Je zaujímavé sledovať rozmanité cesty, akými sa rozutekali švédske kapely, ktoré koncom milénia hrali melodic death metal. Pomerne ortodoxné smerovanie si udržali The CROWN a sčasti aj AT THE GATES. Naopak DARK TRANQUILLITY a IN FLAMES svoju hudbu posunuli do modernejších vôd a nasali mnoho inšpirácie z nemetalových žánrov.

U SOILWORK to dlho vyzeralo na miernu žánrovú stagnáciu, kým nevydali pred troma rokmi album "Verkligheten". Na ňom začala hudba naberať výraznejšie kontúry a vystúpili z vlastného tieňa. Štýlovo to bol prirodzený proces ale výrazne zapracovali hlavne na skladateľskej úrovni. Zjednodušene by sa dalo povedať, že do tohto momentu skladali kompozície a tu začali tvoriť hitové piesne. Do svojej hudby nenápadne infiltrovali hard rockové prvky, ktoré občas zabehnú až do popových pasáží.
Ťažko sa vyhneme istej podobnosti s personálne previazanou kapelou The NIGHT FLIGHT ORCHESTRA. Je zaujímavé počúvať tieto kapely a porovnávať ich. V prípade výrazných refrénov je tá podoba až zarážajúca a isté podobnosti vidím aj v stavbe jednotlivých piesní. A to je možno dôvod prečo ich hudba začala spolupracovať s mojou amygdalou. Paradoxne hudbu The N.F. ORCHESTRA nijak extra nemusím a príde mi trochu sterilná. No v spojení s agresívnejšou zložkou SOILWORK to do seba skvele zapadá a dáva dokopy veľmi atraktívnu koláž.
 

Pokiaľ sa vám páčil "Verkligheten", asi nebudete mať problém s novinkou "Övergivenheten". Album obsahuje 14 piesní ktoré znovu kombinujú dravú metalovú energiu a výrazné hard rockové melódie. Nechýbajú klávesy, klavír či dokonca banjo, no najvýraznejší je opäť hlas Björna Strid. Jeho hlavnou parketou je čistý spev, v ktorom je čím ďalej suverénnejší. To najviac cítiť pri živých vystúpeniach, ktoré dáva s prehľadom a ľahkosťou. Zaujímavý je aj agresívny spev, ktorý si čiastočne zachováva svoju čistú podobu. Nič by však nefungovalo bez skladateľského umu a premyslenej aranžérskej práce.

A tu sa dostávame k tomu podstatnému. Najviac si vychutnávam okamihy, keď do agresívneho a neskutočne rýchleho podkladu začne Bjorn osádzať tie najchytľavejšie refrény, akoby vytrhnuté z učebnice švédskeho popu. Vždy som mal rád tieto nečakané kombinácie, ktoré vás vytrhnú z každodennej rutiny. Krásnym príkladom je skladba "Electric Eye", ktorá začína poriadne extrémnym náklepom. Nasleduje o niečo miernejšia pasáž s agresívnym vokálom a v sekunde počúvate luxusný refrén v sprievode hard rockového podkladu. Na druhej strane spektra sú skladby ako napr. "Valleys of Gloam", čo je vyslovene rocková skladba oholená o metalové prvky. Všetky majú spoločného menovateľa a to silné melódie, ktoré sa vám usídlia v hlave. Samozrejme pokiaľ im to dovolíte a pristúpite na ich hru.
 

Na druhej strane má nahrávka aj zopár múch a tou najvýraznejšou je dĺžka nahrávky. Hodina a päť minút je pri tomto type hudby trocha prestrelená stopáž. Pri doom metale si to možno ani nevšimnete, ale tu by som pár piesní ubral. V rámci redukcie povymetáte zvyšky vaty a necháte vyniknúť tie najsilnejšie piesne. Je pravda, že mi nerobí problém album vypočuť celý, len ku koncu už pociťujem miernu stratu pozornosti. Ďalšou mojou výčitkou je kostra piesní, ktorá sa trochu podozrivo opakuje. Tie vzorce akoby sa neustále recyklovali, čo ale poslucháč zrejme riešiť nebude.

Novinka švédskych SOILWORK - "Övergivenheten" je priamym nasledovníkom svojho predchodcu. Spája v sebe melodic death, popovú chytľavosť a hard rockový „drive“. To všetko umne zabalené v premyslených aranžmánoch. Zároveň funguje ako energetický nápoj, čo vás poriadne nakopne.