Kto pozná, čo je poriadny nárez, pozná i thrash metal. Kto pozná thrash metal, pozná i MEGADETH. Kto pozná MEGADETH, dobre pozná i meno David Ellefson. Kto vie, prečo ho v máji 2021 expresne rýchlo vyhodili zo zostavy, radšej mlčí a myslí si o tom svoje. Komu to nevadí a vie, že život prináša aj takéto vzrušujúce dobrodružstvá („žmurk žmurk“, David), ten sa pravdepodobne zúčastnil jedného z celkovo troch sólových („žmurk žmurk“, David) vystúpení dlhoročného a hlavne zakladajúceho člena legendárnej formácie zo slnečného pobrežia Los Angeles.

Prvé jeho kroky po našom malebnom Slovensku viedli prekvapivo do maličkých Vrútok, ďalšie do ďalekých Košíc a posledné do známeho bratislavského stánku Randal.  Tie moje už nejak tak podľa čakávania neviedli nikam inam než do tradičnej koncertnej bašty Collosseum Club, kde celý tento večer v rámci mamutieho turné „Bass Warrior Tour – Europe 2024“ mala za úlohu otvoriť neznáma partička FLEMT z Talianska.

Rockové kvarteto, ktorého najväčší historický úspech je v kronikách uvedený ako support BON JOVI pred štyridsaťtisícovou masou v domácom Udine, je v čase môjho príchodu takmer v závere svojej show, no v sobotu to bohužiaľ na tisícky, ba ani stovky nôh rozhodne nevyzerá. Ba pár desiatok prizerajúcich sa tvorí značne komornú kulisu. Netuším, kto spomínaných FLEMT vyberal do úlohy predkapely, avšak väčšina návštevníkov v tričkách METALLICA, SLAYER či ANTHRAX, bola asi skôr naladená na niečo iné než tú najklasickejšiu pop-rockovú gitarovku.

Pocity zatiaľ relatívne zvláštne a náladu neumocňuje ani absencia akéhokoľvek stánku s merch či pohľad na pomerne skromne zdobenú scénu, kde dokonca chýba i dnes už prakticky neodmysliteľná zadná plachta. Že to bude večer na štýl starej školy, poriadne „raw“ a návrat do dávnych čias napovedá aj vynechanie akéhokoľvek epického intra na úvod. Pätica v zostave David Ellefson, Titta Tani, Andy Martongelli, Walter Cianciusi a Roberto Pirama jednoducho nastúpila, zaujala pozície a spustila.

Na jednej strane treba určite oceniť  odvahu zabrúsiť i do takých skrytých pokladov ala “Bad Omen“, “99 Ways To Die“, “Go To Hell“, “Reckoning Day“ či “Countdown To Extinction“, na tej druhej - bolo skutočne nutné už do tak relatívne krátkeho setu (trinásť plných položiek) zaradiť cover od MOTORHEAD, asi sedem minútovú predstavovačku a rovno až dvojicu „medley“ z útržkov METALLICA, IRON MAIDEN, ANTHRAX i MEGADETH?

Došlo aj na ukážku vlastnej tvorby (“Simple Truth“) či vydarený projekt ELLEFSON-SOTO (“Like a Bullet“, “Celebrity Trash“), na tvorbe ktorých sa výraznou mierou podieľal i spomínaný Andy Martongelli. Ten v sobotu obstarával sólovú zložku gitarovej práce (klobúk dole pred podaním “Tornado of Souls“) a svojou nefalšovanou energiou jednoznačne zatienil i zvyšok ansámblu. Tomu samozrejme dominovala postava Davida, hlavnej to hviezdy celého vystúpenia.

Charizmatický hudobník, ktorý stál za vznikom jednej z pevných súčasti tzv. The Big Four, pomáhal budovať silnú značku a skomponovať  nejednu nesmrteľnú pecku MEGADETH bol prirodzene počas koncertu pod atakom väčšiny očí v miestnosti a jeho nezabudnuteľný basgitarový tón rozvibroval nejeden hrudný kôš. Úloha frontmana v podstate ležala na jeho pleciach a zhostil sa jej relatívne s prehľadom. Preto to bol práve on, kto sa nám najviac prihováral vďaka rôznym spomienkam (aj na Slovensko), burcoval dav a speváka Titta tak trochu odstavil na „druhú“ koľaj. Ten podal síce kvalitný výkon, avšak do skladieb MEGADETH mi osobne jeho mierne chrapľavejší a drsnejší hlas akosi nesedel.

Končiť sa nemôže ničím iným než dvoma obrovitánskymi hitovicami – “Symphony Of Destruction“ a najstaršou klipovkou “Peace Sells“. Ak niekto naivne očakával, že David ponúkne možnosť stretnutia s fanúšikmi, musel nakoniec zostať nepríjemne zaskočený – primárny protagonista formácie ELLEFSON sa totiž vytratil ako para nad hrncom.

Záverečné sumárum?  Rozpačité. Boli sme svedkami kvalitných hudobných výkonov, vypočuli si zásadné skladby naživo a osobne stretli legendárnu postavu metalových dejín, avšak chýbala tomu akási príjemná nadstavba, ktorá by povýšila dobrý koncert na výnimočný. K tomu tá biedna divácka návšteva...