Gréci sú národ, pri ktorom by som si určite nepredstavoval slovo metal. Pripadajú mi takí slnkachtiví a veselí. Avšak aj medzi nimi sa našli ľudia, ktorí slnko neznášajú a veselosťou neprekypujú. Nazývajú sa The Elysian Fields. Už pri vyberaní CD na recenziu ma žáner, ktorý hrajú, veľmi zaujal – electro death metal. CD som si vybral hlavne zo zvedavosti, pretože ma zaujímalo, ako dokáže človek skĺbiť electro s death metalom (zatiaľ každá skupina, ktorú som recenzoval, nemala žiaden určitý štýl za slovom electro alebo industrial). Ked mi CD prišlo, rozbalil som ho, založil do CD mechaniky, pustil ho a nechal sa vtiahnuť do elektronického sveta The Elysian Fields.

Hoci táto skupina existuje už od roku 1993, stretávam sa s ňou po prvýkrát. Jej domovské mesto je Atény a tvoria ju len traja členovia. Nuž, asi sa ich label veľmi nesnaží o ich spropagovanie v strednej a západnej Európe :-).

Prvý song je klasické intro, ktoré ma však nejako nezaujalo, tak som rovno skočil na druhý song. A tu sa to začalo – najprv kľudný začiatok v podobe elektro kláves a zrazu smršť pridaním gitár a bicích. Nie je to však len nejaká bezduchá klepačka a udieračka na struny, kde príde. Kľudne by sa za slovo electro dalo hodiť ešte melodic, pretože okrem kláves melódiu vytvárajú aj gitary. A to všetko dotvára black/deathové škriekanie speváka Bill A. a elektronické sample.

Na tomto opuse sa nachádza celkovo deväť songov vrátane intra a pri žiadnom nebudete mať pocit, že ste melódiu už niekde počuli. Čo sa však opakuje na začiatku každého songu, je klávesové intro a následné pridanie gitár a bicích. Nič iné však už na songoch nájsť nemôžem – zvuk je veľmi dobrý, len si myslím, že bicie by mohli byť posunuté o kúsok do pozadia a gitary a vokál o kúsok do popredia. Takisto aj výkony jednotlivých hudobníkov, počnúc klávesákom a končiac spevákom, sú na vysokej úrovni. Musím povedať, že sa im v každom songu podarilo vytvoriť jedinečnú atmosféru. Najviac však podľa mňa v skladbe „Suffering G.O.D. Almighty“. Depresívnu náladu vám zasa pomôže navodiť alebo umocniť predposledná skladba „All Those Tristful Winters“. Z týchto názvov môžete vidieť, že textová stránka albumu nie je namierená len proti kresťanstvu, ale aj do abstraktnejších sfér, a hlavne sa sústredí na grécku mytológiu.

Táto skupina je takou záchrannou bójou v mori rovnakých a ničím nevýnimočných death metal kapiel – má nápady, melódiu a vlastný štýl, takže ho môžete počúvať aj viac krát za sebou a nebude vás z neho bolieť hlava. Jednoznačne odporúčam do zbierky každému poslucháčovi metalu vyznávajúcemu jeho tvrdšiu odnož a otvorenému voči jeho novým fúziám.