Aby sa nám kruh pekne uzavrel, tak Demether Grail pôsobí, okrem iného aj v ZMEY GORYNICH. Tu spieva tiež Alexandra Sidorova, ktorá na poslednom albume pomáhala HAZE OF SUMMER, nuž a obe tieto kapely (teda okrem iného) vydali Soundage Productions. K spevu by som dodal, že drvivú väčšinu počujeme najmä mužské party, Aina sa zapojí občas, avšak zvyčajne vkusne. V podstate sa tu nachádzajú všetky možné spevácke polohy, od šepkania, čistého spevu, škreku až po ženské deathové vokály. Úplne ma však dostal záver poslednej skladby "Warlock", kde mi napadá meno Peter Steele, aj keď od majstra má Demether Grail hlas posadený samozrejme vyššie.

Jedenásť songov, pár minút cez trištvrte hodinku a melodický black metal - iste nič prevratné, pohybujeme sa niekde okolo "Enthrone Darkness Triumphant" alebo "Dusk and Her Embrace", ale počúva sa to dobre a ak radi objavujete exotickejšie kapely (tak ako ja), určite "Midnight Bloody Dances" zaujme. Klávesy dostávajú veľký priestor, je troška škoda, že chalani nezapojili aj nejaké netradičnejšie kirgizské hudobné nástroje. Svetové rekordy v rýchlosti sa tentokrát nekonajú, ICEWIND je najmä o melódiách a výbornom speve. Hudba výborná, produkcia a zvuk taktiež, obal mierne sexisticko nechutný, ale kto by nechcel mať doma polonahú divožienku čo po nociach vraždí nevinné zvieratká, že.
Texty síce nemám, ale asi o nič špeciálne som neprišiel, už názvy songov dávajú tušiť, že o hlboké myšlienky nepôjde ("Pi moju krv", "Vlčia stopa", "Obeta" atď.). Práve vo "Wolf Trail" Aina Tornheim má až nepríjemný šepkajúci hlas, avšak netrvá to dlho. Keby sa mi takto prihovorí v noci u nej doma, tak raňajky si robím doma. V "Sacrifice" alebo "Apocalypse" je zase počuť "naivnú bezstarostnosť 90tych rokov", strašne hlúpo sa to vysvetľuje a nemyslím to vôbec negatívne, ale tie prvoplánové klávesy sú fajn.

ICEWIND teda na debute vytvorili kus zaujímavej a poctivej hudby, ak by som musel vypichnúť jeden song, tak "Warlock" je naozaj mierne inde ako zvyšok a to najmä kvôli "Steelovskej" pasáži. Ten zvyšok je fajn a počúvateľný klávesovo-melodický black metal. Stačí to? Prečo nie.

Recku som mal napísanú, ale mrknúc nedávno na ich Instagram musím skonštatovať, že "Midnight Bloody Dances" zjavne nasledovníka nebude mať. ICEWIND to presne mesiac po vydaní debutu zabalili, prečo, vie len kapela. Na MA síce stále svietia ako aktívna kapela, ale ktovie dokedy. Ak je to pravda, tak je to škoda. Kto by však zablúdil do Biškeku (samozrejme hlavné mesto Kirgizska), tak na štvrtom poschodí nákupného centra Tsum v oddelení A-18 si môžete kúpiť tento album, objednať sa dá aj z oficiálnej stránky vydavateľa.