Prinášame vám druhú (záverečnú) časť nášho fotoreportu, v ktorom spomíname na tohtoročný Brutal Assault. Tú prvú si môžete pripomenúť na tomto odkaze.

PIATOK:

Kým začiatkom festivalu nás trápilo premenlivé počasie a neraz hrozili aj prehánky, tretí deň nás už privítal v poriadnom teple. A popravde, je to asi lepšie než sa skrývať pred dažďom. Dnes pokračujeme v nastolenom „trende“ a dáme priestor niektorým menej známym bandám. Aj preto začíname náš program na Obscure stage, ktorý môžeme označiť takmer za rovnocenný s hlavnými pódiami.

Dánske komando KONVENT som si rozhodne nechcel nechať ujsť, najmä pre ich skvelý debutový album "Puritanian Masochism". Tieto mladé dámy som dnes videl naživo prvýkrát a mal som trochu obavy. Videl som totiž pár videí z klubov, kde nemali tak hutný zvuk ako by si ich hudba zaslúžila. Bavíme sa totiž o pomalom death metale, ktorý je reznutý doomom s nekompromisne hutným zvukom. Po pár taktoch sa moje pochyby okamžite rozplynuli a všetko znelo ako z nahrávky. Minulý rok prijali do zostavy druhú gitaristku Sophie Lake, čo istotne výrazne pomohlo výslednému zvuku. V setliste mali miernu prevahu skladby z ich druhého albumu "Call Down The Sun", ktorý ma až tak výrazne neoslovil. Každopádne naživo tie skladby fungovali lepšie a v budúcnosti nahrávke istotne dám ešte šancu. Ja som si najviac vychutnal skladby z debutu ako "Trust" či "Ropes pt. II". Absolútnym vrcholom ich setu bola titulná skladba z debutu. Veľký rešpekt má u mňa najmä speváčka Rikke Emilie List, ktorej hlas je fakt brutálny. KONVENT ma nesklamali ani v najmenšom a naplnili moje očakávania. 

Prvých pár hodín na Obscure patrilo takmer výlučne dánskym formáciám; počas LLNN sa už presúvam bližšie na miesto činu. Páni nám nasypali kombináciu sludge metalu s HC, navyše s príjemne šialenými škrekmi. Väčšina songov mala dosť chaotickú štruktúru, čím mi pripomenula CONVERGE.
Nasledujúca formácia SATURNUS nás preniesla do vôd melancholického doomu. Šestica sa vyznačuje veľmi pomalými skladbami (na čo aj sama upozornila) a preto ich stihla zahrať len štyri. Dve pochádzali z novinky "The Storm Within" a zneli rovnako skvostne ako staršia tvorba. Samozrejmosťou boli plačlivé gitarové melódie, pomalé sóla i hlboký growling frontmana Thomasa. Kapela hádzala do publika úprimné úsmevy a dočkala sa až prekvapivo silnej odozvy. Očakávanú ponurú atmosféru však kazilo silné slnko; podobné „zaDoomané“ kapely vždy lepšie vyniknú za tmy. Aj preto sa tešíme, že sa k nám Dáni v októbri vrátia počas klubového turné.
 

Po návrate na Emperor's Square ešte stíham pár posledných skladieb od amerických egyptológov NILE. Hudobne i vokálne je všetko v poriadku, brutal-deathový kostilam riadi nestarnúci Karl Sanders, vzadu zas neomylne operuje technický rýchlik George Kollias, ktorý sa dnes okrem koncertu predstavil aj v rámci „drum clinic“.
Ak ste si včera pozreli vystúpenie nórskych ENSLAVED, určite vám dnes neunikli ich krajania BORKNAGAR. Pätica nám predstavila hneď niekoľko hudobných tvárí, keď plynule prechádzala z nekompromisného blacku do odpočinkových momentov a vkusne prepojila harmóniu dvoch gitár s rôznorodými klávesami. Nechýbala celá škála vokálov, a kým klávesák Lazare spieval čisto, tak ikonický frontman ICS Vortex to umne kombinoval so škrekmi. Čas bol neúprosný a setlist aj v tomto prípade dosť krátky. Spomedzi skladieb vypichnem najmä klipovku "Voices", ktorá pod vedením Lazareho hlasu vygradovala do zasnenej nálady. Celkovo parádne vystúpenie, aj napriek nedokonalému zvuku.

Belgičania WIEGEDOOD si na svojom poslednom albume zavarili dosť paradoxným spôsobom. Ten totiž otvára geniálna skladba "FN SCAR 16", ktorá zatienila všetky ostatné. A presne tak prebehlo aj ich vystúpenie. Možno keby ju zaradili na záver setu, vyznelo by to omnoho lepšie. Do svojho programu zaradil aj dve ukážky zo staršej tvorby a predviedli divokú blackovú jazdu. Ich hudbe ale svedčí skôr klubové prostredie, kde ich frenetický black metal vyznie presvedčivejšie. Nedá sa povedať, že by ma ich set vyslovene sklamal, len som mal trochu väčšie očakávania. 

ZEAL & ARDOR sú jednou z kapiel, ktoré mi doteraz unikali. Ohlasy na ich tvorbu však nejde ignorovať a masa ľudí na hlavnej ploche dávala tušiť, že nás čakajú veľké veci. Kombinácia extrémneho metalu so soulom (narazil som aj na žánrové označenie „spirituals“) a harmonickými trojhlasmi vyznela vskutku originálne. Kapela striedala kľudné motívy s black/deathovými výpadmi, celkovo jej nechýbal ťah na bránu a dokázala divákov strhnúť. Skladby však boli, na moje pomery, až príliš krátke a ich štruktúra sa mi po čase zlievala dokopy. Z textov mi utkveli v pamäti najmä tie protikresťanské a uznávam, že zvolania typu "Devil Is Fine" mali za podpory publika naozaj silu. ZEAL & ARDOR potvrdili, že si pozíciu jedného z podvečerných co-headlinerov zaslúžili právom.
 

Dlhovlasí matadori z OBITUARY nepriniesli na Brutal Assault nič nové… ale to od nich ani nikto nečaká. Postačí old-school death metal postavený na súhre dvoch gitár, k tomu nasratý rev/growl nestarnúceho Johna Tardyho a setlist, v ktorom som popri mne neznámych novinkách započul pár pripomienok z "Cause of Death". Pre niekoho vrchol večera, pre mňa väčšinou len povinná dávka nudy.
Popritom sa z festivalovej obrazovky dozvedáme, že OVERKILL na poslednú chvíľu zrušili svoju účasť a ako náhrada sa predstavia S.D.I. V oboch prípadoch nič, čo by som nutne vyhľadával.
Program na treťom pódiu na tom v tých momentoch nebol o nič lepšie – súdiac podľa NORDJEVEL, z ktorých som stihol zhruba polovicu skladieb. Rýchly, ťažkotonážný black metal za prítomnosti pomaľovaných „ksichtov“ bol vcelku uveriteľný, ale podobných kapiel sú v Nórsku mraky a ťažko od nich ešte čakať niečo prevratné.

Pokiaľ hľadáte originálny black, nemusíte chodiť ďaleko, stačí si zájsť na CULT OF FIRE. Česko-slovenská entita si získala uznanie po celom svete, pritom doma koncertuje veľmi zriedkavo. Po pamätnom vystúpení v roku 2015 na preplnenom Octagone, sa dnes na Brutal vrátila na väčší Obscure stage. Z vizuálneho hľadiska to bola pastva pre oči. Pódiu dominovali vkusné plachty, hlavne však dva tróny (po oboch stranách jeden) doplnené o imitáciu hlavy kobry indickej. Na každom z nich sedel jeden z gitaristov a celý koncert odohrali posediačky. Za bicími nekompromisne operoval nováčik Peter Heteš, vpredu zas škriekal frontman Vojtěch Holub. Všetci boli dokonale zahalení a odetí do vkusných kostýmov. Netrúfam si určiť, čo mal ktorý z nich symbolizovať, možno vám napovie pohľad do našej fotogalérie. Celkovo sme boli svedkami impozantnej a originálnej pódiovej show. Ani hudba v ničom nezaostávala, hoci zvuk bol až príliš prebasovaný a kopáky prehlušili všetko ostatné. Gitarové motívy tak vynikli najmä v pomalších „etno“ pasážach, ktorých má „Kult Ohně“ v zásobe dostatok. Za všetky skladby spomeňme "Zrození výjimečného", zaznelo aj čo-to z nového EP "Om Kali Maha Kali".
Dovolím si tvrdiť, že CULT OF FIRE predviedli hudobne i vizuálne jednu z najsilnejších show celého Brutalu. Alebo ich zajtra niekto prekoná?
 

Dnešok sa však ešte nekončí, na rovnakom pódiu sa po dôkladnom vyprataní (a to doslova) prihlásili o slovo BELL WITCH. Funeral doom metal sa vždy vyznačoval pomalými tempami, no v prípade tejto dvojice zachádza až do extrémnych rozmerov. Pre porovnanie: EVOKEN sú oproti ním rýchli. Za celých 50 minút nám Dylan a Jesse predstavili jedinú skladbu, v ktorej donekonečna omieľali asi štyri motívy. O kvalite hudobných motívov radšej pomlčím. Najsilnejšou zbraňou bol jednoznačne zvuk – na dosiahnutie masívnej hlukovej steny im stačili basa a bicie. Pochváľme aj kombináciu vokálov oboch protagonistov a doputovali sme k záveru, ktorý znamená prebudenie zo stavu hypnózy.

SOBOTA:

Máme tu záverečný deň festivalu, síl pomaly ubúda a treba ich šetriť na hromadu kapiel, ktoré nás ešte čakajú. Dnes štartujeme s Austrálčanmi CALIGULA'S HORSE, ktorí do Josefova priniesli vítané osvieženie v podobe moderného prog-metalu s čistými spevmi. Fanúšikovia takých mien ako LEPROUS, či SOEN museli byť spokojní. Banda pôsobila živelným dojmom a to isté očakávala od publika. Odozva sa dostavila a dokonca došlo aj na pomalší circle pit.

Brutal Assault sa pomaly chýli ku koncu a bola by škoda neprejsť si rozličné (staré i nové) zákutia areálu. Z toho dôvodu som v najbližších dvoch hodinách stihol len pár skladieb od OMNIUM GATHERUM. Hudobne sa u Fínov nič nezmenilo, naďalej drhnú svoj melodický death prevažne tvrdšieho charakteru a potvrdili, že tento žáner má v Josefove vždy pevné miesto.
Angličania MAYBESHEWILL boli naopak jedným z netradičnejších mien na festivalovej súpiske. Inštrumentálny post-rock s dvomi gitarami a klávesami si vyžaduje množstvo sústredenia, čož bola na slnkom zaliatej ploche u Obscure stejdžu náročná úloha. Niet divu, že väčšina divákov bola uvelebená v tieni popri hradbách. Keď ich však jeden z gitaristov poprosil, aby vyliezli a presunuli sa bližšie, mnohí z nich sa hecli a na posledných pár skladieb zaplnili priestor pod pódiom o čosi hustejšie.

To sa už na hlavnej ploche chystali ANAAL NATHRAKH, ďalšia z mnohých stálic Brutalu. Stačilo však pár skladieb a už som okolo seba registroval nespokojné dotazy: „Spevák to nedáva, je snáď ožratý? A čo ten chaotický zvuk?“ Je pravda, že V.I.T.R.I.O.L sa v niektorých čistých spevoch strácal, aspoň škreky boli viac-menej v poriadku. Situáciu zachránil jeden z fanúšikov, ktorý (zrejme po dohode) vybehol na pódium a kapelu okrem headbangu podporil aj vokálne. Zvuk naozaj nebol dokonalý, avšak nazvučiť ich extrémny, natlakovaný black/grind nie je jednoduchá záležitosť. Nechýbali ani decentné sample, a samopal v rytme gitary (skladba "Forward!") mi znel v hlave ešte dlho po jeho vystrieľaní.

Nasledujúca formácia patrí medzi tie, v ktoré sme už ani nedúfali. Reč je samozrejme o DEICIDE, ktorí mali v Josefove hrať niekoľkokrát, ale svoju účasť vždy zrušili na poslednú chvíľu. Zázraky sa dejú a americká deathová legenda dnes naozaj dorazila. Pozorný fanúšik vie, že došlo k prehratiu klasickej dosky "Legion", ktorá zaznela celá, od začiatku do konca. Škoda, že Glen Benton so svojou družinou začali o viac než päť minút v predstihu, takže "Satan Spawn, The Caco-Daemon" si môžem len domýšľať.
 

Steve Asheim za bicími je neomylná mašina a skladby boli zahraté presne tak rýchlo, ako si ich pamätám z CD. Súčasní gitaristi sú technicky zdatní a niet im čo vytknúť. Dokonca aj starý pes Glen vyzeral, že sa ako-tak baví. Jeho growling bol poriadne hlboký a šťavnatý, zato niektoré škreky mi trhali uši. Setlist bol celkovo prehliadkou najlepších časov DEICIDE, keďže po odohratí „Légie“ došlo na klasiky ako "Scars of The Crucifix", "Once Upon The Cross" a až tri skladby z debutu. Na túto show sa naozaj oplatilo čakať.

Ďalší rýchly presun na Obscure a opäť meno, ktoré možno označiť za experiment. CRIPPLED BLACK PHOENIX z Británie prišli na scénu v úctyhodnej osemčlennej zostave. Mám problém ich zaradiť – nie je to metal, na post-rock to bolo málo zasnené, na gothic rock zas málo temné. Príjemne vyznel hlboký vokál gitaristu v štýlovom klobúku, naopak ženské spevy jednej z protagonistiek mi príliš nevyhovovali. Setlist sa operal o posledný album "Banefyre" a spätne ľutujem, že som nezostal na coververziu "She's In Parties" od BAUHAUS. Bolo treba utekať na ďalšiu bandu…
V tomto prípade na PROFETUS, ktorí sa predstavili v Octagone. Funeral doom v podaní týchto Fínov mi pripomínal ich krajanov SKEPTICISM, hlavne vďaka výrazným klávesovým plochám so zvukom „à la organ“. Ponuré upokojujúce motívy sa nikam nenáhlili a záverečná skladba určite atakovala dĺžku 20 minút. Príjemné momenty a zážitok zjavne aj pre samotnú kapelu, ktorá koncertuje veľmi sporadicky.

Už ste si istotne všimli, že tradičný death metal mal na tomto Brutale silné zastúpenie. Ďalšou z mnohých legiend boli BENEDICTION; ani títo anglickí matadori akoby nestarli a na treťom pódiu predviedli solídnu porciu old-schoolu. Celú show moderoval navrátilý frontman Dave Ingram, ktorý nielen mohutne chroptil, ale bol i zhovorčivý. Napríklad, keď pripomenul 30. výročie dosky "Transcend The Rubicon", z ktorej kapela vytiahla dva kúsky. Počas songu "Subconscious Terror" si prišiel zahosťovať aj niekdajší growler Dave Hunt (alias V.I.T.R.I.O.L z ANAAL NATHRAKH) a my sa môžeme spokojne presunúť ďalej.
Na malý moment stíham nahliadnuť aj na klubové pódium KAL (Keep Ambient Lodge). Voľba padla na HIEROS GAMOS, jednu z mála slovenských kapiel, ktoré sa tento rok v Josefove predstavili. Ide o bočný projekt Ľahkej Múzy, na scéne sa tak okrem klávesáka a ústrednej vokalistky Gudrun v originálnom outfite, objavila i tanečníčka. Výsledkom je veľmi špecifická produkcia pre menšinové publikum, ktorú si viac užijem na niektorej gotickej „klubovke“.
 

Čaká nás posledný návrat na hlavnú plochu, kde je už všetko pripravené na návrat švédskych melodeathových ufológov HYPOCRISY. Peter Tägtgren a jeho družina umne zrekapitulovali svoju tvorbu výberom toho najlepšieho, čo sa do 70 minút zmestilo. Po úvodnom silnom trojbloku "Fractured Millennium" / "Adjusting The Sun" / "Eraser" dali priestor prastarej tvorbe a došlo i na dve ukážky z aktuálneho CD "Worship". Peter opakovane ďakoval fanúšikom, v skladbách striedal svoj razantný chropot s vysokými, ťahavými škrekmi. Nebolo to vždy dokonalé, no v jeho veku mu všetko odpustím. Švédi sú povestní svojou profesionálnou show, dnes opäť hrali perfektne, navyše s obstojným zvukom. Nechýbal synchronizovaný headbang všetkých členov, pôsobivý svetelný park, tematická plachta či bannery. Po "The Final Chapter" to už vyzeralo na koniec, HYPOCRISY si však na záver zvolili svoj „signature song“ a opäť sa dožadovali odpovedí na otázku, čo sa naozaj stalo v "Roswell 47".

Emperor's Square v dnešnú noc obsadili Švédi – ďalšími v zostave sú CULT OF LUNA. Ich prepracovanému sludge/post-metalu je málo čo vytknúť. Na pódiu zaujali najmä dvaja bubeníci, pričom ani jeden z nich sa nenudil. Hlavný vokál bol síce razantný, zato však príliš monotónny. Nechýbali silné inštrumentálne výkony, ani pomyselná atmosféra. Kapela stavila na dlhé kompozície s postupnou gradáciou – spomeňme napríklad "The Silent Man" či "Cold Burn". Publikum bolo v tých chvíľach už redšie, no odozva sa aj v tomto prípade dostavila.

A napokon sme doputovali až k záveru celého festivalu (aspoň, čo sa týka hlavných pódií). MARDUK sa na Brutal vracajú pravidelne, väčšinou v nočnú hodinu a ani dnes tomu nebolo inak. Žiaľ, ďalšia blacková kulisa, ktorú kazil neforemný a „prehulený“ zvuk, v ktorom guľometná paľba bicích prehlušila všetko ostatné. Formácia vedená gitaristom Morganom však šliapala takmer na 100%, kapelníci si popri zbesilej hre stihli poriadne zaheadbangovať, no najmä ponúkli rozumný prierez svojou bohatou diskografiou. Okrem iných zazneli "Wolves", "Of Hell's Fire", "Werwolf", na záver povinnosť "Panzer Division Marduk" a došlo aj na jednu novinku z pripravovanej dosky "Memento Mori". Démonický frontman Mortuus škriekal lahodne, dokonca sa v niektorých príhovoroch odhodlal na viac než len dve-tri slová. Vskutku lahodný záver dnešného programu, ako aj celého festivalu.
 

Záverečné dojmy:

Brutal Assault je miesto, kde sa vždy niečo deje – niekedy až priveľa zaujímavých vecí naraz. Mám na mysli najmä časové prekrývanie kapiel, ale nechcem nad tým príliš lamentovať. Pravdou je, že tohtoročný line-up bol vyskladaný znamenite a z programu piatich pódií si vedel vybrať každý fajnšmeker.
Komu sa málilo, našiel v areáli dostatok odpočinkových zón, množstvo atrakcií, súťaží a iné alternatívne vyžitie. Z noviniek najviac lákala možnosť prejsť sa priamo po hradbách pevnosti (záujem o túto prehliadku bol, súdiac podľa front, ohromný). Nechýbali podzemné chodby s názvom "Pit of Doom", hororové kino a veľké množstvo predajných stánkov. Samozrejmosťou bol enormný výber jedla i nápojov. Ceny sa oproti predošlému Brutalu príliš nezmenili, v prípade jedla stačilo poriadne hľadať a dalo sa dobre najesť aj za rozumný peniaz.

Medzi pozitiva môžeme nakoniec rátať i počasie. Niekoľko dní pred začiatkom festivalu výdatne pršalo a festivalový areál bol vraj plný blata. Usporiadatelia však kritické miesta zasypali slamou, čož bol veľmi rozumný ťah. Stredajšie ráno sa síce nieslo v znamení dažďa, to ale rýchlo vystriedali príjemné teploty a zvyšok festivalu už pokračoval v poriadnom „vedre“, ktoré sa zo dňa na deň stupňovalo.

Medzinárodné zloženie návštevníkov je už samozrejmosťou a zahraniční fanúšikovia znovu prevýšili domácich (česko-slovenských). Celkovo je vidieť, že Brutal Assault aj po rokoch strávených v Josefove stále napreduje. Cena vstupeniek sa tento rok opäť zvýšila, ale na divácku účast to nemalo negatívny dopad. A je možno lepšie, že festival tento rok (už druhýkrát po sebe) nebol vypredaný. Organizátori napokon výnimočne nasadili do predaja i jednodňové lístky, tie však boli až neúmerne drahé.
Na záver dáváme uznanie teamu Obscure Promotion za to, že svoju prácu robia najlepšie ako vedia, a tešíme sa na ďalšie akcie pod ich taktovkou! 27. kapitola Brutalu sa už určite pripravuje, takže sa snáď uvidíme aj o rok.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Martin Mayer
FOTO: Martin Mayer