Dva dni po mega open air akcií s názvom „AC/DC v Bratislave“, uprostred festivalovej sezóny, v čase letných dovoleniek a iba pár týždňov pred zahájením našincami obľúbeného Brutal Assaultu, sa do i tak natrieskaného kalendára slovenských metaluchtivých fanúšikov ešte nenápadne vtesnal iný zaujímavý koncert s nálepkou „povinná návšteva“. Východoslovenskú metropolu totiž prišli premiérovo vytrestať dnes veľmi populárni poľskí rúhači z BEHEMOTH. K tomu nemenej atraktívny support v podobe thrashovej legendy TESTAMENT z Bay Area či nádejných blekošov GAEREA – to jednoducho musíš v Košiciach vidieť!

Škoda, že niečo podobné si v utorok večer nepovedalo viacero vyznávačov tvrdého kovu. Už príchod k rokmi ošľahanej hádzanárskej hale Slavomíra Šipoša neveštil nič dobré – čierno odetých postáv ako šafranu, rady na pivo v štýle „hľa, asi dnes vyplácajú na pošte dávky“, ceny tričiek ďaleko od východniarskej reality (tričko 40€, mikina 80€), a keď sa tomu o malú chvíľu pridal i katastrofálny sound úvodných Portugalčanov, človek si až mal chuť zakričať v štýle nebohej Tiny Turner: „len si buchni Ike, ja si na to dám obklad“.

Nech sa „opančuchované“ komando GAEREA snažilo ako mohlo, päťdesiatminútový set vďaka spomínanému ozvučeniu kríval na obe nohy. Úroveň hlasitosti, dunenie, zvuková guľa, z ktorej fanúšik doslova mohol iba vyzobávať fragmenty skladieb. Kým pomalé, smradľavým bahnom zapáchajúce pasáže, zneli ešte vskutku obstojne, preradenie na omnoho vyšší rýchlostný stupeň a hlavne kulometná paľba bicích doslova trhali ušné príslušenstvo. Štvorica pánov a jedna dáma podali ale úctyhodný výkon na hranici svojich možností, na reparát sa preto určite oplatí počkať. Ja osobne ho zažijem už o pár dní na festivale Rockstadt v rumunskom Brašove.

Chuch Billy a jeho kumpáni si v Košiciach už svoju oficiálnu premiéru odbili presne pred siedmimi rokmi v natrieskanom klube Collosseum, odvtedy vymenili dve bubenícke esá (Hoglan, Lombardo) a razantne prekopali setlist. Momentálne sedí na rytmickej stoličke pomerne neznámy Američan Chris Dovas, takže očakávania neboli nijak zvlášť veľké, no dámy a páni, bol to výkon ako HROM! Iba 26-ročný mladík nakopol zvyšnú štvoricu ostrieľaných matadorov priam neuveriteľným spôsobom a hodinový výlet do najhlbšej histórie bohatej diskografie TESTAMENT teda stál rozhodne za to.

Čerpalo sa výhradne zo staručičkej dvojice “The Legacy“ /“The New Order“, ktoré momentálne znovu vychádzajú v reedícii pod hlavičkou Nuclear Blast Records a takýmto bohatým menu sa nedá nič pokaziť. Historické evergreeny (“The Preacher“, “Over The Wall“, “Disciples Of The Watch“) sa umne miešali s naživo raritnejšími kúskami (“Eerie Inhabitants“, “Do or Die“, “Days of Reckoning“). Zvuk, aspoň ten v prednej časti haly, je už na omnoho prijateľnejšej úrovni, k tomu fantastické inštrumentálne výkony (Steve DiGiorgio je basgitarový blázon) a pekelná atmosféra (circle pit bol naozaj divoký!) pre mňa osobne zaradili túto košickú zastávku na absolútny piedestál stretnutí s TESTAMENT. Chalani sú totiž v úžasnej forme, takže ich určite v blízkosti nikde nepremeškajte.

Poľská mašinéria zo severného Gdansku naposledy vystúpila v našej krajine ešte v júni 2019, keď bola súčasťou fantastického programu v bratislavskej Inchebe. Tentokrát však konečne prišiel rad aj na východné Košice. Kým vonku sa prehnala letná búrka, tam dnu, v čoraz viac zaplnenej športovej hale sa schyľovalo k inému hrmeniu. Biela plachta, dramatické intro a hľa, hneď na úvod tu máme jednu z dvoch ukážok stále aktuálnej placky “Opvs Contra Natvram“, a to klipovku “Once Upon a Pale Horse“ (tou druhou bola “The Deathless Sun“). Bohato vyvedená scéna k cirkusu menom BEHEMOTH patrí ako „riť na šerbeľ“, k tomu fantasticky prierazný sound, precízna štvorica hudobníkov, veľmi hlučné publikum a jedna tvrdá hitovka za druhou, veď posúďte sami - “Ora Pro Nobis Lucifer“, “Ov Fire and the Void“, “Conquer All“, “Bartzabel“, “Chant for Eschaton 2000“.

Charizmatický frontman Adam „Nergal“ Darski ma zmysel pre epickú šou priam v malíčku, a nebol by to on, keby za večer nevystriedal hotovú paletu zaujímavých prevlečení a nedirigoval celú, vyše 75-minútovú šou. K tomu stále kvalitná hlasová a inštrumentálna forma, no zahanbiť sa rozhodne nenechal i najnovší zástup za bicími nástrojmi, pán Jon Rice. Aby setlist aktuálneho turné nadobudol istej výnimočnosti, nezabudlo sa ani na staručičkú “Cursed Angel of Doom“ či pomenej hrávanú “No Sympathy for Fools“. Kto sleduje nejaký ten rôčik túto blackened death metalovú stálicu niečo tuší - v utorok sa totiž nemôže končiť ničím iným než ohromnou hymnou “O Father O Satan O Sun!“, čo je zároveň i absolútny vrchol, ktorý už asi nemôže nič prekonať.

Veľká škoda, že na túto parádu si našlo čas a meralo cestu len niečo málo vyše osemsto hláv. Divácky prúser ako noha. O rôznych dôvodoch nízkej návštevy môžeme asi iba polemizovať - ja osobne sa prikláňam k tomu, čo som spomenul na úvod reportu. Snáď táto nepríjemnosť organizátorom z  Double Head Music a Collosseum Club takpovediac nezlomí väz a podobne vydarených akcií sa dočkáme i v blízkej budúcnosti.