Občas má asi každý také stavy, že sa pozrie na nejakú novú a neznámu kapelku. Ja som kedysi takto veľmi dávno objavil Odious a ich debut Mirror of Vibrations. Už vtedy ma ich hudba naozaj zaujala a tak som občas skontroloval web, či náhodou nechystajú nástupcu. Už ani neviem kedy, snáď ešte v roku 2014, kapela oznámila, že "už to bude". No. Nie. Nakoniec som musel čakať až takmer na koniec roka 2015. A o čo vlastne ide? Egypt a black metal. Šialená kombinácia, uznávam, ale ono to funguje! Síce porovnať debut a druhý album... sú to diametrálne odlišné nahrávky, lenže obe sú kvalitné. Na debute ten Egypt bol cítiť, na aktuálnej nahrávke prišiel odklon k, povedal by som, modernému európskemu symfonickému black metalu.

Z pôvodnej zostavy ostal len Bassem Fakhri, ktorý sa postaral opäť o spev a klávesy. Orchestrálnu stránku nahral FILMharmonic Orchestra Prague (spolupracovali napr. so Celine Dion, prípadne Helloween, Blind Guardian, SepticFlesh) a tu sa dajú zložiť len superlatívy. Občas mám dokonca pocit, že niektoré časti by sa bez problémov "uživili" aj v nejakom filme, pretože živý orchester dodáva hudbe istú pompéznosť a ďalší, veľmi príjemný rozmer. Tak ale poďme už aj k hudbe, ako som spomínal, Odious hrajú symfonický black metal. Celkovo 8 skladieb a čosi viac ako pol hodinka. Kapelou prvá zverejnená skladba Dungeon Keys sľubovala takmer album roka, pretože takúto hudbu naozaj môžem. A ako to celé dopadlo? Už troška horšie, pretože očakávania boli po zverejnenom songu vysoké. Neviem, či kapela chcela násilne do hudby vložiť isté orientálne prvky alebo prečo to chalani robili, každopádne občas sa skladby "zaseknú" a pokračujú po nudnej pasáži. Typickým a najextrémnejším príkladom je A Picture Of Dead Art, kde po čosi vyše minúte nasleduje pre mňa dosť nepochopiteľná pasáž a opäť sa rozbehneme až poslednú minútku. Iste, tie dve minúty sú dokonalosť, ale ... aj tak je to skvelá skladba. Inak sú takéto medzihry oveľa kratšie a tak nepôsobia príliš rušivo a nudne. Aby som to trošku zhrnul, tak určite od Odious nečakajte typický postup pri skladaní hudby, t.j. úvod, refrén, refrén, sólo 1, sólo 2, refrén a koniec. Egypťania na to idú úplne odlišne a tak každý song je poskladaný z viacerých častí, ktoré k sebe ako keby ani vôbec nepatrili, ale funguje to spolu úplne skvele. Nie je vôbec nič prekvapujúce na tom, aby sa za minútu vystriedala epická, snáď až filmová hudba, orientálna pasáž a celé to spája rýchla paľba bicích. Zvukovo sa albumu nedá absolútne nič vytknúť, hudobne som sa vyjadril. Spev najmä mužský, občas sa ozve zbor, či už mužský alebo ženský.

Vydavateľom sú Gréci The Leaders, album sa dá zohnať ako CD a samozrejmosťou je dnes už aj digitálna kópia.

Túto vec určite doporučujem, ak počúvate spolky ako Rotting Christ, SepticFlesh atď. Ja som veľmi spokojný, aj keď s menšími výhradami. Tak či onak, určite jeden z naj albumov v roku 2015!