Foto: Laci Schurger

Ak pred týždňom na Sabatone sprevádzali svoje deti rodičia, v upršaný utorok bolo všetko naopak. Helloween má v našich končinách silnú podporu, čoho dôkazom je, že sú asi najčastejšie koncertujúcou smečkou v týchto končinách. Títo stvoritelia hudobného štýlu majú pomerne novú tekvicovú placku, čo bol  dostatočný dôvod, aby sa s ňou a ďalšími nadčasovými hymnami podelili a urobili radosť cca 1500-ke došlým.

Estrádny večer rozbalili ako prví  sheffieldskí boys C.O.P. UK . Šestica, na Britov až príliš sympatických typov,  prišla, zahrala a zvíťazila. Nefalšovaný heavy rock prevalcoval všetkých pochybovačov a nakopol začiatok predstavenia. Aj keď boli C.O.P. UK žánrovo niekde úplne mimo tekvíc, vôbec to nevadilo a s pribúdajúcimi skladbami začalo to úžasné mrazenie, keď energia z hudby prejde do mozgu poslucháča a ten či chce, či nechce, stane sa jeho telo neovládateľné a už si podupkáva do rytmu, hlava sa začne kymácať , ruka sa zavrie nekontrolovane v päsť, aby vyzvala kapelu na imaginárny boxerský súboj, kde sú vlastne víťazmi všetci. Večer lepšie ani začať nemohol.

Dvojkou večera sa stali Gotthard zo Švajcu. Na úvod nám oznámili, že ich bicmana nečakane postihla nejaká nevoľnosť a odviezla ho sanitka. Asi sa chudák zľakol, že bude hrať v Cassosporte. Skoro sme Gotthard ani nevideli, ale slovo dalo slovo a tak sme zažili jeden nečakane podarený  Unplugged. To mrazenie, čo som spomínal pri prvých pánoch, sa dostavilo aj tu, aj keď v inej forme. Tu sa zase ruky roztvorili a potleskom sprevádzali improvizované akusticko – núdzové  prevedenie. Škoda že malo len päť podôb, no Nic od mikrofónu sľúbil, že sa tu ešte otočia, keď to bubeník rozchodí. (V Zlíne na druhý deň už fungoval, tak uvidíme.)

A ako to už býva zvykom, to najlepšie na koniec. Eagle Fly Free, Dr. Stein, atď. a opäť sme poriadne omladli o pár desaťročí. Aj keď som tie skladby počul naposledy na ich poslednej návšteve niekedy pred rokmi , aj teraz pôsobia spoľahlivo, až regeneračne. A keď vidíte, ako sa pri tom bavia ich  tvorcovia, zrazu zisťujete, že ste vysmiaty a každý okolo vás, bez toho, aby sa to nejako dalo ovládať. To je tá sila hudby, nech už to je ktorýkoľvek štýl. Buď je niečo dobré alebo nie je. Nič medzi tým neexistuje.

Andi a sprievod to solia riadnou rýchlosťou a vôbec sa nešetria. Miešajú nový materiál so starým, aby každý, kto bol svedkom večera, bol uspokojený. Na čerstvé veci  sa hneď namotali mladšie ročníky  a naopak na klasiky metali so zbytkami vlasov veteráni. Pri tých neskutočných až neľudských grimasách, ktoré „Nemčúri „ hádzali do hľadiska, ma napadá, že jedna zo skladieb by sa mala volať ARE YOU MENTAL? Tí chlapi sa v istých pasážach menili  na tekvice, nekecám, fotopríloha je mi svedkom.

Či to bolo pánom Daniel´s -som, alebo tridsaťročnou ponorkovou chorobou z povolania, už vedia len oni sami, hlavné je, že aj po rokoch nám  má Helloween čo ponúknuť a dúfam, že v tom bude naďalej pokračovať.