Foto: Miroslav Bednařík 

Že Serj sa bez Systemu zaobíde, to nám už dokázal štúdiovou doskou. No tentokrát sme mali možnosť zhodnotiť jeho sólové pôsobenie aj na vlastné oči, a to v neďalekej Ostrave. Po 19. hodine niekoľkotisícový dav (predsa len, pochopiteľne, veľmi často odetý v tričkách System Of A Down) už netrpezlivo prešľapoval, očakávajúc začiatok tohto veľkolepého divadla. Ako býva dosť často v našich krajinách zvykom, to síce meškalo (začiatok bol avizovaný na siedmu hodinu, Fair To Midland odštartovali svoj set až niečo po ôsmej), ale našťastie kapely nezačali hrať, kým sa všetci diváci nedostali do haly (čo sa v našich podmienkach tiež občas stane). 

Úlohou predskokana na tomto turné boli poctení, možno celkom očakávane, Serjovi chránenci Fair To Midland, ktorí posledný štúdiový zásek vydali práve pod jeho labelom. Úvodom vystúpenia ma úplne dostali. Živé podanie skladieb z novinky malo totiž neuveriteľný atmosférický náboj, pričom zneli omnoho lepšie ako z albumu. No postupom času sa môj postoj mierne menil a ku koncu vystúpenia týchto chalanov som sa mierne nudila, čo so mnou zdieľala asi veľká časť divákov, keďže plocha pred pódiom sa začala vyprázdňovať. No hlavne dvom osôbkam, spevákovi Darrohovi a gitaristovi Cliffovi nemožno uprieť ohromné energické nadšenie, keď predvádzali doslova epileptické záchvaty. Darroh Sudderth má pritom neskutočný hlasový arzenál, pri ktorom chvíľami človeku šli až zimomriavky po chrbte. Napriek spomínaným chvíľkam nudy predviedli  nadpriemerné vystúpenie s dávkami improvizácie, znejúce omnoho lepšie a precítenejšie ako štúdiová nahrávka. Fanúšikovia kapely museli byť nadšení. 

Po krátkej prestávke niektorí zataja dych a niektorí sa pustia do mohutného jasotu. Prichádza Serj Tankian, muž, na ktorého všetci prítomní čakajú. Ako vždy, s precíteným výrazom na tvári a štýlovo, s bielym cylindrom na hlave a tentokrát už bez fúzov. Vystúpenie začal novou skladbou „Sounds Of War", ktorá sa pravdepodobne ocitne na jeho druhom štúdiovom albume. Publikum pozdravil sympatickým „Ahóój" a pokračoval hitovkou „Empty Walls". Postupne odohral celý svoj debutový album a previedol sa nielen ako vynikajúci spevák, keď niektoré skladby zneli naživo ešte lepšie než z CD, ale aj ako hudobník, keď chytil do rúk gitaru, alebo si zasadol za klavír. Samozrejme nesmeli chýbať jeho typické agitačné prejavy proti neotrasiteľnej pozícii najväčšej svetovej veľmoci, ale to by nebol Serj, keby nás o ne ochudobnil.  Prekvapil ma relatívne malý kontakt s publikom, príliš sa divákom neprihováral a po dvoch prídavkoch „Unthinking Majority" a coveru od Dead Kennedys „Holiday In Cambodia" sa s publikom rozlúčil len veľmi strohým „Thank you, goodbye". Žiadne dlhokánske lúčenia ani klaňačky, čo mnohých prítomných zmiatlo a čakali ešte na druhú várku prídavkov... Napriek tomu bola drvivá väčšina divákov nadmieru spokojná, hoci možno niektorí frflali, že sa nedočkali ani jednej skladby od System Of A Down. No s tými sa však ani nerátalo a aj keď Serjove vystúpenie trvalo len niečo vyše hodiny, z ČEZ Arény vychádzali takmer samé usmiate tváre. Nesklamal ich.