Prinášame vám druhú a zároveň záverečnú časť nášho fotoreportu, v ktorom spomíname na tohtoročný Brutal Assault. Prvú časť si môžete pripomenúť na tomto odkaze.

PIATOK:

Kým začiatkom festivalu nás trápilo premenlivé počasie a párkát aj spŕchlo, tak tretí deň sa obloha ustálila a nič podobné už nehrozilo. Ako už na Brutal Assaulte býva zvykom, prvé ranné kapely som započul maximálne tak pri prebúdzaní sa v stane. Skôr než po príchode do areálu zamierim k pódiam, rozhodol som sa omrknúť jednu z diskusií, ktoré sa konali v priestoroch KAL stage.
Voľba padla na Czech Metal Studies, čož je študijný program o metale, za ktorým stoja agilní pedagógovia a študenti, prevažne z Masarykovej univerzity. Ich prezentácia bola zaujímavým spestrením festivalového programu. Okrem iných dostala slovo aj Gabriela Stašová, na ktorej projekt "Ženy v černém" sme pred časom upozornili v našom rozhovore.

Následne už priestor dostávajú hrajúce kapely; po mnohých rokoch (doslovo „dekádach“) sa totiž do Josefova vrátili fínski KALMAH. Stálica melodického deathu bola dlhodobo v tieni známejších CHILDREN OF BODOM, čo aj dnes dosvedčili harmónie dvoch gitár s melodickými klávesami. Nechýbal ani prenosný syntezátor „à la Michal David“. Spevák, gitarista a frontman Pekka Kokko si viackrát zažartoval na adresu svojho vysokého veku, avšak na predvedenej hre nebolo znať žiadne starnutie. Setlist bol prehliadkou toho najlepšieho z bažín, kapela šliapala takmer na 100 percent a ani fanúšikovia sa nenechali zahanbiť.
Nasleduje tradičný presun na Obscure stage, kde nás už čaká formácia UFOMAMMUT. Taliani si idú cestou pomalých, dunivých riffov a výsledkom bola potemnelá, miestami hypnotická atmosféra. Z pódia sálal psychedelický oblak stoner/doomu, prítomnosť drogového opojenia bola samozrejmosťou, akurát zvuk by mohol byť čistejší a menej dunivý. K setlistu vám toho veľa nepoviem, väčšine z prítomného publika to však zrejme bolo jedno – hlavne, že sa hralo.

Brutal Assault ponúka množstvo sprievodných atrakcií; jednou z tých novších je možnosť prejsť sa po hradbách pevnosti. Túto možnosť sme v najbližších chvíľach využili aj my a bol to vskutku zážitok.
Do centra diania sa vraciame na vystúpenie bandy s tajomným názvom VILLAGERS OF IOANNINA CITY. Gréci vo svojej hudbe spájajú stoner rock, prvky ľudovej hudby a zacítil som aj dávku psychedélie. To celé prevažne v pomalých, oddychových tempách. Neprehliadnuteľný bol najmä hráč na píšťalu zvanú kaval, no ak sa nemýlim, kapela sa predstavila v neúplnej zostave. Napriek tomu zožala zaslúžený potlesk od priaznivcov rockových experimentov.

Na ploche tretieho pódia ešte zostávame, ako ďalší dostali priestor CYNIC. Progresívne teleso Paula Masvidala, bývalého gitaristu DEATH, sa už dávno pretransformovalo z death/fusion vôd smerom viac k rocku, a predsa som po skončení zaznamenal nespokojné reakcie na toto vystúpenie. Američania mali údajne zahrať setlist zameraný na svoje najtvrdšie CD "Focus". Napokon z neho zaznela jediná skladba, aj to v samom závere, kedy sa už väčšina deathových nadšencov ponáhľala smerom k Emperor's Square… a my spolu s nimi.

Po tom, čo sme v minulosti prívitali na Brutale projekt DEATH To All, tentokrát spojili sily iní bývalí spoluhráči Chucka Schuldinera, aby pod značkou LEFT TO DIE vzdali hold svojmu, dnes už zosnulému mentorovi. A keďže v zostave figurujú mená ako Terry Butler či Rick Rozz, znalci už tušili, že ich program sa bude točiť okolo prvých dvoch albumov DEATHu. Výber skladieb bol pre mňa sklamaním – došlo na všetky piesne z "Leprosy", avšak len jedinú ukážku z debutu "Scream Bloody Gore" v podobe "Zombie Ritual". Ani z celkového prevedenia som sa príliš neposral, no nadšení fanúšikovia okolo mňa mali zjavne iný názor… a tým pádom je všetko v poriadku.
 

Zakladatelia epic doomu, švédski CANDLEMASS, sa do pevnosti vrátili po dlhých deviatich rokoch a opäť s iným spevákom. Tentokrát za mikrofónom stojí Johan Längquist (nápadne sa podobajúci na R.J. Dia), ktorý naspieval ikonický debut "Epicus Doomicus Metallicus". Setlist bol prehliadkou najslávnejšej éry 1986-89, takže od klipovky "Bewitched" cez "Mirror Mirror" sme postupne doputovali až k skladbe, ktorá zrejme ako prvá primiešala do doom metalu melanchóliu – "Solitude". Neopomeňme parádne sóla Larsa Johanssona, dlhé šedivé vlasy hlavného mentora Leif Edlinga i vznešenosť, s akou nestarnúci Švédi servírovali svoje legendárne, pomalé riffy. Absolútna spokojnosť aj napriek kratšiemu setlistu než bolo plánované. Starým pánom, akými sú CANDLEMASS, to určite odpustíme.

Špeciálna show k 200. výročiu narodenia českého skladateľa Bedřicha Smetany, či premiérové spojenie black metalu s orchestrom na Brutal Assaulte. To boli hlavné prívlastky, ktorými organizátori lákali na večerný koncert CULT OF FIRE. Česko-slovenská blacková fúzia si už stihla získať uznanie po celom svete a po skvelom minuloročnom vystúpení na preplnenom Obscure, sa dnes konečne dostala na hlavné pódium, s úplne iným programom, no najmä za doprovodu Bohemian Symphony Orchestra Prague pod vedením Martina Šandy. Členovia kapely sa predstavili v slušivých dobových kostýmoch a doslova „odmaskovaní“. Kto čakal oltáre, tróny a plachty, zrejme nechápal koncept vystúpenia.
Úvod bol poznamenaný nevyváženým zvukom, v ktorom bicie prehlušovali všetko ostatné a prítomný orchester nebolo takmer počuť. Až postupom času sa situácia zlepšila, aby sme si vychutnali gitarový dvojzáprah plný harmónií a melodických vplyvov, sprevádzaných bohatou orchestrálnou kulisou. Väčšinu gitarových sól obstaral Opat, kým Vlad ho s radosťou doprevádzal. Celý koncert bol inštrumentálny, no ani spevák Vojtěch nezostal bokom a šikovne sa chopil basgitary. Orchester vynikol najmä v pomalších pasážach a tých by som uvítal o niečo viac. Hru jeho členov si ako laik netrúfam hodnotiť, bolo však vidieť, že sa jedná o profesionálov. A musím pochváliť minišaty prítomných dám – niektoré by sa nestratili ani v metale.
 

V prvom bloku zaznelo jedinečné prevedenie Smetanovych kompozícií "Tábor", "Vyšehrad", "Pochod národní gardy" či "Triumfální symfonie". Postupne došlo aj na "Vltavu" a jej slovenský protipól "Váh". Práve tieto skladby, ktoré fanúšikovia poznajú z EP "Čtvrtá symfonie ohně", mali najväčšiu odozvu. Najmä "Vltava" bola nesmierne emotívna a verím, že mnohí diváci mali pri nej slzy na krajíčku. Celé vystúpenie dopĺňali videoprojekcie, ktoré nás previedli najkrajšími pamiatkami a zákutiami Prahy, Česka i kúskom Slovenska.
Spoločný projekt „Kult Ohně“ s Bohemian Symphony Orchestra Prague si zaslúži uznanie a rešpekt za odvahu. Aj napriek zvukovým nedostatkom vytvorili jednu z najsilnejších show tohtoročného Brutalu. Metal a vážna hudba majú k sebe naozaj blízko.

Návrat slovinskej legendy LAIBACH znamenal presun do iných sfér. Organizátori avizovali setlist zameraný na prelomovú dosku "Opus Dei"; napokon z nej zazneli pouhé tri songy, na čele s titulnou coververziou popového hitu "Live Is Life". Zvyšok programu sa niesol v duchu „best of“ skladieb, ktoré museli oceniť najmä znalci a fanúšikovia. Kapela plynulo prechádzala z pochodového industrialu do tvrdej elektroniky, priestor dostali aj gitarista s bubeníkom. Rovnako ako pred šiestimi rokmi, Slovinci zvolili umne namiešaný set, ktorý aj napriek pestrej palete experimentálnych nápadov a množstvu syntezátorov zapasoval do metalového sveta. Neopomeňme hlboký monotónny hlas Milana Frasa, hypnotizujúci nás dovedna v troch jazykoch, ani drsné, miestami až provokatívne videoprojekcie. Všetky ďakovačky i preslovy boli pustené zo samplov, čo mi prišlo úsmevné a zároveň originálne. LAIBACH nevedomky nútia do pohybu, celková odozva od publika bola veľmi prívetivá a mnohí si aj po skončení koncertu spievali povestné „Eins, Zwei, Drei, Vier“ z klipovky "Tanz mit Laibach".
 

Švédski industrial/gothic metalisti DEATHSTARS konečne zažili svoju josefovskú premiéru. Na tento moment som sa úprimne tešil, aby som napokon odchádzal s rozporuplnými pocitmi. Spevák Whiplasher Bernadotte pôsobil unaveným až znudeným dojmom, zvyšní traja kapelníci sa snažili a koncert ich viditeľne bavil, absencia živého klávesáka však sklamala. Trojica hitov z dosky "Night Electric Night" potešila, no kedykoľvek Švédi zahrali niečo z novšej tvorby, kvalita skladieb išla dole. Skoro to vyzerá, že svoje najlepšie časy už majú za sebou. Bolo by moje hodnotenie pozitívne, či priam nadšené, keby do pevnosti zavítali niekedy pred 15 rokmi? S týmito myšlienkami opúšťam centrum diania a po zvyšok noci si doprajem už len spánok.

SOBOTA:

Máme tu záverečný deň festivalu, síl pomaly ubúda a treba ich šetriť na tú kopu kapiel, ktorá nás ešte čaká. Rovnako ako včera, aj dnes som na úvod zvolil jednu z oficiálnych diskusií. Tentokrát išlo o zástupcov známeho vydavateľstva Century Media, ktorí sa v priestoroch KAL stage rozhovorili na tému „Úloha metalových labelov v dobe DIY“. Oceňujem zaujímavé poznatky hlavne zo sveta marketingu a tiež fakt, že do debaty sa okrem moderátora a zjavne nevyspatého Shindyho, zapojilo aj viacero divákov z rozličných krajín.

Hudobný program sme odštartovali v neskoré popoludnie, zhliadnutím formácie PERSEFONE na treťom stejdži. Je super vidieť, že aj v nenápadnej Andorre sa hrá kvalitný metal, v tomto prípade s predponami progressive a melodic death. Šestica sa do toho poriadne oprela, technicky prepracované nápady obohatila o klávesy a neopomeňme ani kombináciu growlingu s čistým spevom.
Väčšina kapiel si vystačí s dvomi gitarami, niektoré sa odhodlajú k trom. Čo si však v Octagone dovolili naši kamaráti DOOMAS, to sa len tak nevidí. Líder kapely Peter povolal okrem stálych členov aj všetkých sezónnych hráčov a výsledkom bola šesťčlenná zostava vrátane štyroch gitaristov. Mohutné dunenie malo od zvukovej dokonalosti ďaleko, no predvedená death/doomová tvorba určite zaujala i zahraničných divákov (nejakí snáď boli prítomní, keď sa im naši reprezentanti rozhodli prihovárať anglicky). Len to nekonečné burcovanie zo strany kapelníkov ma skôr či neskôr začalo iritovať – k tomuto potemnelému žánru sa príliš nehodí.

Ešte počas „Doomasovcov“ začali na hlavnej ploche hrať fínski provokatéri IMPALED NAZARENE. Stálica z Oulu vo svojej tvorbe spája surovú esenciu rýchleho black metalu s takmer až punkovou dravosťou. Nejdem sa pristavovať pri kontroverzných textoch; frontman Mika Luttinen s jeho družinou sa aspoň na nič nehrajú a radšej hrajú. Skočné skladby rýchlo odsýpali, za všetky spomeňme "Total War - Winter War". Popravde, stačilo uviesť názov albumu "Suomi Finland Perkele" a nadšená odozva fanúšikov sa dostavila.
 

So železnou pravidelnosťou sa do Josefova vracajú írski potomkovia Keltov, PRIMORDIAL. Označiť túto formáciu ako „len black metal“ je proste mylné, hoci warpaint frontmana A.A. Nemtheangu to evokuje. Jeho čisté vokály sú neprepočuteľné, škriekať ani veľmi nemusí, z jeho prejavu srší charizma, precítenosť i zmyselnosť. Pozornosť publika udržuje aj príhovormi o témach jednotlivých skladieb (najmä pri "To Hell Or The Hangman"), z ďalších odohratých spomeňme podmanivú "The Coffin Ships" či záverečnú povinnosť "Empire Falls". Epické divadlo, navyše s lahodne namiešaným zvukom.
Návrat holandských matematikov TEXTURES vyzeral lákavo, no moje uši si pýtali niečo kľudnejšie. Zrejme poslednýkrát som zavítal do priestorov Octagonu, tentokrát skúsiť švédsku nádej GAUPA, prezentovanú ako psychedelic doom/stoner metal s prímesou folk rocku. Niežeby ich vystúpenie bolo sklamaním, speváčka Emma zaujala hlasovo i pohybovo, no hudba jej kolegov ma viac bavila doma z CD-čka (rozumej: z Bandcampu). Po pár songoch preto volím krátky oddych mimo centrum diania.

Pamätám si to nadšenie, keď Nóri EMPEROR prvýkrát zavítali na Brutal. Ubehlo niekoľko rokov a legendárni blackoví cisári sa dnes v pevnosti predstavili už tretíkrát. A po dvoch prehratiach eposu "Anthems to the Welkin at Dusk" konečne došlo na „best of“ setlist, v ktorom sa rovnaký priestor ušiel i nesmrteľnému debutu "In The Nightside Eclipse". Tradičnú zostavu Ihsahn–Samoth–Trym Torson opäť doplnili dvaja koncertní hráči. Ihsahn predviedol stále svieže škreky, rovnako presvedčivý bol v čistých spevoch a svojim kolegom velil precíznou gitarovou hrou, vrátane košatých sól. Divákom sa prihováral viac než sporadicky a bolo vidieť, že vrelú odozvu nabudeného publika si úprimne váži. Celá banda hrala prakticky bez chýb a znovu potvrdila, komu patrí titul vládcov nórskeho black metalu. Zvuk bol nadpriemerný, priestor si v ňom našli aj klávesové plochy. Skladby ako "With Strength I Burn", "Inno a Satana" či "Thus Spake The Nightspirit" nepotrebujú komentár; rovnako tak magická "I Am The Black Wizards", bez ktorej by to ani nebol EMPEROR. Skvelá produkcia, parádny výber desiatich songov a celkovo impozantné predstavenie, ktoré stálo za to si zopakovať.
 

Black metalové hody ešte zďaleka nekončia – na zadnom Obscure stage nás už o pár minút čakalo ďalšie nórske meno, DØDHEIMSGARD. Agilný frontman Vicotnik sa včera na rovnakom mieste predstavil s VED BUENS ENDE a zjavne nemal dosť. Pódiová show z jeho strany bola správne „praštěná“ a pritom nie gýčová. Podstatná je však hudba, v ktorej DHG do blackového základu s ľahkosťou primiešavajú prvky elektronickej hudby, psychedeliky, avantgardy i prog rocku. Zaujímavý moment nastal, keď kapela na pódium prizvala akéhosi fanúšika z Južnej Ameriky, aby si s nimi zaškriekal jednu skladbu. Keby to nepostrehnem, kľudne by som uveril, že ide o plnohodnotného člena. Bez problémov k nim totiž zapadol.

Keby sme spísali rebríček najčastejšie hrajúcich zahraničných kapiel, BEHEMOTH by so svojimi siedmimi účasťami (vrátane tej tohtoročnej) určite okupovali vrchné priečky. Za tie roky postupne vystúpali do najvyššej ligy extrémneho metalu a dnes na nich bola zvedavá úctyhodná masa ľudí. Poliaci pokračujú v teatralizovaní svojej show a naďalej posúvajú hranice svojej veľkosti. Po efektnom spustení plachty to odpálili s aktuálnou klipovkou "Once Upon a Pale Horse". Na stejdži nechýbali obľúbené rekvizity – vpredu pentagramové stojany doplnené imitáciou hadích hláv, vzadu gigantická plachta. Samozrejmosťou bola ohňová show, pričom plamene šľahali poriadne vysoko.
 

Nergal, charizmatický a vždy presvedčivý frontman, síce vynechal povestné trhanie stránok z Biblie, no klasické pózovanie mu zostalo. Spolu s kolegami dnes stavili na to najlepšie zo svojej blackened deathovej éry ("Conquer All", "Ora Pro Nobis Lucifer", "Ov Fire And The Void" či podmanivý "Bartzabel"). Na moment nás tiež preniesli do časov dávno minulých, prehratím prastarej "Cursed Angel of Doom" – podľa Nergalovych slov prvej skladby, ktorú zložil. A po zdanlivom konci sa dokonca vrátili na pódium; veď lepší záver než "O Father O Satan O Sun!" v ich tvorbe snáď neexistuje.

Napokon sme doputovali až k záveru celého festivalu (aspoň, čo sa týka hlavných pódií). A počas úvodných tónov americkej speed/thrashovice HEATHEN sme sa definitívne rozlúčili s areálom Pevnosti Josefov.

Záverečné dojmy:

Brutal Assault je miesto, kde sa vždy niečo deje – niekedy až priveľa zaujímavých vecí naraz. Mám na mysli najmä časové prekrývanie kapiel, ale nechcem nad tým príliš lamentovať. Tohtoročný line-up bol opäť vyskladaný znamenite a z programu piatich pódií si vedel vybrať každý fajnšmeker.
Komu sa málilo, mohol v areáli nájsť dostatok odpočinkových zón a viditeľne pribudlo viac miest na sedenie. Potešilo výrazne viac zdrojov pitnej vody (niektoré umývadlá obsahovali dokonca i zrkadlá) a splachovacích WC. Nechýbalo množstvo atrakcií, súťaží a iné alternatívne vyžitie. Okrem spomínanej prechádzky po hradbách pevnosti, lákali návštevníkov napríklad podzemné chodby s názvom "Pit of Doom". Samozrejmosťou bol enormný výber jedla i nápojov. O pive vám toho veľa nepoviem, zato kvalita jedla bola vo väčšine prípadov na vysokej úrovni. To všetko za klasické festivalové ceny. Tie sa oproti predošlému ročníku príliš nezmenili, v prípade jedla stačilo poriadne hľadať a dalo sa dobre najesť aj za rozumný peniaz.
Medzi pozitiva môžeme nakoniec rátať i počasie, ktoré si po celý čas držalo veľmi príjemné teploty.

Medzinárodné zloženie návštevníkov je už samozrejmosťou a zahraniční fanúšikovia znovu prevýšili domácich (česko-slovenských). Celkovo je vidieť, že festival po rokoch strávených v Josefove stále napreduje. Cena vstupeniek sa tento rok opäť zvýšila, avšak na divácku účasť to nemalo negatívny dopad. Brutal Assault už tretíkrát po sebe nebol vypredaný, hoci podľa davov ľudí sa k tomu aspoň približoval. Organizátori napokon nasadili do predaja i jednodňové lístky, tie však boli neúmerne drahé.
Na záver dáváme uznanie teamu Obscure Promotion za to, že svoju prácu robia najlepšie ako vedia, a tešíme sa na ďalšie akcie pod ich taktovkou. V čase, kedy publikujeme túto reportáž, je už ohlásených prvých pätnásť kapiel na 28. kapitolu Brutalu… a poviem vám, že budúci rok sa opäť je na čo tešiť!

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

FOTO: Martin Mayer