Až do nedávna sa mi pri slovnom spojení Wuthering Heights, čiže Búrlivé výšiny, vybavilo slávne romantické dielo jednej zo sestier Bronteových. Avšak kapelka s rovnomenným názvom to zmenila. Ich posledný album je natoľko pozoruhodný,že sa mi nezmazateľne na dosť dlhú dobu vryl do pamäti. Letmý pohľad na názvy songov, spomínajúce napríklad aj hobitov alebo Lorién, nás utvrdí v tom, že ide o ďalších milovníkov štýlu fantasy , tentokrát z Dánska. A podobne ako knihe od Bronteovej tejto kapele nechýba romantika a emócie.. Ale takisto nepostráda powermetalovú hutnosť, majestátnosť, rýchlosť a tvrdosť. Ich tvorba obsahuje originálne prvky, je príjemným osviežením, ale rozhodne s takýmito nápadmi neprišli prví... K čomu ich teda prirovnať? Ak sa vám páčil napríklad posledný Elvenking (Wyrd), mohli by ste nájsť krásu aj v "Far from the Madding Crowd". Albumom sa nesú okrem spomínanej powermetalovj nabrúsenosti atď. rôzne folklórne a country prvky, Wuthering Heighs používajú inštrumenty ako sú napríklad škótske gajdy, flauta, banjo, husličky a pod. Hlavné, čo sa nedá prepočuť, že celou nahrávkou sa nesie keltský duch. A určite aj ten tolkienovský, keďže Tolkien zasadil svoju Stredozem do miest dnešnej Británie. "Far From the Madding Crowd" je už tretí album tejto dánskej kapely a určite prelomový. Nielenže zmenili vydavateľstvo, ale aj vokalistu. Speváka Tad Morose Kristiana Andréna nahradil spevák Astral Doors Nils Patrick Johansson .. a Wuthering Heights vyprodukovali zatiaľ svoje najlepšie dielo. Album bol nahrávaný, podobne ako napríkld legendárny Helloweensky album Walls of Jericho v štúdiu Tommyho Hansena Jailhouse Studios, čo je garanciou viac než dobrého zvuku a kvality.

Dotyk Škótska pocítime už pri intre "Gather Ye Wild", kde sa tóny gájd nesú cez vietor, ktorý vanie ponad škótske vŕšky, potom sa pridajú klávesové fanfáry a elektrické gitary pokračujú v nastolenej melódii. Podobný duch sa nesie aj druhou "The Road Ever Goes On". Je to song, ktorý mi hneď utkvel v pamäti, hoci je chvíľami veľmi prepracovaný až zložitý. Nechýba mu ale ľahko zapamätateľný refrén, pekelná rýchlosť a sila. spevák Johanssen v tomto skvelom otváráku naozaj dokonale predviedol svoj hlasový arzenál a dokázal, že nie je žiadne béčko.

Je zbytočné rozoberať každý song osobitne. Všetky sa nesú v podobnom duchu a pritom každý je tak originálny. Napríklad úžasná trilógia Longing for the Woods.. Silné melódie a vokály, prekvapivé momenty, ako napríklad v skladbe "Highland Winds", keď už čakáte, že sa skladba skončila, ale ona vás dorazí ešte jedným sólom. Na rozdiel od väčšiny súčasných kapiel, ktoré sú strašne predvídatelné, u Wuthering Heights nikdy neviete, čo bude nasledovať, aký prvok alebo inštrument použijú v ďalšich sekundách. Album ani trocha nenudí a väčšinu milovníkov tohto žánru bude baviť od prvej po poslednú sekundu. Na albume tiež nájdete inštrumentálku, "Bad Hobbits Die Hard", kľudnejšiu skladbu so silným folkovým nádychom "The Bollard". Podobné, až baladické nálady nájdeme aj v skladbe "Land of the Olden Glory", v tomto songu ale trvajú pomerne dosť krátko, je to totiž poriadna speedová pecka. Vrcholom týchto búrlivých výšin je posledná "Lament of Lórien". Pomalý, smutný a majestátny až orchestrálny záver. Ako vystrihnutý z nejakej metalovej opery, ku ktorej majú ale Wuthering Heights chvíľami skutočne blízko, A je to hlavne pozoruhodný záver, tento album si ho ale určite zaslúžil... pozoruhodný je totiž celý album. Pre mňa jedno z milých prekvapení tohto roka. Pomerne neznáma skupina často prekvapivo kvalitou vysoko predčí mnohé slávnejšie a je to aj tento prípad. Myslím, že keď si ho zadovážite, rozhodne tým neurobíte chybu.