Niekdajší frontman úspešných Skid Row, Sebastian Bach sa po štyroch rokoch od vydania albumu Angel Down vracia na scénu s novinkou Kicking and Screaming. Tohto speváka som mal vždy rád nielen pre jeho osobnosť akou vždy bol, ale najmä pre jeho neskutočne pestrý a kvalitný hlasový rozsah. Od škrekľavého revu až po krásne vysoké čisté spevy siahajú jeho najtypickejšie vokálne prejavy. Po vypočutí novinky musím s radosťou konštatovať, že z toho všetkého nestratil ani po rokoch absolútne nič. Sebastian akoby ani nestarol, nielen vzhľadom ale ani speváckymi kvalitami. Je to ten istý spevák, z ktorého pred nejakými dvadsiatimi rokmi fanúšičky na koncertoch Skid Row odpadávali. Na predchádzajúcej doske Angel Down Bachovi vypomohol v pár skladbách s vokálmi aj známy rebel a jeho veľký kamarát Axl Rose z Guns N´Roses. Tentoraz sa všetko zaobišlo bez účasti hostí, Sebastian si vystačil sám so svojou kapelou, ktorá prešla v posledných rokoch personálnymi zmenami. Najmä v osobe mladého gitaristu Nicka Sterlinga našiel to, čo kedysi našiel Ozzy Osbourne v Zakkovi Wyldeovi.

Už úvodná titulná vypaľovačka Kicking and Screaming naznačuje, že Bach je opäť v skvelej speváckej forme. Skladba znie veľmi tvrdo a sviežo, pripomína staré časy Skid Row okolo albumu Slave to the Grind (1991). Bach kričí, škrieka tak ako to napovedá už názov skladby. Zvuk je veľmi vydarený, hutný, tvrdý a čistý. Po výbornom začiatku prichádza ďalšia nadupaná vec My Own Worst Enemy, ktorá je pretkaná gitarovými sólami, chytľavým refrénom a parádnymi riffmi. Pre mňa jedna z najlepších skladieb na platni. Album sa pohybuje svojou náladou niekde medzi prvými dvoma doskami Skid Row a predošlou Bachovou sólovkou Angel Down. Samozrejme v modernom prevedení. Najviac ma teší, že hlavná persóna sa nenechala ovplyvniť rôznymi súčasnými pre Spojené štáty trendovými záležitosťami, ale natočila vynikajúcu tvrdú a pritom melodickú dosku s typickými ingrediencami pre neho. Album je doslova nadupaný potenciálnymi hitmi, čo dokazujú skladby ako Dance On Your Grave alebo Caught In A Dream, ale tiež prvá balada I´m Alive s krásnymi melodickými vyhrávkami. Bach v nej spieva veľmi jemne a presvedčivo, až má človek zimomriavky na tele. Úžasne sa do piesne ponoril a vžil, jej smutnú náladu podal naozaj veľmi precítene. Nasleduje opäť tvrdšia záležitosť Dirty Power, ktorá akoby vypadla z debutu Skid Row (1989), pripomína totiž skladby ako Piece of Me. Vidno na celej nahrávke, že za tie štyri roky počas ktorých vznikala, sa pozitívne prejavilo to, že nové nápady sú vyzreté, nič tu nie je šité horúcou ihlou a nie je tu žiadna vata. Všetko zapadá do jednej krásnej hardrockovej/heavy metalovej mozaiky. Sebastian má dokonalý čuch na chytľavé refrény, čo dokazuje aj druhá vydarená balada Dream Forever. Pomaly sa blížime ku koncu, prichádza opäť dvojica rezkých našlapaných skladieb, kde sa Sebastian do sýtosti vyškriekal. Druhá z nich Lost in the Night je postavená na ťažkých sabbathovských hutných riffoch. Záver albumu patrí tretej balade Wishin´, ktorú považujem zo všetkých troch za najlepšiu. Má veľmi pôsobivú melancholickú náladu, ktorá sa mi nadlho usadila v hlave. Naozaj krásna skladba, kde Bach opäť veľmi presvedčivo vyspieva všetky tie čisté a precítené vokály. Ten človek má v hrdle zlato, za tie roky nestratil nič zo svojho úžasného hlasu. Zdá sa, že jesenné obdobie nám prináša naozaj vydarené albumové novinky, túto považujem za jednu z najlepších v tomto roku. Ukazuje sa, že keď niekto album nevydá niekoľko rokov, výsledok potom stojí často za to a to je aj príklad Sebastiana Bacha. Uvidíme, s čím najbližšie prídu jeho bývalí súputníci zo Skid Row, keďže aj tí už nový album nevydali päť rokov.