Koncert, ktorý jednoducho musel byť sviatkom pre všetkých ľudí obľubujúcich progresívne a technické prvky v metale. Štyri kapely, ktoré sú v poslednej dobe naozaj vo forme sa pod vedením OBSCURA zišli aby rozdávali radosť tým, ktorí si vychutnávajú zákutia hudby mnohých tónov i hudby mnohých vplyvov. Špecifickým lákadlom turné boli určite navrátivší sa SPAWN OF POSSESSION, pre ktorých to bolo prvé turné po vydaní novinky „Incurso“.

Začalo sa však s o niečo jemnejšou záležitosťou. Holanďanmi EXIVIOUS tvorenými bývalými členmi CYNIC Robinom a Tymonom, ale aj gitaristom DODECAHEDRON Michelom Nienhuisom. Za bicími už nesedel pôvodný člen, Stef Broks z TEXTURES, no jeho nástupca Jasper Barendregt zvládol svoju úlohu vynikajúco. Aj keď vystúpenie kapely vďaka nemu občas skĺzlo do improvizačnejších polôh, jeho hra bola vynikajúca a dynamická. Čo sa všeobecne hudobníckych výkonov týka, nebolo možné nielen EXIVIOUS, ale nijakej z prítomných kapiel takmer nič vytknúť.  Prvým vystupujúcim nechýbala radosť z hrania a ich fusion / prog metal pohýnal menej telami, no o to viac mysľami návštevníkov. Hralo sa samozrejme z eponymného debutu. Zo všetkých sálala tá príjemná atmosféra a zažiť EXIVIOUS takto v klube, nie len na festivale ako sa mi to už raz podarilo, bola povznášajúca skúsenosť.

O nič menej zaujímavé bolo opätovné stretnutie s GOROD. Táto kapela sa u nás už vyskytla, no to ešte nemala za sebou tak úžasný album ako „A Perfect Absolution“ a dovolím si aj tvrdiť, že nikdy nebola v takej pohode ako teraz. Francúzi začali úvodnou skladbou zo spomenutého albumu, „Birds of Sulphur“ a okrem nej v Bratislave zazneli ešte ďalšie dva kusy z novinky, agresívna „The Axe of God“ a komplexná „Carved in the Wind“. Vokalista Julien „Nutz“ Deyres hovoril svojou česko-slovensko-angličtinou, čím si samozrejme získaval sympatie prítomných a aj keď jeho vokál naživo nepôsobí veľmi prierazne, šou a práca s publikom, ktoré dostáva do varu, to dostatočne vynahrádzajú. S publikom komunikoval, ale iba očami, aj basák Beonit Claus, ktorý sa so svojou basou ako vždy prechádzal hore dole a neustále sa s ňou priam maznal. Stupeň pôžitku z hry gitaristu a hlavného mozgu kapely Mathieua Pascala bol snáď ešte vyššie. Takmer neustále usmiaty a vyžívajúci sa v každej note každého sóla i riffu, ktoré hral veľmi často so zatvorenými očami. Radosť na pódiu, radosť pod pódiom. Z neho GOROD zliezli, ako inak, až potom, ako zazneli najväčšie hitovky „Programmers of Decline“ a „Disavow your God“. Úžasné.

SPAWN OF POSSESSION sú späť. Jonas Bryssling, typický príklad introvertného utiahnutého umelca, dokázal dať dokopy po dlhej dobe nečinnosti vynikajúcu zostavu, v ktorej ale naživo musel nahradiť Christiana Muenznera (ktorý kvôli zdravotným problémom nebol schopný hrať na celom turné dve vystúpenia) Danny Tunker. Tento ťah kapele ale nijako neuškodil. Možno práve naopak. Veselý Danny pridával do vystúpenia hyperkomplikovaných death metalistov mierne odľahčenie a keď človek sledoval s akou ľahkosťou sa dajú odohrať všetky sóla v kapele, do ktorej naskočil len krátko pred turné, nezostalo mu nič iné ako tichý obdiv. Ten si zaslúžili aj všetci ostatní muzikanti na pódiu. Jonas bez prejavu akýchkoľvek emócií prepletal prstami ako šialený. Nový význam tomuto slovu ale dával basák Erlend Caspersen, ktorý dával svojej base zabrať ako málokto (na prirovnanie mi na myseľ prichádza snáď Mike Flores). Prekvapením určite bolo, že z nového albumu zaznela len jedna pieseň, „Where Angels Go Demons Follow“ a ostatok obstaral starší materiál, najmä z albumu „Cabinet“. To bolo možno aj trocha na škodu veci, ale keďže každý album SPAWN OF POSSESSION má svoje čaro, bolo stále čo sledovať. Na spevákovi Dennisovi Röndumovi bolo vidieť, že nie je zvyknutý na pozíciu frontmana, tak pôsobil trocha nemotorne a možno občas neohrabane, spevácke úlohy však zvládol až na pár miest výborne. Vynikajúci návrat, niekedy nabudúce snáď aj s vynoveným setlistom.

OBSCURA v posledných rokoch na turné poctivo sprevádzala množstvo kapiel, až sa konečne dopracovala aj k pozícii headlinera. Aj keď sme boli na takmer výhradne death metalovom koncerte, aj poslední vystupujúci potvrdil trend mimoriadne slušného a príjemného vystupovania voči fanúšikom. Štvorica podvýživene vyzerajúcich metalistov na čele so Steffenom Kummererom s ľuďmi nielen komunikovala na úrovni, ale aj na úrovni hrala. Teda až na jeden moment, pri ktorom frontman dokonca nešťastne upozornil na to, čo príde a pred piesňou „Universe Momentum“ ohlásil, aby gitaristi hľadali chyby, ktoré urobí. Tých bolo miestami toľko, že to znelo ako úplne iná skladba. No nevadí, stáva sa. Podstatnejšie bolo, že to bolo prvé vystúpenie, na ktorom mali OBSCURA naozaj dobrý zvuk a dali sa vychutnávať všetky vynikajúce momenty z albumov „Omnivium“ a „Cosmogenesis“. Setlist obohatilo aj jedno bubenícke sólo v podaní vynikajúceho Hannesa Grossmanna. Ten opäť raz preukazoval, že patrí k momentálnej špičke medzi death metalovými bubeníkmi. Po skandovaní divákov sa kapela vrátila na pódium a Steffen sa spýtal: „Ste pripravení na ďalšiu nudnú pieseň od tejto nudnej kapely?“. Čo však na ľudí čakalo, nebola pieseň od OBSCURA, ale coververzia „Flesh and the Power it Holds“ od legendárnych DEATH. Treba uznať, že ju Nemci naživo podali vo vynikajúcej podobe a v klube sa na chvíľu rozhostila naozaj špecifická a úplne odlišná atmosféra. Síce sa v strede piesne, pri basovom nástupe, Linus trocha pozabudol, no Hannes nestratil duchaprítomnosť a okamžite svojho spoluhráča naviedol správnym smerom. Nádherné zakončenie nádherného večera venovanému progresívnej a technickej hudbe snáď nemohlo byť lepšie ako v podobe pocty Chuckovi Schuldinerovi. Kto nebol, môže len a len ľutovať. 

Foto: Sachtikus