Je to síce otrepaná fráza, ale "túto kapelu fakt netreba predstavovať". AMORPHIS patria medzi stálice severského melodic metalu, miešajú dokopy hneď niekoľko štýlov, majú fanúšikov po celom svete, odohrali nespočetné množstvo tour a na tom poslednom sa vrátili aj k nám na Slovensko. Konkrétne prišli do Bratislavy. A to už bola úloha pre mňa odchytiť si (samozrejme po dohode) hneď dvoch členov kapely na rozhovor. Ó, koľké šťastie, že to boli práve rhythm gitarista Tomi Koivusaari (KOI) a spevák Tomi Joutsen (JOU)!

Nazdar, chalani. Tak som rád, že sa tu stretávame. Tu, v Bratislave.
KOI: No jasné, nápodobne. Ty si odtiaľto, z tohto mesta?

Nie, nie. Ja som z Banskej Bystrice, na strednom Slovensku. Možno si spomenieš, pred mnohými rokmi ste tam hrali.
KOI: Hm, áno-áno, spomínam si. To je už dosť rokov dozadu. Marí sa mi, že sme tam vtedy po koncerte pozerali s ľuďmi nejaké hokejové finále alebo čo.

Áno! Tak to je super, že si pamätáte! Poďme ale teda na vec: od vydania "Circle" ubehol už takmer rok. Ako by si zhodnotil toto obdobie? Bolo niečím výnimočné, špecifické, alebo je ten kolobeh už akési klišé?
JOU: Myslím, že s týmto albumom sme zažili nejaké nové skúsenosti. Išli sme po 1.- krát do Austrálie, a takisto do Číny. Túto poslednú jeseň sme boli naozaj zaneprázdnení, práve kvôli počtu koncertov. Počas rokov je to poväčšinou to samé - vydáme album a potom robíme nejaké "tours". Ale spätná väzba bola za toto obdobie skvelá a do tej Austrálie sa, dúfam, ešte niekedy vrátime. Vážne sme si to užili. 
KOI: Ja môžem len súhlasiť, veď čo dodať... Takým spôsobom je to vždy rovnaké (album, turné).

Na "Circle" ste po dlhšom čase zmenili producenta - po Marcovi Hietalovi sa tejto role ujal Peter Tägtgren. Čo ste si od tejto spolupráce sľubovali a v čom vidíš rozdiely?
JOU: Myslím, že najväčši rozdiel bol v tom, že Peter Tägtgren bol akože skutočný producent. Marco Hietala produkoval iba vokály, tentokrát sme chceli chlapíka, ktorý vezme zodpovednosť za celý album. Na predošlých albumoch sme chceli robiť veci sami, podľa seba a teraz sme už chceli "fakt" producenta. Zháňali sme nejaké názory z mimo kapely, mali sme tiež nejaké nápady, kto by mal byť tým človekom a Peter bol jedným z nich. A on bol skutočne motivovaný, ešte k tomu pripravený letieť do Fínska robiť tento album a bola to vážne sranda pracovať s ním. On je samozrejme veľmi talentovaný a má svoje extrememetalové prostredie, je v hudbe už toľko rokov a pozná aj históriu AMORPHIS. Takže viac dôvodov, prečo sme ho vybrali. Bolo to super, žil u nás vo Fínsku tuším jeden celý mesiac a myslím, že to preňho bolo pekne tvrdé (smiech). Druhá možnosť pre nás by bolo letieť do Švédska, ale pre nás je pohodlnejšie zostať doma. 
KOI: Poznali sme Petra od tuším 1994-ho, keď sme boli prvýkrát na turné s HYPOCRISY. Bolo to veľmi uvoľnené posedenie, poznáme jeho zručnosti bližšie a tentokrát sme chceli ísť všetci, celá kapela, spolu na 1 miesto. Nie chodiť do štúdia jeden po druhom.

Vaša zostava je najmä posledných 10 rokov ustálená. Čím to podľa teba je, že sa kapela dokáže vyhnúť presonálnym zmenám?
KOI: Možno je to tým, že čím sme starší, tým sme proste múdrejší. Ale myslím, že toto je line-up, ktorý spolu perfektne pasuje na turné atď., ale...neviem, čo sa dialo v minulosti. Samozrejme, každý sa behom rokov mení a má rozdielne druhy názorov, rozdielny hudobný vkus. Zdá sa, že táto súčasná zostava je stála. 
JOU: Ja myslím, že je nemožné zabrániť takým veciam, tie sa proste dejú. Jeden dôvod je, že sme boli vážne aktívni počas týchto rokov, nemali sme žiadne prázdniny, len sme pokračovali v robení nového materiálu a koncertovali. Ale jedna dôležitá vec je aj, že to robíme ako živobytie. Doma nemáme žiadne regulárne zamestnania, takže máme motiváciu a energiu robiť toto. Ovšem, máme dobrý management a dobré vydavateľstvo za nami, čož je veľmi dôležité, keď chceš toto robiť ako profesionálnu vec. Neviem, čo sa stane v budúcnosti, možnože budúci rok sa rozpadneme (smiech).

Kritici však tvrdia, že príchodom Tomi Joutsena sa začala pre AMORPHIS určitá zmena. Vídite to tak aj vy?
JOU: Tuším, že keď som vstúpil do kapely, tak ste už mali skomponovaného veľa materiálu. 
KOI: Áno, to sme vtedy mali, a ani sme nepremýšľali o rozpade alebo čom. Ale samozrejme, keď sme našli Tomiho, bolo to ako nová éra pre nás, prirodzene. Kapela išla nahor, opäť raz. Dostali sme z Tomiho veľa pozitívnej energie, napr. na živých vystúpeniach a podobne. 
JOU: Myslím si, že som mal vážne šťastie, pretože keď hlavný spevák opustí kapelu, je to pre nich hrozná situácia a je veľa zlých scenárov, čo sa potom môže s kapelou udiať. Keď som naskočil do kapely, bol som vážne nervózny a ustráchaný čo sa bude so mnou diať, som predsa nový člen. Pochádzam z malého mesta. "Z krovia" v podstate... (smiech). 
KOI: Od lesov. 
JOU: Áno. No a myslím, že AMORPHIS fanúšikovia boli vážne otvorení, dali mi šancu spraviť moje veci a po albume "Eclipse" to už bolo ľahšie.

Ešte k tomu termínu "regular job": ktoré obdobie kariéry považujete za zlomové, kedy došlo k tomu, že ste si mohli povedať: "Tak a teraz nás už hudba živí"?
KOI: Nuž, ono to tak bolo skoro celý čas, ale...teraz už viac nie sme tak nalomení, ako sme bývali v minulosti. Hudbu sme si vybrali už v skorých dňoch a potom sme prežili tú nie úplne úspešnú éru. Dokonca aj vtedy to však bola hlavná práca, v každom prípade. Teraz už pracujeme omnoho profesionálnejšie, robíme viac turné a tie veci, ktoré by si mal robiť, keď chceš mať toto ako prácu.

Aké máte vzťahy s bývalými členmi AMORPHIS? Stretávate sa?
KOI: Áno, niektorých z nich vidíme častejšie, niektorých menej často, ale...robili sme to 1 výročné turné vo Fínsku, 2010 a tak, že všetci členovia sa podieľali na týchto koncertoch. Takže nemáme s nimi žiadne problémy, stále sme veľmi dobrí priatelia a v kontakte.

Akú hudbu zvyknete počúvať vo voľnom čase? Tom Warrior (TRIPTYKON) kdesi prehlásil, že v období komponovania vlastnej hudby, žiadnu inú nepočúva, aby nebol nevedome inšpirovaný. Ako to funguje vo vašom prípade?
KOI: U mňa rovnako. Keď som v stave tvorenia novej hudby, inú nepočúvam, koncentrujem sa na to, čo MY robíme. Normálne to záleží na tom, v akej som nálade, ale keď som na turné, rád si vypočujem niečo, čo nie je metal. Nejaký protiklad, môže to byť ABBA, čokoľvek. Veľmi mám rád tzv. bielu škálu hudby, napr. CARDIGANS a... 
JOU: Všetky kapely zo Švédska (smiech). 
KOI: Áno, mám veľmi rád Švédsku hudbu. Ale taktiež taký MORBID ANGEL, SLAYER, PINK FLOYD, MUSE...všetku dobrú hudbu.

O fínsku metalovú scénu je, zdá sa, stále veľký záujem. Vy sa už dosť dlho držíte v popredí a boli ste pri tom veľkom boome v prvej polovici 90. rokov. S ktorými kapelami ste najčastejšie hrávali a na ktoré rád spomínaš?
KOI: No spravili sme pár zájazdov s PARADISE LOST a vážne si spomínam napr. na: ENTOMBED. Musíš spoznať jeden druhého, keď spolu tourujete v jednom autobuse skoro mesiac. My sme kamaráti s každou kapelou, s ktorou sme kedy spolu-tourovali, ako OPETH takisto. V starej ére vo Fínsku si môžem spomenúť ešte na SENTENCED, XYSMA, FUNEBRE, DISGRACE. Ale veľa najmä so SENTENED, v tých začiatkoch kdekoľvek po Fínsku s nimi.

Tomi, akú najkurióznejšiu vec si zažil v súvislosti s tvojimi dredmi?, (ktoré sú teraz skryté). :-)
JOU: Fúha, neviem. Pár rokov dozadu som si bol zaplávať na plaveckom štadióne Helsinki a...naraz som si uvedomil, že som zostal niekde zastrčený. Akože, čo do piči? Ale potom som sa nejak otočil a tam bolo malé dievča, ktoré mi ich držalo, omačkávalo. Zjavne si myslelo, že som nejaký druh chobotnice alebo čo.

Nasledujúce chvíle by som rád venoval vašej rodnej krajine: čo vás prvé napadne, keď sa povie "Fínsko"? (Mňa ako bežného stredoeurópskeho metalistu, ktorý u vás nikdy nebol, ale chcel by, pravdepodobne veľa Vodky, jazerá a hokej!)
KOI: Jazerá, leto, sauny... Aspoň tak. 
JOU: No áno, jazerá. Sú na Fínsku veľkým špecifikom, pretože ich máme tak veľa. Keď napr. poletíš do Fínska a vchádzaš sem, všetko, čo vidíš, sú lesy, všade veľa lesov. Je to ako keď priletíš do New Mexico a tam všade vidíš domy a cesty. U nás voda a lesy. No a úplne najkrajšia časť roka je leto, ktoré je vo Fínsku veľmi krátke a možno to je dôvod, prečo si ho vážime.

Akú ste mali zimu? Lebo u nás bola extrémne krátka, prakticky ani nebola.
Bolo to zlé. Už prišla vlastne jar a vrátilo sa to, teraz je tam veľmi chladno. Ale bola to veľmi biedna zima, málo snehu, vážne teplo a vážna frustrácia z toho, lebo niet čo robiť. Iba stále prší a všetko je také "dark".

A čo ešte napr. ten hokej... fandíte?
KOI: Ja nie, ja som viacej na futbal. Väčšina Fínov je na ten hokej, tak možno aj to je dôvod, prečo ja nie. 
JOU: Formula a hokej "sucks", podľa mňa.

Jaj, škoda. To viete, ja fandím, tak som sa musel spýtať. No a vaše slová na záver?
JOU: No jasné. Hm, ja sa vážne teším na koncert. Myslím, že toto je náš druhý koncert tu. Pred pár rokmi sme tu už hrali, však? 
KOI: Áno, tu hej. Predtým sme ešte hrali počas éry "Tuonela", ale to inde. 
JOU: Dneska sme mali radosť. Dostali sme príležitosť ísť sa prejsť po meste a bolo to vážne fantastické. Fajn ľudia a prekrásne budovy.