Sú to už tri roky, čo som absolvoval interview s Fernandom Ribeirom - ubehlo to ako voda a MOONSPELL nám už servírujú ďalší, v poradí desiaty prírastok do svojej rodiny. Portugalská gothicmetalová legenda si na ňom dala záležať, o produkciu sa tentoraz postaral Jens Bogren. Samotný výsledok je mi ale ťažko hodnotiť. Hoci mám k predošlému albumu "Alpha Noir" vcelku pozitívny vzťah a ohlásenie jeho nasledovníka "Extinct" ma potešilo, budem ho musieť zhodnotiť stručnejšie a trochu kriticky.

Jasne, títo nesmrteľní gothici sú stále zárukou kvality. Snažia sa prezentovať, produkujú jedinečnú formu temného metalu, tvrdé (naozaj heavy) riffy, kde opäť nechýba melodika, dávka romantiky i mystiky a jeho autori ani teraz nezabúdajú sem-tam pritvrdiť, následne zase zjemniť. Za mikrofónom majú istotu v podobe spomínaného Fernanda, ktorý boduje obrovskou charizmou, jedinečným hlasovým prejavom i textami, ktoré tu nie sú len tak „aby sa nepovedalo“.
Na "Extinct" mi však akosi chýba ich povestná hitovosť - možno ešte v úvodnej "Breathe (Until We Are No More)" a titulnej klipovke. Za zmienku ešte stojí melancholická balada "The Future Is Dark", či chytľavá gitarová melódia v "Domina". Zvyšné kúsky už nevidím tak ružovo, ale ktovie… možno len treba tomuto dielu ako celku dať o čosi viac času.

Jedno je však isté: produkcia portugalskej kapely je na veľmi vysokej úrovni (počnúc zvukom, končiac obalom od Seth Siro Antona z gréckej mašinérie SEPTICFLESH) a MOONSPELL majú dostatok skúseností na to, aby vydanie novej dosky vedeli naplno využiť vo svoj prospech. Je totiž kvalitná a dôstojná… ako obvykle!