Rozmýšľam, ako je možné, že sa tu zatiaľ neobjavila ani jedna recenzia na takých velikánov, akými sú MAYHEM! Skupina, ktorá stála za zrodom black metalu, ktorej história by sa mala učiť na dejepise,... ktorá síce nemá na svojom konte veľa albumov, ale tie, ktoré vydala, stoja za to. 

Už podľa slov Maniaca na DVD European Legions ste sa mohli dozvedieť, že pripravovaný album bude opäť niečo tvrdé black metalové. A je to pravda. Po veľmi experimentálnom Grand Declaration Of War sa vám po pustení tohoto CD do uší zaklincuje pravý nórsky black metal, ktorý však nie je priamočiary, ale veľmi inovatívny. To sa hlavne týka Hellhamerovej hry na bicie a Blasphemerovej gitary vytvárajúcej dokopy skvelý agresívny celok. No a keď do toho ešte pridáte Maniacov hlas, tak z toho nemôže vyjsť nič iné, len čistá blasfémia.

Celý album začína vypaľovačka Whore, ktorá udá tempo rýchlosti nemeniace sa na celom albume. Neznamená to však, žeby bol album monotónny, to nie. Hoci je rýchly, nájdete tu, ako som už spomínal, plno inovácií. Hellhammer kúzli na bicích neuveriteľné veci – jedná sa o „štandartné“ black metalové klepanie, protirytmy, či rôzne iné prvky s prechodmi a činelmi, na aké sme zvyknutí. Najlepšie na jeho hre je to, že sa vôbec nevykráda. Nechcem tu rozoberať každú jednú pieseň, lebo všetkých 8 songov je fakt nárez v ktorom nenájdete jedno hluché miesto. Spomeniem však len 2 songy, ktoré z black metalovej rýchlosti trocha vybočujú. Sú to My Death a Chimera. Do celej štruktúry však perfektne zapadajú a najmä My Death sa vám zapíše do uší.

Kedže Hellhammerovi som sa už venoval, ešte tu trocha popíšem o Blasphemerovi. To, že to je skvelý gitarista ste si už mohli všimnúť na Grand Declaration Of War a spomínanom DVD European Legions. Na tomto albume však zašiel opäť za rámec svojich možnosti – a to najmä rýchlosťou a kreativitou. V každom songu nechýba niekoľko neopakujúcich sa a podľa mňa aj náročných menších sól. Proste vidno, že táto zostava Mayhem je veľmi úderná a schopná produkovať novú hudbu aj do budúcnosti. No a samozrejme tu ani nechýba basové sólo, ako to bolo za starej éry Mayhem – konkrétne v songu Impious Devious Leper Lord. Tam je basa počuteľná cez celú pesničku.

Textové témy sú dosť agresívne, avšak nie priamočiare. To je Maniacova práca, ktorý je na takéto texty expert. Možno z nich vyčítať nenávisť, úvahy o smrti, ale aj protikresťansku tematiku. Zvuk je taký klasický black metalový – zrejme to bol zámer skupiny, ale znie to fakt super. A všetky nástroje sú počuteľné.

Rozmýšľam, čo by som ešte k tomuto albumu napísal, ale už ma nič nenapadá. Mayhem týmto výtvorom ukázali, že black metal nemusí byť len priamočiary, ale aj technicky dokonalý. A pritom to je stále true norwegian black metal.