Kariéra TESTAMENT by sa dala charakterizovať ako dlhodobý pobyt pod vrcholom. Nikdy úplne nedosiahli taký legendárny status, ako najväčšie thrashové kalibre, ale zároveň nikdy neponúkli svojim fanúšikom totálny prešľap. A to napriek tomu, že ich zvuk sa neustále obmieňal, rotujúc okolo Petersonovej riffovej chrbtice a Billyho drsného vokálu. Pri "Brotherhood of the Snake" snáď ani jeden fanúšik nečakal ani prelom, ani pád.

Album začína bez ceremónií a okamžite vás vrhne to celkom ostrej a old-schoolovo znejúcej verzie TESTAMENT... a táto nálada nezmizne počas celej trištvrtehodiny jeho trvania. "Brotherhood of the Snake" je rýchla a drsná záležitosť, akýsi mix priamočiarosti a pesničkovosti "Souls of Black" s tvrdosťou "The Gathering". S druhým menovaným ho spája aj fakt, že úloha Alexa Skolnicka je tentokrát skôr vedľajšia, než hlavná. Avšak žánrový presah do death metalu sa veľmi nekoná. To je škoda, TESTAMENT a hlavne Chuckovi sa to vždy darilo.

"Brotherhood of the Snake" je žánrovo číry album, zahraný dokonale (ešte aby nie, s rytmickou sekciou DiGiorgio-Hoglan) a tak energicky, až to odlupuje nášivky z rifľovej vesty. Keď zapne pätica na plné obrátky, je to naozaj majstrovské thrashové remeslo. A čo na tom, že titulná pieseň pripomína niekdajší hit "DNR", a ultra-chytľavá singlovka "Stronghold" s refrénom otázka-odpoveď staručkú "Into The Pit". V oboch prípadoch akoby na starých základoch stálo niečo nové a obohacujúce.

... ale potom prídu piesne v strednom tempe. S výnimkou "The Pale King" (Peterson do piatich minút vtlačil toľko prvotriednych riffov, koľko sa dalo) klesá s tempom aj nápaditosť a chytľavosť. S výnimkou jedného precízne skomponovaného, gradujúceho sóla v "Neptune's Spear" nemajú piesne s poradovými číslami 4, 5 a 8 veľmi čo ponúknuť. TESTAMENT vydali kratší album po štyroch rokoch, mať na ňom obligátnu výplň si zaslúži minimálne škaredý pohľad.

Na občasné nedokonalosti sa ale dá ľahko zabudnúť, keď sa tempo opäť zvýši. Mix mal na starosti Andy Sneap a vykúzlil - ako vždy - moderný smrtiaci zvuk. Tento fakt prihráva TESTAMENT viac bodov, než mnohým iným kapelám. Vytvára totiž kontrast medzi tvrdosťou a Skolnickovými (tu trochu potlačenými) melodickými ambíciami. Melódie tentokrát naháňa aj Chuck Billy. Na úkor deathových growlov začal viac spievať. Vďaka tomu je novinka úspešne a násobne chytľavejšia, než jej predchodca. Doslova máte chuť si album pustiť znova. Škoda len, že priamočiarosť sa aj vcelku rýchlo opotrebuje.

Veľa fanúšikov určite privíta, že sa TESTAMENT rozhodli pracovať na remeselnej stránke, no znemožnilo im to ďalší posun. Práve pestrosť a chuť pracovať s náladami spôsobuje, že návraty k doskám ako boli "The Ritual", "Low", alebo aj novšia "The Formation Of Damnation" sú aj po rokoch rovnako výdatné. Novinku bude asi čakať iný osud. Mimochodom, jedná sa o prvý album, kde na textoch nespolupracoval Del James, a je to počuť. Iste, texty v metale nie sú prvoradé, ale dá sa nesmiať, keď Chuck, ospevujúc istú zelenolistú plodinu, zadrie "Stoned world order"?

Kiežby TESTAMENT vyrukovali s týmto albumom niekedy v osemdesiatych rokoch. Je to kryštalicky čistý thrash so zničujúcou silou... a nič viac. Možno je to aj silnou konkurenciou iných kapiel v tomto žánri, no "Brotherhood of the Snake" je veľmi dobrý album, ktorý však mohol byť úžasný. Kvalita zostavy a chuť hrať u TESTAMENT problémom nie sú. Chýba iba vôľa ísť do hĺbky a posunúť hranice thrash metalu ešte o kúsok ďalej.