SILENT STREAM OF GODLESS ELEGY trvalo dlhých sedem rokov, kým vydali svoju aktuálnu novinku s názvom "Smutnice". No čakanie sa vyplatilo a kvalitný materiál proste potrebuje dozrieť. Skupina naďalej pokračuje vo svojej fúzii doom metalu a moravského folklóru. V porovnaní s predošlým albumom je ten aktuálny o niečo pestrejší. Nájdete na ňom viac surovejších metalových pasáží, no zároveň sú tu momenty, ktorým dominuje clivý moravský folklór. Vo väčšej miere použili na albume krásne ženské viachlasy, ktoré dodávajú nahrávke autentičnosť. Je zjavné, že výrazové prostriedky skupina používa podľa potrieb jednotlivej skladby. Neviem, do akej miery ovplyvnil podobu novinky jej producent Yossi Sassi (ex-ORPHANED LAND), každopádne to bola dobrá voľba.

Album nám predkladá niekoľko príbehov, ktoré sa odohrajú behom jedného jediného dňa. Napriek tomu ho nevnímam ako typický koncepčný album. Opäť tu cítiť inšpiráciu dobou pohanstva, čoho dôkazom sú aj prítomní bohovia ako Svarog, Perun či Veles. Na albume nájdete naozaj tvrdé skladby ako napr. "Kdo z nás je víc", no zároveň  veľmi krehké a smutné piesne ako záverečná "Bezbreží". Všetky ich spája talent a elegancia, s ktorou prepletajú navzájom metal s folklórom. Tie skladby znejú prirodzene, ladne a nič tu nepôsobí gýčovite. To majú mimochodom spoločné práve so spomínanými ORPHANED LAND. Keď si človek prebehne folk metalovú scénu a jej "najväčšie" mená, toho gýča a nevkusu tam nájde viac než dosť. To vám však u tejto kapely nehrozí.

Okrem toho je album opäť celý otextovaný v rodnej reči, čo len a len chválim. A nejde iba o obyčajné moravské nárečie, ale je z neho cítiť závan starých kroník a povestí. Vyzdvihovať jednotlivé nástroje, či vokály Hanky Hajdovej a Pavla Hrnčíře, asi nemá zmysel. No jeden postreh si neodpustím. Oproti minulému albumu výraznejšie vystúpila na povrch basgitara a dáva nahrávke surovejší sound. Keď som album začal počúvať, mojím najsilnejším favoritom bola skladba "Synečku" vďaka nádhernému cimbalu, skvelej rytmike a krásnym spevom. No čím viac nasávam túto nahrávku, tým viac sa mi jednotlivé skladby začínajú navzájom prepletať a vnímam ho skôr ako celok.

Dlhé roky sledujem cestu tejto výnimočnej formácie, ktorej hudba zreje a prekvitá. A album "Smutnice" je toho ďalším dôkazom.