VADER, najkultovejší vývozný metalový artikel zo susedného Poľska, sa objavuje v Košiciach už častejšie než naše domáce spolky. Od roku 2008, kedy Piotr „Peter“ Wiwczarek a jeho kumpáni navštívili metropolu východu po prvýkrát v rámci „XXV. Anniversary Tour“, sa tu tradiční drviči smrtiaceho kovu z Olsztynu ukázali snáď zo šesť či sedemkrát, čo je vskutku úctyhodný štatistický údaj. Kto by sa však sťažoval, keďže s každým jedným vystúpením sme dostali prvotriednu dávku rýchleho náklepu a výstavných deathovych kompozícií.

Dnešný večer mal dokonca rovno až tri podstatné promo nálepky – odpálenie legendárnej petardy “Black To The Blind“ v celej svojej dĺžke, klasické gitarové duo Peter / Spider sa chystal doplniť bývalý dlhoročný člen Maurycy „Mauser“ Stefanowicz a hlavne sa plánovala oslava neuveriteľného štyridsiateho výročia na hudobnej scéne. Preto je tak trochu škoda, že práve tento koncert navštívilo iba čosi okolo stošesťdesiat hláv, čo je asi najmenšie publikum na VADER v Košiciach. Dôvodov nižšej účasti mohlo byť hneď viacero, avšak tí, čo akosi náhodou zablúdili do útrob klubu Collosseum, museli byť s prichystaným programom nadmieru spokojní!

Kvôli našim preplneným cestám a nejakej tej kolóne aut prichádzame do pekelne vyhriateho prostredia v čase, kedy francúzsky WARSIDE už hodnú chvíľu okupujú tunajší stage, no o nič prevratné sa žiaľ rozhodne nejedná. Omnoho radšej by som si na ich mieste vedel predstaviť nejednu tuzemskú svorku. Ničím výnimočný death metal, spevák evidentne „pod parou“, zbytočne prehúlené bicie, neškodné gitary, statický pódiový prejav – nie páni, toto dnes nebol váš večer. Ešteže situáciu rázom zachraňujú BIO-CANCER z horúceho Grécka, a to je podstatne iná šálka kávy. Z pätice je síce vo štvrtok len kvarteto, ale s týmto menším hendikepom sa Aténčania vyrovnávajú poľahky a najmä so spôsobom sebe vlastným – urputným a poriadne štipľavým thrashom mierne posypaným chutným smrtiacim korením. Frontman a vokalista Lefteris makal až na dreň a celá formácia fungovala sťa dobre namazaný stroj, z ktorého doslova sálala obrovská energia a entuziazmus. Taktiež mi nedá nepochváliť ich stánok s merch – krásnych tričiek viac než v New Yorkeri pri výpredaji, bohatá nádielka fyzických nosičov – tak sa to predsa robí, do psej matere!

Headliner sľuboval rovných deväťdesiat minút tej najagresívnejšej muziky pod čiernym slnkom, čo takmer aj splnil a dvadsiatka taktických striel vždy našla svoj ciel. Samotný štart obstarala dvojica najmladších vecí – nehanebne natlakovaná “Go To Hell“ a hitovka “Triumph of Death“. Oslím mostíkom v podobe nutnej pauzy kvôli menším technickým problémom sa presúvame do zlatého obdobia dosky “De Profundis“, z ktorej zaznievajú kultové “Blood of Kingu“ či “Sothis“. Tie nádherne pripravujú živnú pôdu pre krátky, iba polhodinku trvajúci smrtiaci vyhladzovák z októbra 1997, a to nesmrteľný kotúčik “Black To The Blind“. Desiatka čísel doslova presviští okolo nás, vezme nás na horskú dráhu a vypľuvne preplieskaných naspäť a hľa, rútime sa už pomaly do finále. Kvintet postupne vyberá z bohatého katalógu skoro nehrávanú, no veľmi chytľavú “Dark Transmission“, staručičkú “Dark Age“ či dlhoročné evergreeny “Wings“, “This Is the War“, “Helleluyah!!! (God Is Dead)“.

Chceli ste sa spýtať, ako znie death metalová formácia s tromi gitarami, ale báli ste sa? Vedzte, že v prípade Poliakov z VADER to hralo, sypalo a hučalo na jednotku s hviezdičkou! Perfektne vyvážený zvuk s dôrazom na neuveriteľnú kulometnú paľbu mladučkého bicmena Michala Andrejczyka (viď. priložené video), z ktorej sa mi ešte aj dnes doslova krúti hlava a piští v ušiach. K tomu vždy vysmiaty Spider, ventilátorom tradične dobre prevetraný Mauser, trochu nenápadný basák Hal, a ikonický frontman Peter, malý muž s obrovským srdcom pre tvrdú muziku. Takže, čo chalani? O ďalšie dva-tri roky znovu na rovnakom mieste?