Francúzsky projekt PENSÉES NOCTURNES funguje už viac než desať rokov a má na svojom konte šesť nahrávok. Jeho výhradným autorom a v podstate jediným členom je umelec vystupujúci pod pseudonymom Vaerohn. Vo svojej hudbe spája avantgardný black metal s prvkami vážnej hudby a tradičnej francúzskej kultúry. Napriek tomu že ju tvorí sám, úspešne sa vyhýba typickým neduhom podobných nahrávok.

Na novinke však posunul celý tento podivný mix do vyššieho levelu a vytvoril obskurný blackmetalový cirkus v tej najbizarnejšej podobe, akú si viete predstaviť. Predpokladám že nepripravený poslucháč to po chvíli vypne, no ucho ostrieľaného hudobného úchyla spozorní. Toto šialené predstavenie spája jazzovú roztržitosť s black metalovým šialenstvom a bizarnou atmosférou cirkusovej manéže. Štruktúrou to pre zmenu pripomína mix kabaretu a opery. Obrovské množstvá hudobných motívov sú pospájané na oko chaoticky, no časom začnú do seba neuveriteľne zapadať. Na to však treba veľmi otvorenú myseľ a lásku k bizarnému umeniu. Asi pred desiatimi rokmi som prepadol tomuto fenoménu a získal som aj celkom slušný prehľad. No nepamätám si na podobný "bordel" v rámci metalovej scény. Snáď len CARNIVAL IN COAL či MR. BUNGLE by tomuto mohli konkurovať. Debatovať o FANTOMAS prípadne Johnovi Zornovi nemá zmysel, pretože tí nasadili latku do nedosiahnuteľných výšin.

Ale späť k PENSÉES NOCTURNES. Označenie "déglingué black metal" je viac ako výstižné. Tento výraz totiž označuje niečo spustnuté či rozbité. Na predchádzajúcich nahrávkach naznačil Vaerohn podobný smer, no tu to dotiahol na hranicu hudobnej kakofónie. Ak som za posledné roky uvažoval pri niektorých dielach nad označením avantgarda, tu sa v podstate ani inak nedá. Toto je proste niečo, čo sa absolútne vymyká štandardom a čo ste zrejme ešte nepočuli. Totálny rozklad hudobných štruktúr však funguje dokonale.  Je to ale vo svojej podstate veľmi krutá hudba, v ktorej autor cielene používa temné a vyšinuté prvky na dosiahnutie svojho cieľa. Mimochodom viem si živo predstaviť k tejto hudbe aj poriadne uletený vizuál, odohrávajúci sa samozrejme v cirkusovom šapitó. A keby sa toho zmocnil taký Gaspar Noé, to by bola jazda. Toto je však ťažký underground a pokiaľ viem, tak skupina nikdy nenatočila ani len videoklip. A ak Vaerohn ostane verný svojmu hudobnému cíteniu, pochybujem že sa jeho hudba dostane k širším masám. To ale nemení nič na tom, že ide o jednu z najoriginálnejších black metalových nahrávok za posledných pár rokov. Ak sa nebojíte, ochutnajte "Grand Guignol Orchestra".