Ak som si doteraz myslela, že v metale je už ťažké vymyslieť niečo originálne, päťčlenné zoskupenie od protinožcov Voyager ma vyviedlo z omylu. Nie sú výnimoční len tým, že na poste basgitaristky je žena, čo je v metale veľmi vzácne, ale hlavne svojou tvorbou. Takýto vydarený mix rôznych žánrov som naposledy možno počula u Beyond Twilight ešte s Jornom Landem. Hoci.. Voyager zachádzajú ešte asi ďalej. Niekedy dokonca ich hudba znie ako soundtrack k výbornému filmu... Len si vypočujte intro "Sic Transit Gloria Mundi" .. pripomenie nielen nejaký sci-fi film, ale trebárs aj tvorbu Bal Sagoth. Už v jednoduchom krátkom intre vidíme, resp. počujeme, aká je hudba Voyager rozmanitá... Ako sa budete prehrýzať nahrávkou, budete sa niesť na keltských a stredovekých vlnách, ale pritom aj progresívnych, klasických a kozmických, vypočujete si hard rock, power metal, symfonický, ale aj melodický death metal a dokonca aj kúsok techna. Áno, možno to znie ako strašný guláš, ale pokiaľ nie ste príliš konzervatívni a trebárs vás oslovujú originálne veci, mali by ste Voyager dať šancu .. V čele kapely stojí 23 ročný Daniel Estrin. Nie je typický powermetalový spevák a nedisponuje výškami typu Kotipelto, čo je ale v prípade tvorby Voyager skôr výhodou. Jeho hlas je položený niekde v strednej hladine a aj keď jeho rozsah nie je nejak dychberúci, dostatočne emociálny prejav mu určite nechýba. Vidno, že chalan dáva do spevu dušu a srdce... Možno by som ho prirovnala napr. k bývalému spevákovi Falconer, Mathiasovi Bladovi. Chvíľami použía melodicko-deathový growl, čo dodáva songom aj určitú dávku agresivity a opäť rozširuje okruh potenciálnych poslucháčov..

Po intre si kapela zvolila viac než dobrý nástup. "To the Morning Light" je napriek svojej kombinácii rôznych postupov veľmi chytľavý, energický a melodický. Zaujímavá je výslovnosť Daniela v druhej polovici songu, čo sa týka "r", určite pre Austrálčana netypická vec, ale kapelka tým dodala skladbe aj určitú exotiku. Song "The Eleventh Meridian" opäť podobne ako intro začína klávesami á-la Bal Sagoth. V skladbe prekvapivo započujeme nemčinu, ktorá vo vlnách jemných powermetalových melódií dáva skladbe až zlovestnú náladu. Ďalším zaujímavým momentom albumu je napríklad "The Bitter Land", kde krásne vidno umenie kapely striedať rôzne typy vokálov. Okrem klasických songov samozrejme nesmú chýbať akési vsuvky, ktoré len umocňujú pestrosť albumu. Čo tak gregoriánsky spev v "Miseria" .. alebo ultra-industriálno elektronické výlety podfarbené gitarou..alebo môžeme to nazvať aj technom.. v titulnej skladbe "The V Element".. Nemusí to sadnúť každému, ale vsuvky sú len krátke a dokresľujú atmosféru albumu...

Niekedy neznáma kapela vie prekvapiť.. Pokiaľ si radi vypočujete "niečo iné", Voyager z Austrálie a ich Piaty element, ktorý vychádza práve teraz po dvoch rokoch v reedícii, je tu pre vás. Vynikajúci debut plný emócií, muzikantského umenia a nápadov.