Zdá sa, že originalita sa dnes veľmi nenosí. Rôznych klonov Helloweenu v poslednej dobe našťastie začína ubúdať, no mánia valiaca sa od jazera Bodom so sebou priniesla novú vlnu „inšpirovaných“ spolkov. V podstate možno skonštatovať, že každá významnejšia kapela ťahá za sebou chvost v podobe zanietených hudobníkov, ktorí v drvivej väčšine nedokážu vystúpiť z tieňa svojej inšpirácie. Tak ako hádam každá generalizácia, aj táto má svoje výnimky. Napríklad taký Blind Guardian. Ich vplyv možno vycítiť na nejednej nahrávke, no s priamou “kopírkou” som sa zatiaľ nestretol. Teda nestretol, kým sa mi do rúk nedostal Persauder. Neviem, čo bolo tou príčinou, že tvorba Blind Guardianu tak dlho odolávala. Možno veľmi špecifický spev Hansiho Kürscha, možno celková náročnosť. Podstatné ale ostáva, že spevák Jens Carlsson z Persuaderu má Hansiho „zmáknutého“.

Obsah CD sa našťastie dosť vzďaľuje apokalyptickému výjavu jadrového hríbu z obalu. Povedzme si to rovno, Persuader má od katastrofy našťastie ďaleko, možno takmer rovnako ďaleko ako od devastujúcej jadrovej smršti. Blind Guardian hrá síce viac-menej aj dnes veľmi podobne ako v začiatkoch kariéry, no celková pompéznosť a prearanžovanie sa tlačí hore krkom nejedného fanúšika. A práve tých by mohol nový Persuader osloviť so svojím materiálom, ktorý čerpá hlavne z albumov ako Tales From The Twilight World, či Somewhere Far Beyond (čiže tvorba Blind Guardianu z 90tych rokov). Zvukový kabátik samozrejme zodpovedá dnešku, aj keď trocha svojský, ale Persuaderu vcelku sluší. Album má zopár silných momentov, no inak sa zlieva do jedného celku, ktorý sa síce dobre počúva, ale až tak veľa sa z neho do pamäti nevryje. Tu musím pochváliť prepracovanie a premenlivosť skladieb (v tomto je Blind Guardian viac ako dobrá škola), nahrávku to robí pútavejšou a vďaka tomu sa len tak ľahko neopočúva. Poslucháča síce nezavalí mohutný tok hudobnej geniality, no nudiť sa našťastie niet kedy a aj to sa dnes počíta. A čo by za to dali iné kapely...

Hudobnej revolúcie sme sa v prípade druhého albumu skupiny Persuader nedočkali, zo stoličiek sa padať tiež asi nebude, no slušná porcia chutného žrádla asi nikoho neurazí. Fanúšikovia staršieho Blind Guardianu môžu začať zháňať a ja zatiaľ môžem spokojne skonštatovať, že neoriginalita má tiež svoje nepopierateľné čaro.