Nové trendy, nové technické vychytávky, nové kapely a starí MONSTER MAGNET. Tak nejak by mohol znieť popis kontextu, v ktorom vychádza ich ďalší, v poradí deviaty album. Napriek všetkým zdravotno-chemickým peripetiám okolo frontmana a hlavného skladateľa Davea Wyndorfa sa však zdá, že kapela našla pevné miesto pod nohami. Už minulý album, „Mastermind“, bol priamočiary, ale dokonale premyslený kus, ktorý sa ani po troch rokoch neopočúval. „Last Patrol“ určite pokračuje v tomto trende zavedenej kapely...

Nepokračuje. MONSTER MAGNET sú kapela, ktorá okrem klasiky typu BLACK SABBATH vychádza aj z odkazu psychedélie – presnejšie, HAWKWIND. Tieto vplyvy sa rozhodol Wyndorf na novinke aktivovať maximálne. Viac „vesmírny“ album nenahrala kapela od čias „Dopes to Infinity“, čo už je takmer 20 rokov – a rozhodli sa to podčiarknuť aj fantastickým vesmírnym obalom. Je vidno, že na posledných turné kapela hrala nielen celý „Dopes“, ale aj kopec vecí zo „Spine of God“. Základným aranžérskym zvukom nového albumu sú teda efekty, ozveny a nálady. Okrem toho, celková produkcia nie je najčistejšia, a to je veľké plus – ide o presne vymedzený produkt a vidno, že kapela mala jasný plán.

Zarážajúce je, ako veľmi okresali MONSTER MAGNET svoju hudbu. Hneď hlavná melódia úvodnej „I Live Behind the Clouds“ sa v podstate skladá z jednej noty. Avšak prečo by to mal byť problém, keď je skladba taká zadumaná a skvele zaspievaná? Apropo, spev. Wyndorf je vo veľmi dobrej forme, aj vzhľadom na svojich päť krížikov v rodnom liste. Iba v ostrejších polohách trochu bojuje. Zvyšok kapely zdatne sekunduje, najmä Sweeny v typicky magnetovských preukrutných sólach a tiež Bob Pantella v momentoch, keď sa vymaňuje spod jednoduchých štruktúr (naprklad v skladbe „Last Patrol“).

Album je približne rozdelený fifty-fifty medzi psychedelické meditácie, ktoré sú viac akustické, ako elektrické a na ostrejší, kontrolovaný chaos. Rozmanitosť albumu ale určite nechýba, je to iba filozofia, ktorá je jednotná. V ďaka tomu si môže poslucháč užiť napríklad už spomínanú epickú titulku, ale aj fantastický cover „Three Kingfishers“, ktorý kombinuje albumu dominujúcu dvojicu psychedélie a stoner rocku s vplyvmi world music. Oproti originálu je ale neporovnateľne tvrdšia. Netypická je aj záverečná „Stay Tuned“, textovo ironická aj optimistická, pričom sa pousmieva nad súčasným (hudobným) svetom, kde je „každý kus hovna najnovším hitom“.  Irónia, tak vlastná MONSTER MAGNET, evidentne nikam nezmizla, ale je akási smutnejšia.

Po deviatich albumoch sú MONSTER MAGNET bezpochyby vyzretou kapelou a veteránmi na rockovej scéne. Z tých plytších zákutí undergroundu vykuknú iba občas, hoci by sa pokojne mohli vydať cestou k priamočiaremu, komerčnému rocku. Ibaže Wyndorfovci to neurobia, a „Last Patrol“ je nesmierne sympatickým počinom. Iste, dala by sa vypichnúť menšia nevyrovnanosť materiálu a občas aj trochu priveľké opakovanie, ale ako celok sa „Last Patrol“ dá hodnotiť iba pozitívne, a to aj pre starých, prešedivelých rockerov, aj pre mladšie ročníky, čo hľadajú niečo nové.