Hudobný vývoj amerických RIVERS OF NIHIL je jedno pútavé dobrodružstvo, ktoré prináša množstvo prekvapení. Tým najvýraznejším je asi štýlový prerod kapely. Prvé dva albumy je možno označiť ako zaujímavé nahrávky, ktorých obsahom bol technický death metal. S tretím albumom roztiahli krídla a vyleteli do progresívnych končín. Okrem death metalu sa z ich hudby začali vynárať rockové ako aj jazzové prvky. Obrovský posun je cítiť aj v schopnosti zložiť technicky náročné, no zároveň uchu lahodiace skladby.

S novinkou "The Work" posúvajú svoju tvorbu na ešte vyššiu úroveň. Nemetalových prvkov opäť pribudlo a znejú viac elegantne. V death metalových partoch pridali na surovosti a intenzite. Gitary majú miestami surový zvuk a desivú atmosféru. No v pokojných momentoch sa zvuk prečistil a je priezračný ako horský potok. Saxofón sa na minulej nahrávke osvedčil, tak prečo ho nepoužiť opäť. Jeho tam viac, ale stále sa drží skôr v pozadí. Zvukovo sa nahrávka jemne priblížila k djentovým kapelám a badať to najmä na gitarovom zvuku. Páni začali do svojej hudby pretláčať industriálne zvuky a zahusťovať tak celkový priestor. A to nie sú žiadne umeliny ale reálne zvuky vlakov, strojov, výkriky a rôzne sample. Keď som prvý krát počul skladbu "Dreaming Black Clockwork", skoro som ich nespoznal. Je to veľmi pôsobivý experiment, ktorý možno naznačuje budúcnosť kapely. Ako album pokračuje cítite padajúce žánrové mantinely a aktuálna tvár RIVERS OF NIHIL má o niečo viac podôb. Ich spoločným menovateľom je temnota, ktorá sa nesie albumom od začiatku po koniec. Občas je poriadne agresívna, občas sa len zakráda a miestami naberá jemný melancholický nádych. V skladbe "The Void From Which No Sound Escapes" veľmi vkusne pracujú aj s elektronickými prvkami, aj keď len veľmi decentne. Je tam množstvo nečakaných momentov, ktoré robia túto nahrávku atraktívnu. Nie každému poslucháčovi takýto postup vyhovuje. No pokiaľ počúvate progresívny metal, toto je jeden z prístupov ako ho tvoriť. Prinášať nové prvky, zvukové registre, stavebné postupy a svojským spôsobom ich kombinovať. Jediné čo možno novinke vytknúť, že jej chýba uvoľnenosť a vzdušnosť, ktorou sa vyznačovala ich predošlá nahrávka.

Texty piesní sú silne ovplyvnené celosvetovou pandémiou. Sú veľmi temné a názov albumu si možno vysvetliť viacerými spôsobmi. Jednak je práca tou správnou terapiou, ako prečkať tieto časy. Zároveň z nich cítiť istú frustráciu, pretože plody niekoľkoročnej tvrdej práce skupina nemôže zúročiť. Ale tu sa opäť dostávame k prvému výkladu. Neostáva im nič iné, ako makať v rámci daných možností a čakať na lepšie časy.

RIVERS OF NIHIL pokračujú v objavovaní nových žánrových kombinácií a spôsobov ako ich prepájať. Ak budú pokračovať v tomto trende, možno sa dočkáme niečoho úplne prevratného. Každopádne s albumom "The Work" dostanete pestrú porciu kvalitného avantgardného metalu, ktorého kvality každým posluchom rastú.