Švédski death metalisti THE CROWN fungujú na scéne od roku 1990. Od tej doby si prešli zmenou názvu a mnohými personálnymi zmenami.  Istý čas nefungovali vôbec resp. založili projekt DOBERMANN, aby sa následne vrátili na scénu. Musím priznať, že ich tvorbu som sledoval intenzívne do roku 2003. Približne v tom období som stratil s ich tvorbou kontakt. Nadobudol som totiž dojem, že album "Deathrace King" už aj tak nikdy neprekonajú. Začali experimentovať so zvukom aj s hudobným smerovaním a to ich hľadanie ma vôbec nebavilo. Dva roky starý album "Cobra Speed Venom" naznačil návrat ku koreňom a skladby na ňom sršali ich povestnou energiou. Novinka s názvom "Royal Destroyer" tento proces definitívne dovŕšila. 

Väčšinu času držia muziku vo vysokých otáčkach, pričom to tempo je vražedné. Hneď úvodná skladba "Baptized in Violence" vám odpáli dekel a odhodí ho do sakristie. Beštiálny mix d-beatu a death metalu s minutovou dĺžkou je úvod ako zo sna. Aj v ďalšej skladbe THE CROWN roztáčajú pekelný kolotoč z ktorého sa vám zatočí svet. Toto je muzika, ktorá vás nabije energiou a rozpumpuje krv v žilách. Výbušná zmes deathu, punku, thrashu so štipkou blackového besnenia je starý osvedčený recept, ktorý je poznávacím znakom tejto švédskej beštie. V tomto smere je ich tvorba dosť originálna a svojská. V rámci death metalu ma nenapadá veľa súputníkov, ktorý by tvorili niečo podobné. Do istej miery je v ich hudbe cítiť vplyv fínskych IMPALED NAZERENE. Stačí si pustiť dvadsať rokov starú hitovku "Total Satan", kde hosťuje Mika Luttinen. Tu sa tieto svety dokonale prelínajú a dopĺňajú.

Pomerne nečakaný moment prichádza so skladbou "Glorious Hades", ktorá sa nesie vo výrazne pokojnejšom tempe a napodiv ma stále baví. Epická hymnická skladba si pomaly razí svoju cestu a ja som v rozpakoch. Zrazu ich hudba funguje aj v pomalších tempách. Celkom príjemné zistenie. Na tom má najväčšiu zásluhu girtarové duo Tervonen / Sörqvist, ktorý vytiahli na tento album poriadne tromfy. Už dlho som nemal tak dobrý pocit z nových skladieb THE CROWN.

Čo sa týka textov, tam sa toho veľa nezmenilo. Smrť, oheň, krv, satan, chaos a pekelné plamene. Netuším, či je to z ich strany recesia alebo to myslia vážne, ale na tom až tak nezáleží. K tej muzike sa to proste hodí a bodka. Výraznejší problém mám ale s obalom albumu. Ten je podľa môjho názoru dosť gýčový. Nevadí, nebudem si ho všímať.

THE CROWN sa konečne podarilo natočiť album, ktorý ma baví od začiatku do konca. V mojom osobnom rebríčku by som ho zaradil na druhú priečku, hneď za neprekonateľný "Deathrace King".