STEVEN WILSON - meno, ktoré zrejme žiadnemu fanúšikovi rockovej muziky nemusíme predstavovať. Tento bezpochyby talentovaný, mierne svojský a veľmi charakteristický umelec nám po nejakej dobe opäť predstavuje svoju novinku pod názvom "The Future Bites". Už pri jeho slovách, keď nebol vonku ani jeden singel, kde tvrdil, že sa úplne odklonil od svojich klasických dosiek som cítil nejakú „zradu“, ale že to bude až takýto extrém, to som si veru ani vo sne nevedel predstaviť.

A hľa - máme tu novinku, ktorú v princípe ani nie je jednoduché zaradiť, každopádne, pokiaľ dodržíme základnú myšlienku progu, o niečom pokrokovom, novom, nepočutom, tak toto by ešte ako tak pasovalo, ale druhá prípona, a to rock, tak tá nám v princípe úplne zmizla, občas sa to niekde mihne niečím podobným, šmrncnutým tou starou dobrou Wilsonovskou „mágiou“, ale týchto miest je na novinke ako šafránu. Definícia je jasná: Prog-pop. Poďme sa teda na novinku pozrieť trochu bližšie.

Ako som spomenul v úvode, novinka naozaj pomerne odlišná od toho, čo nám STEVEN WILSON (ex-PORCUPINE TREE) predstavoval doteraz. Zámerne nechcem povedať, že by to bola streľba úplne mimo, keďže už na poslednom albume "To The Bone", sa vyskytovali aj popovejšie kúsky, ale ten pomer ku klasickým, psychedelickým momentom bol jednoznačne naklonený na stranu Wilsonovej klasiky. "The Future Bites" úplne otáča kormidlo a celý album je naozaj postavený na popových, niekedy priam diskových kombináciách, ktoré sú občas, ale naozaj len občas doplnené nejakou tou „tvrdšou“ výplňou. Pre mňa je jednoznačný vrchol celého albumu skladba "12 Things I Forgot". Toto bolo to prvé svetlé miesto, kde moja duša rockera zaplesala a pomyslela si, že tie prvé tri skladby boli len také ochutnávky a odteraz sa všetko vráti do starých koľají. Žiaľ, pre mňa to bol prvý a posledný svetlý moment na tejto doske.

Musím ale jednoznačne oceniť celkovú atmosféru materiálu, taktiež mix a zvuk. To má, v princípe, ako vždy, Pišta zmáknuté na výbornú, jednotlivé aranžmány sú naozaj skvelé, prepracované, dá sa povedať, že na tom celý tento materiál stojí, keďže sa dotýka najmä dnešnej doby, konzumnej spoločnosti, sociálnych sietí, atď. Neviem si pomôcť, na mňa to celé pôsobí ako určité klišé a neviem, či je správnou cestou rebelovať voči niečomu a v podstate robiť presne to isté. Samozrejme, je to na posúdení každého z nás, ako tento materiál príjme.

"The Future Bites" je bezpochyby najkontroverznejší materiál, ktorý sa nám za bohatú kariéru tohto Angličana dostal do uší. Či splní určitý účel, aby sa stal prístupnejší širším skupinám poslucháčov, to si nie som celkom istý. Každopádne, každý umelec má plné právo si tvoriť umenie, ktoré on považuje za správne a ktoré nám chce prezentovať. My len môžeme povedať, či nás daný finálny produkt oslovil. Pri tejto novinke by som to zhrnul asi takto - keď chcem rock, pustím si rock. Keď chcem klasiku, pustím si klasiku. Keď chcem pop… vlastne, ja pop nechcem!