Čakali by ste, že kapela, ktorá ešte pred niekoľkými rokmi okupovala kluby, sa dostane na samotný vrchol deathmetalovej scény a dokonca vystúpi na monumentálnom Ozzfeste pred tisíckami ľudí? BEHEMOTH sa tvrdou prácou a nespochybniteľnými skladateľskými schopnosťami pomaly prepracovali až na samotný vrchol, k čomu, dovolím si tvrdiť, možno trochu prispel aj ich unikátny imidž. Pod vodcami poľskej brutálnej scény VADER sa zatriasol trón, dnes BEHEMOTH patria neomylne na vodcovské pozície spolu s nimi a pomaly, ale iste, si vytvárajú status legiend. Štýl, ku ktorému sa posunuli, navyše dnes prežíva zlatý vek... (však prečo napríklad takí NILE sú v súčasnosti jednými z popredných interpretov prestížnej stajne Nuclear Blast?)

Nikto určite po poslednom albume týchto poľských satanášov (Demigod) nepochybuje o tom, že blackmetalové časy tejto bandy sú už nenávratne preč. BEHEMOTH aj naďalej vzhliadajú k deathmetalovým ikonám. Pozorní poslucháči si trebárs všimnú základ postavený na legendárnych MORBID ANGEL. No už intro Rome 64 C.E. naznačí, že to nebude jediný deathmetalový velikán, ku ktorému možno súčasnú tvorbu BEHEMOTH prirovnať. Množstvo orientálnych a akustických pasáží (začiatok At The Left Hand Ov God) pripomenie ich kolegov vo vodách deathmetalovej elity NILE. BEHEMOTH pôsobia opäť o niečo sofistikovanejšie (prepracovanejšie...) a hudobná atmosféra ešte viac podčiarkuje ich texty inšpirované históriou. The Apostasy na niektorých poslucháčov možno bude pôsobiť príliš zložito, ale krása tohto albumu skutočne nespočíva v jednoduchosti. Oproti predchádzajúcemu Demigod je naopak v istej sfére na jednoduchosti pridané, komu nesadlo vrstvenie vokálov, bude spokojný, pretože na novinke sa ho nedočká. Krôčik po krôčiku budete objavovať krásy tejto placky a tá námaha skutočne stojí za to. Nájdete tu snáď všetko, po čom by srdce extrémneho metalistu mohlo túžiť. Atmosféru, brutálne rýchlu rytmiku, melodické pasáže, monumentálna epickosť a výpravnosť, unikátne vyhrávky aj údernosť. Perfektná zohratosť kapely, ich inštrumentálne schopnosti snáď zrejú ako dobré víno a v Nergalovom vokále je snáď ešte viac hnevu. Prekvapením bude pre mnohých určite osmička Inner Sanctum, pomalá, veľmi atmosferická a depresívna pieseň, na ktorú si BEHEMOTH nepozvali nikoho iného ako Warella Dane z dnes toľko ospevovaných (a právom) NEVERMORE. Tak emotívnu skladbu sa BEHEMOTH ešte zložiť nepodarilo... pri niektorých pasážach vám určite naskočí husia koža...

Neuveriteľná nahrávka, ktorá ma absolútne dostala už pri prvom vypočutí a ani teraz, po niekoľkých desiatkach sa jej neviem nabažiť. Niet divu, novinka obsahuje množstvo geniálnych nápadov a je skutočne pestrá... Pre mňa jednoznačne vrchol diskografie tejto poľskej úderky. Ten pol bod si šetrím. Niektoré kapely vydajú pár dobrých albumov a potom stoja na mieste, alebo sami seba len vykrádajú. Niektoré zrejú ako spomínané víno. BEHEMOTH patria k tej druhej skupine a sú v tak výbornej forme, keď môžeme očakávať, že budú aj naďalej napredovať...