Chameleón. Presne toto zvieratko opisuje hudbu ON THORNS I LAY asi najlepšie. Gréci začali ako death/doom banda (prvé dva albumy), potom sa presunuli k zaujímavému gothic rock/metalu (od "Crystal Tears" až po dajme tomu rockovejší "Egocentric") a posledné dva záseky by sme mohli zaradiť k melodickému death metalu. Samozrejme ešte každý album má rôzne odbočky, či už troška elektroniky, ženského spevu, huslí atď. Dosť chaos povedal by som, naozaj si neviem predstaviť fanúšika čo by skupinu sprevádzal celú kariéru, pretože ten mix štýlov je taký veľký, že ja tiež OTIL neregistrujem každým albumom.

Po vypočutí titulnej "Aegean Sorrow" som však mierne zbystril, lebo tento song je celkom zaujímavý a takýto melodický death, typu INSOMNIUM, mám celkom rád. Lenže ak si rozoberiem celý album, tak sa opäť dostaneme k tomu, že mi pripadá, že sa jednotliví členovia nevedeli dohodnúť čo vlastne budú hrať. Tak si tu nájde vlastne každý niečo a v podstate nič. Teda až na milovníkov ženského spevu, ten po dlhej dobe absentuje úplne.

Začiatok albumu je teda v znamení, až mierne zbytočne predlžovaného, melodického deathu. OTIL aktuálne proste nemajú kapacitu na to zaujať pri takmer 9-minútovej úvodnej "Aegean Sorrow" a tak záver sa naťahuje ako guma. Stred albumu by znova zniesol "škatuľku" melodeath, lenže najmä kvôli spevu, zvyšok už by bol niečo ako hard rock. "Olethros part I" a "part II" sú ako dva veľké míľniky. Prvú polovicu albumu som opísal, nuž a to čo vznikne od "Olethros part II" je naozaj celkom problém zmysluplne zaradiť. Ukazuje sa tu v plnej kráse celková rozpoltenosť OTIL, keď skáču z jedného štýlu do druhého a naozaj je vlastne problém sa do hudby vžiť a užiť si ju.

Posledné dve veci už mi pripadajú akoby spravené nasilu. Nejaké medziintro, fajn. Na plnohodnotný song to však, podľa mňa, nie je. Spolu však majú dokopy 8 minút a naozaj to je príliš. Ako keby ste sa rozbehli autom, vyradili rýchlosť a pred tabuľou obce zabrzdili na 50-ku. Problém však je, že bývate až na konci dediny a nechce sa vám zaradiť rýchlosť. Utrápené, uťahané, zbytočné.

Celkovo teda nový ON THORNS I LAY je naozaj zvláštny. Ak však sledujete celú tvorbu tejto skupiny a páčia sa vám rôzne žánrové premety, tak si užijete aj tento nový album. Ak však máte radi kontinuálnejšiu a stálejšiu hudbu, tak jeden, dva, songy si nájdete. Aké? To záleží od toho akú hudbu máte radi, lebo tu nájdete vlastne všetko, otázkou ostáva či práve toto poslucháč hľadá. Ja osobne nie. Ako zaujímavosť len dodám, že mix a mastering robil Dan Swanö.