BEHEMOTH sú jedným z najvýraznejších mien na súčasnej extrémnej scéne. Presadili sa ako v Európe, tak aj za veľkou mlákou a s každým ďalším albumom si svoje postavenie iba vylepšujú. Minuloročný počin „Evangelion“ nebol výnimkou a zaslúžene získal mimoriadne dobré ohlasy ako u fanúšikov, tak u recenzentov. Mozog a hnací motor kapely Adam Darski, známejší ako Nergal, mal k tomu čo povedať...

BEHEMOTH má v súčasnosti veľmi stabilnú pozíciu na scéne. Máš pocit, že ste na vrchole toho, čo extrémne metalová kapela môže v súčasnosti dosiahnuť, alebo vidíš pred sebou nové možnosti, nové miesta, ktoré by si mohol dobyť?
Samozrejme. Nezastavujeme sa. Snažíme sa neustále rozvíjať, makať, čo to dá. Ale poviem ti, že s Metal Blade a Nuclear Blast za našimi chrbtami mám pocit, že môžeme dobyť celý vesmír (smiech). Sme si tiež vedomí, že s „Evangelion“ máme v rukách náš najsilnejší album a aj to náležite využijeme. 

Ty, ako súkromná osoba, si vyhral súdny spor s chlapíkom menom Ryszard Nowak, ktorý robí poľským kapelám problémy a ktorý ťa označil za kriminálnika. Aké boli tvoje pocity po tomto víťazstve?
Bol som skurvene hrdý a šťastný. Čo k tomu môžem povedať? Celá tá jeho snaha cenzurovať nás bola úbohá. Tento chlap nemá žiadne poznatky o tomto type hudby alebo o našej kapele. Môžem teda len povedať, že som ozaj šťastný. 

Myslíš, že sa niekedy niečo zmení v problémoch, ktoré robia kresťanskí konzervatívci metalovým kapelám v Poľsku, alebo to všetko ostane po starom? 
Žijeme v silne konzervatívnej krajine a ešte pekných pár dekád potrvá, kým ľudia dokážu zmeniť svoje myslenie, alebo možno k tomu ani nikdy nedôjde. Neviem, nechcem byť zlým prorokom, ale nie som v tomto veľmi pozitívny. Nemám dôvod vidieť budúcnosť tejto krajiny optimisticky. Deje sa tu príliš veľa sračiek. 

Poďme na pár otázok k ostatnému albumu. Čo vždy zaujme ako prvé, je názov albumu. Vyjadril si sa, že používate slovo „evangelion“ (evanjelium) v jeho čisto etymologickom kontexte bez akýchkoľvek kresťanských „vedľajších významov“. Aké dobré slovo teda chcete nahrávkou šíriť? 
Šírime evanjelium, šírime dobré správy, že my sme ozajstné božstvo, my sme skutočný potenciál. Je to všetko iba v nás. Všetko je o ľuďoch a len na ľudí sa sústredíme. Snažíme sa povzbudiť ľudí, aby mysleli za seba, aby k tomu používali inteligenciu, múdrosť a skúsenosti. Je to vždy o autonómnej, individuálnej ľudskej bytosti. A toto je kvázi posolstvo, ktoré sa pokúšame šíriť na takmer všetkých našich albumoch, ale na „Evangelion“ sme to definovali zatiaľ najsilnejšie. 

Druhá vec, ktorá upúta pozornosť, je obal. V prípade „Evangelion“ je táto stránka mimoriadne originálna a najmä netypická pre BEHEMOTH. Mohol by si povedať, čo tento výjav reprezentuje v tvojej interpretácii?
Hľadal som obal, ktorý by nemal v sebe to „heavy metalové klišé“. Chcel som obal, ktorý by bol výrazný a inšpirujúci. Nechcel som mať na obale ďalšieho Bafometa alebo ďalší výjav Antikrista. Tak som hľadal a našiel som príbeh Neviestky babylonskej pochádzajúci z Nového zákona. Jazdila na sedemhlavej príšere a nosila pohár, pridali sme jej do ruky meč, mesiac a slnko po oboch stranách ako reprezentáciu rovnováhy medzi dobrom a zlom, pri nohách jej leží zlomená tabuľa s desiatimi prikázaniami. Myslím, že je to dosť strašidelne vyzerajúci obrázok a zároveň vyzerá fakt skvele, zvláštne a odlišne. Hľadali sme tiež niečo, čo dokončí celkový obraz, bude sa hodiť k názvu i muzike ako takej a s výsledkom som mimoriadne spokojný. 

Po vypočutí albumu som si povedal, že je to typický BEHEMOTH, no zároveň niečím iný, experimentálnejší, viac heavy. Zaujímalo by ma, či boli v období skladania piesní nejaké špeciálne okolnosti, ktoré ovplyvnili jeho vyznenie, alebo to bol váš klasický skladateľský proces.
Myslím, že to bolo skutočne prirodzené. Proste toto z nás vyšlo. Mali sme však pri písaní piesní v hlave jednu myšlienku a to takú, že chceme spraviť album čo najkompaktnejší, najsúdržnejší a monolitický vo svojej forme. „The Apostasy“ bol šialený album, svojím spôsobom zmätený. Bol to veľmi dobrý album, veľmi rôznorodý, ale mieril až do príliš veľkého množstva rôznych smerov. Preto ako keby stratil svoje zacielenie. Pri „Evangelion“ sme chceli zanechať element diverzity, no chceli sme tiež, aby to bolo monolitické dielo a myslím, že sa to podarilo.

Taktiež mám pocit, že „Evangelion“ je vaša najemocionálnejšia nahrávka. Nie v romantickom význame. Myslím len, že z piesní sála oveľa viac pocitov. Čo si myslíš o takomto tvrdení?
Plne súhlasím. Len keď sa pozriem na moje vokály, sú najrôznorodejšie a najemocionálnejšie, aké sa mi kedy podarili a som s nimi veľmi spokojný. Ku každej piesni som pristupoval individuálne a venoval jej veľké množstvo času. Som veľmi rád, že si si všimol tú vyššiu pocitovosť. 

Najzvláštnejšou piesňou je určite kúsok „Lucifer“. Mohol by si ho popísať a povedať, prečo ste sa rozhodli opäť použiť poľštinu?
Bolo to pomerne náhodné. Kúpil som si knihu Tadeusza Micińskeho. Tento spisovateľ žil pred sto rokmi a bol súčasťou hnutia nazvaného Mladé Poľsko. Je tiež známy ako jeden z pôvodcov satanizmu v poľskej literatúre. Dostal som sa k tejto jeho básni a pomyslel si, že znie naozaj vynikajúco. A najmä teraz, keď sme sa dostali v našej kariére naozaj vysoko a vydali sme náš najsilnejší album, je super, že môžeme podčiarknuť fakt, že sme z Poľska a sme prepojení s naším pôvodom. Myslím, že to tiež pre mnohých znie exoticky a špeciálne. Aj podľa mňa je to jeden z najsvetlejších momentov albumu. 

S vaším gitaristom Sethom už hráte pomerne dlho, no je stále len „session member“. Prečo sa nestal pevnou súčasťou kapely?
Ja neviem. My traja vyzeráme lepšie na fotkách (smiech). 

Takže je príliš škaredý na to, aby bol stály člen kapely...
Asi áno (smiech). Ale nie, vážne. Vydali sme tri najsilnejšie albumy BEHEMOTH v rovnakom zložení a všetko funguje bez problémov. Nevidím teda žiaden dôvod, prečo by sme to mali akokoľvek meniť. 

Viem, že s BEHEMOTH máš veľmi koncepčnú víziu. Chcel by som sa ťa teda spýtať, či myslíš, že je možné dopracovať sa k bodu, keď si povieš: „Vyprázdnil som koncept tejto kapely, chcem robiť niečo iné.“
Ak by som sa dostal k takým myšlienkam, zrejme by som čakal, kedy ma opäť zasiahne inšpirácia. No a ak by som už nebol schopný dostať žiadne nápady, asi by som proste skončil. 

Myslíš teda, že keď skončí BEHEMOTH, skončí aj tvoja kariéra?
Je príliš skoro na to, aby som ti vedel odpovedať. Sústredím sa na to, čo je teraz. Teraz máme kopu práce s „Evangelion“. Možno si potom dáme na chvíľu pauzu. Ťažko povedať. 

Zmeňme trocha tému. Na internete sa objavilo video z poľskej televízie, ktoré rozvíja nejaké klebety o tvojich vzťahoch. Skutočne nemám záujem pýtať sa na tvoj privátny život, skôr ma zaujíma, či pre teba nie je divné, že ty ako extrémny hudobník si súčasťou bulvárnych správ a otravujú ťa drzí fotografi.
Veľmi to neriešim. Som vo vzťahu, v ktorom som spokojný a to je podstatné. Niektorí ľudia s tým majú problém. Možno práve preto, že som extrémny hudobník. Neviem. Ja som ale tiež iba človek, ktorý má svoje potreby. No a čo sa týka paparazzov, tí vedia byť pekne otravní, ale čo s tým narobím. Je to tak, ako to je.

Ako si sám povedal, si „iba človek“. Určite by bolo zaujímavé počuť, aký je teda podľa teba rozdiel medzi Nergalom – umelcom na pódiu a Adamom – súkromnou osobou.
Možno otázka pre tých, ktorí ma dobre poznajú. Samozrejme, na koncertoch som iný človek. Pódium je moje bojisko, miesto, kde môžem prejavovať svoje posolstvá a najtemnejšie myšlienky prostredníctvom piesní, ktoré hrám a textov, ktoré spievam. Keď zleziem z pódia, som väčšinou pohodový a priateľský. No mávam aj zlé dni a viem byť pekný idiot, keď chcem.