Ako má znieť METALLICA? Presne tak, ako znie na novom albume. Trvalo dlhý čas, kým Metallica opäť vydala album v štýle, ktorý si väčšina z nás s ňou bude najlepšie spájať. METALLICA si prešla svojimi Loadmi, Garážami, Hnevmi a kadečím ale až teraz si môžme vychutnať ich pravú thrashmetalovú polievočku.

Keď METALLICA vydáva album, jedná sa vo svete hudby o veľkú udalosť. Inak tomu nebolo ani pri Smrteľne príťažlivom kotúči, ktorý už nejaký čas putuje prehrávačmi fanúšikov tvrdej rockovej muziky.
Death Magnetic je album, ktorý by bez problémov zapadol to pomyselnej thrashovej vitrínky osemdesiatych rokov. Dnes sa však píše rok 2008 a tak sa sa samozrejme nemusí jednať o bohviečo. Pravda je však niekde inde. METALLICA je späť s drsnými riffmi, dobre známymi prechodmi, gitarovými sólami, ale hlavne so sebaistotou a klasickým feelingom.

Už úvodný That Was Just Your Life ponúka mäskový riff, fantastický bridge navnaďujúci na chytľavý refrén. Špičkový thrash metal ponúkajú hlavne nasledujúce tri skladby. Členitá The End Of The Line, vrcholná pieseň dosky Broken, Beat & Scarred, či snáď pre Metallicu najosobitejší singel The Day That Never Comes s veľmi znamenitým vrcholením v druhej polke, pri ktorom vám myšlienky zablúdia až kdesi do roku 1988. All Nightmare Long, The Judas Kiss a My Apocalypse rozhodne nič nepokazia, možno ich stačilo len troška osekať o zbytočné sekundičky. V treťom pokračovaní baladických The Unforgiven prekvapí piano na začiatku. Celá skladba ukazuje, že nemusia tlačiť na pílu, aby zneli lahodne. Dokonca časť kde Hetfield vytiahne „Forgive me“, považujem za najsilnejší moment albumu. A tak za jediný vyložene zbytočný ťah považujem inštrumentálnu skladbu Suicide & Redemption, ktorá okrem hlavného motívu ponúka prázdnotu a jej naťahovanie na 10 minút je pre sluchovody už nepríjemné.

METALLICA sa vyšplhala vysoko nad priemer a snáď to ani nikoho neprekvapuje. Páni muzikanti odviedli prácu na 100 percent a vo väčšine okamihov dokážu zaujať. Veľmi dobrý album a dôkaz, že METALLICA učinila správne, keď to nezabalila už niekedy pred vydaním St. Anger. Spokojnosť.