Tento týždeň mi teda dal zabrať, podarilo sa mi navštíviť tri skvelé koncerty a toto je report z posledného z nich. Hovorí sa, že do tretice všetko dobré, no v tomto prípade to až tak neplatí. Line up bol pre mňa okrem headlinera celkom neznámy a nedeľný termín mi tiež moc neprišiel vhod, no death metal si nevyberá. Poďme sa teda pozrieť na to, ako to celé dopadlo.

Do Randalu sa mi podarilo prísť pár minút po ohlásenom začiatku a na pódiu už stála ruská kapela DEHYDRATED. Ak by som ich mal porovnať s ich slovenským menovcom, tak Rusi jednoznačne víťazia vo vizuálnej stránke vokálu. Speváčka Irina nahodila sexi dredy a celkom príjemne sa na ňu pozeralo. Tiež sa dobre pozeralo na prácu gitaristu Evgenyho, niektoré jeho riffy boli hodne dobré a nezabudol pridať aj pár krkolomných sól. Jeho kolega na šesťstrunovej base žiaľ potenciál všetkých strún nevyužil ani zďaleka. Irina však ukázala presný opak, čo všetko vychádzalo z jej hrdla, je obdivuhodné. Jediná škoda bola, že Randal nebol zaplnený ani do polovice, neviem, či to bolo tým nedeľným termínom, alebo pomerne neznámym line upom, rozhodne som čakal viac ľudí. DEHYDRATED sa postarali o solídny rozjazd koncertu, žiaľ publikum bolo málopočetné a celkom vlažné.

Ako ďalší v poradí vybehli na pódium Bulhari GRIMAZE. Aj tentoraz bolo prítomné zastúpenie nežnejšieho pohlavia v podobe gitaristky Meliny. Hneď ako prvá ma zaujala jej nie celkom metalová gitara, ktorá bola typu singlecut a teda skôr by ste ju videli v rukách rockerov ako metalistov. Každopádne Meline to na nej išlo skvele, bolo zaujímavé sledovať jej skladbu riffov a kompozície. Žánrovo by som to zaradil niekde bližšie ku groove ako k death metalu, sem tam to bolo pomalé až príliš na môj vkus a aj spev sedel viac k prvému žánru. V podstate som si bol celý set GRIMAZE istý, že to zrovna nie je moja šálka kávy, ale zároveň to bolo svojim spôsobom počúvatelné a zabavil som sa. Ak by ste si chceli sami vytvoriť názor, tak odporúčam novembrovú novinku “Planet Grimaze” (jediný album kapely).

Po krátkej pauze sa z pódia ozvala ľubozvučná poľština, no na headlinerov sme si museli ešte nejakú tú chvíľku počkať, toto boli ich krajania THY DISEASE. Môj zrak sa hneď zaostril na krásnu gitaru - osemstrunovku a bol som vo veľkom očakávaní, čo nám na nej ide príslušný pánko predviesť. Medzi postávajúcimi pod pódiom som zbadal aj Rafała z DECAPITATED, milé od neho že supportuje svojich krajanov. Vydržal však len jednu skladbu a ani sa mu nedivím; celé THY DISEASE  bolo pre mňa jedno veľké sklamanie. Ich hudbu som absolútne nepochopil, bolo to pomalé a nudné. Gitarista nepredviedol zhola nič, kapela mala nejaký elektro podmaz, ktorý však bolo počuť veľmi málo, zatiaľ najhoršia kapela večera. Jediným svetlým bodom bola ďakovačka od speváka všetkým kapelám a zvukárovi.

Nasledujúca kapela mala už o poznanie rýchlejšie tempo a ako prvá kapela tohto večera využívala dve gitary, čo sa podpísalo na hutnejšom a celistvejšom zvuku. Dánski HATESPHERE produkujú celkom svižný death/thrash a počas ich setu došlo aj na prvý circle pit večera, aj keď len o dvoch luďoch, no ráta sa aj to. Na HATESPHERE ma najviac fascinovali ksichtíky gitaristu Pepeho, ten človek sa škeril a smial celý čas. Za zmienku tiež stojí dánsky prípitok so všetkými "skåle", po ktorom spevák Esse dopil pivo, skrkval plechovku a hodil ju o zem, to bolo dosť metalové. Naledovala skladba o pive, žiaľ som si nezapamätal jej názov. Došlo tiež na ďakovačku všetkým kapelám a pred poslednou skladbou aj na ďalší komický moment, keď spevák Esse vyhlásil wall of death pre dvoch ľudí. Ešte komickejšie bolo, že jeden z chalanov, ktorý sa prihlásil, asi vôbec nerozumel, o čo sa jedná a ani tento mini wall of death sa nepodaril. Následne sa však rozbehol prvý mosh tohto večera, síce neskoro, ale predsa.

Na hlavnú hviezdu večera DECAPITATED som sa celkom tešil, najmä na ich gitaristu Vogga, ktorého som už mal česť vidieť, keď hosťoval v kapele VADER. Jeho gitarové majstrovstvo vyniklo hlavne v prvých troch dlhohrajúcich albumoch DECAPITATED, ktoré považujem za zlatú éru tejto kapely a sú moje najobľúbenejšie. Poliaci vtedy mastili death metal od podlahy a Vogg tam pri tvorbe riffov ukázal obrovskú dávku kreativity. Žiaľ, s postupom času kapela strácala na svojej nekompromisnosti, dychu a aj na tempe a ja som ju počúval už len z akejsi nostalgie. V klube som si teda našiel miesto strategicky hneď pred Voggom a show sa mohla začať. Kapela dávala hlavne songy z posledného albumu “Anticult”, zachytil som aj pár vecí z predošlého “Blood Mantra” a na moje potešenie prišlo aj na dve pecky z nesmrtelného albumu “Nihility”. V Randali sa veselo tancovalo a hneď pri mne metlili členovia kapely GRIMAZE. Na DECAPITATED ma zaujali hlavne dve veci: tou prvou je, že spevák Rafał má impozantné dredy až po kolená a druhou, nesmierne zaujímavou je, že gitarista Vogg neustále menil gitary. Vzadu vedľa bubeníka mal nachystaný stojan a priam po každej skladbe vymenil gitaru - šesťstrunovky za sedemstrunovky, s káblom alebo bez kábla, stále niečo iné. Každopádne zvuk bol skvelý a všimol som si aj použitie nejakých podmazov, hlasových efektov či prednahratie druhej gitary. Jediným nevydareným momentom bolo vypadnutie mikrofónu počas “Spheres of Madness”, pokiaľ to zrovna nebola nejaká špeciálna verzia tejto skladby (mimochodom, netradične nešla až nakoniec). Kapela dala aj prídavok a tesne pred pol dvanástou bol koniec. Mňa čakal ešte beh na nočák počas prvého sneženia tejto zimy.

Celkovo hodnotím koncert na výbornú, videl som pár zaujímavých kapiel a až na jedno sklamanie to bolo obstojné. DECAPITATED by v ideálnom prípade mohli prerobiť svoj setlist a hrať len staré veci, alebo ich aspoň zaradiť trochu vo väčšom množstve. Taktiež účasť by mohla byť vyššia, Randal nebol zaplnený ani z polovice. Za to organizačne všetko šlapalo perfektne, žiadne prestoje a všetko načas podľa plánu. Snáď príde nabudúce viac ľudí, metalu zdar!