Po nejakých tých prieťahoch sa na pulty obchodov dostáva novinka švédskeho mešuge komanda, nesúca zvláštny názov ObZen (to prečo sa tak volá, vám bude ako-tak objasnené v našom rozhovore s týmto spolkom). Čo teda títo, v podstate už, veteráni prichystali pre nič očakávajúcich fans?

V prvom rade album nesúci všetky prvky tak typické pre MESHUGGAH – neuveriteľne podladené sekané gitary založené na rytmike, miestami okorenené fakt úchylným sólom. Rytmika ako taká je niekedy možno menej komplikovaná na počúvanie, no stále je počuť ako sa rytmus gitár postupujúcich s kopákom bije s tým, čo Tomas Haake hrá na čineloch a rytmičáku. Vo všeobecnosti sa ale dá povedať, že ObZen je jednoduchšie stráviteľný ako jeho predchodcovia, najmä ako bezprostredne pred ním vydaný, vynikajúci album, Catch 33. Celková atmosféra album je priateľskejšia a nie taká zahmlená. Piesne sú na MESHUGGAH až nezvykle rôznorodé (do takej miery ako je to pri tejto kapele možné), nesú sa vo viacerých tempách. Je pravda, že pre viacerých ľudí tam môže byť tá klasická námietka, že hrajú stále to isté. Preto je potrebné pripomenúť, že počúvanie MESHUGGAH si stále vyžaduje plnú poslucháčovu pozornosť, aby si povšimol všetky fintičky, ktorými jednotlivé riffy oplývajú, a ak sa započúvate, zistíte, že ich je teda požehnane.

Opisovať hudbu MESHUGGAH bližšie je jednak dosť ťažké a jednak to podľa mňa ani nemá veľký zmysel. Myslím, že tí, ktorí MESHUGGAH poznajú a majú radi ich tvorbu ako celok nový album privítajú s radosťou. Tí, ktorí ich nemajú radi (napr. pre tú zdanlivú jednotvárnosť) ich nebudú mať radi aj naďalej. No a ak sa nájdu nejakí ľudia, ktorí majú chuť na komplikovanú a čudnú metalovú hudbu, nech to skúsia.