Predstavovať vám Erika Rutana (dúfam) nemá žiadny zmysel. Hudobník a v poslednej dobe aj vyhľadávaný producent prichádza po troch rokoch odmlky s novou platňou svojej kapely HATE ETERNAL, čo je pre death metalovú scénu určite veľká udalosť, tak je namieste, aby sa o nej objavil článok v každom rockovom periodiku. Tak si užite, pre mňa zatiaľ najzaujímavejší rozhovor s Erikom, ktorý na moje otázky odpovedal počas dvoch rôznych dní, šoférujúc auto v nehostinných podmienkach amerických hôr, kde dokonca počas snehovej búrky takmer aj havaroval. 

Moja prvá otázka sa bude, ako inak, týkať zostavy kapely. Tá sa mení s každým novým albumom. Nie je pre teba ťažké zvykať si na nových ľudí a zosúladiť sa s nimi?
Do určitej miery to ťažké je, ale nemám s tým veľký problém. Ľahko sa prispôsobujem, keďže aj ako producent pracujem neustále s inými ľuďmi. Dôležité je, aby v kapele boli muzikanti, ktorí tam chcú byť, ktorí chcú byť jej súčasťou, chcú chodiť na turné. A presne tak je to teraz, kedy sú všetci členovia šťastní z toho, že môžu robiť, to čo robia.

Poďme teda k samotným hudobníkom, ktorí sa podieľali na nahrávaní nového albumu. Na post basgitaristu si si vybral Alexa Webstera z CANNIBAL CORPSE. Ako došlo k tejto spolupráci?
Poznáme sa s Alexom už dlhú dobu a sme dobrí priatelia. Podľa mňa je to najlepší death metalový basák. A keď som potreboval hráča na basgitaru, bol pre mňa prvou voľbou. Proste som mu zavolal a spýtal sa, či nechce hrať na novom albume HATE ETERNAL a on s tým súhlasil. Také to bolo jednoduché.

Basa na novom albume je skutočne vynikajúca a hrá na HATE ETERNAL až nezvykle dôležitú rolu. Musíš byť s Alexovou prácou spokojný…
Snažil som sa spraviť basgitaru výraznou, no najväčšiu zásluhu na tom má určite Alex. Jeho basové linky skutočne vyčnievajú medzi gitarami; doteraz sme ich nemali také komplexné. Alex hudbu svojou hrou skutočne oživil a tak som sa snažil, aby bola basa čo najviac počuteľná, už len preto, že Alex sa skutočne snažil a predsa nemám dôvod potlačiť basu do úzadia, keď na nej hrá taký hráč ako on. Dôležité je aj to, že naše nové piesne sú dynamickejšie, čo dáva viac priestoru pre basigitaru, ale ako som povedal je to v prvom rade Alexova práca.

Váš nový bubeník Jade Simonetto tiež odviedol výbornú robotu. Skutočne som jeho hru niekedy počúval v nemom úžase. Ako si ho objavil? Hral v kapele skutočne odlišného razenia.
On ma kontaktoval s tým, že ak potrebujem nového bubeníka, nech mu dám šancu. Povedal som mu, nech mi pošle nejaké videá. Keď som ich uvidel, bol som skutočne prekvapený. Tak sme sa stretli, zajammovali si, zahrali nejakých trinásť, štrnásť piesní a odvtedy sme začali spolupracovať. Mal som vtedy rôzne producentské povinnosti, pomedzi ktoré sme sa stretávali. Potom sa dostavil až na skúšky v rámci predprodukcie a hneď za tým sme šli rovno do štúdia. Pracoval skutočne tvrdo na tom, aby bol s albumom spokojný jednak on, ale aj celý zvyšok kapely.

Určite sa ti páči Jadeovo bubnovanie, ale čo hovoríš na jeho pôvodnú kapelu CAMILLA RHODES a všeobecne na modernú death- a metal-coreovú vlnu?
Mám rád akúkoľvek hudbu, ktorá je dobrá a CAMILLA RHODES takú dobrú hudbu hrá. Či je niečo deathcore, metalcore, alebo hocičo iné, to mi je jedno. Podstatné je, že je to dobrá kapela a aj to, že tento chalan je skutočne talentovaný. Určite sa nedá súdiť podľa toho v akej kapele pred tým hral, alebo nehral, ale podľa jeho schopností a tie sú vynikajúce.

Ako druhý gitarista sa do hry dostal Shaune Kelley z tvojej bývalej kapely RIPPING CORPSE. Aké je to hrať s ním po takej dlhej dobe?
Je to super. Síce sme spolu nehrali už asi pätnásť rokov, ale dobre sa poznáme a vedel som, že to bude fungovať. Bez akýchkoľvek námietok súhlasil s mojou ponukou a myslím si, že je skutočne tým pravým človekom na post gitaristu v HATE ETERNAL. Má podobný spôsob práce aj hry na gitare, rovnakú mentalitu a nesie v sebe rovnakú zúrivosť ako ja. S doterajšími gitaristami to nikdy úplne nefungovalo. Tentoraz to bolo celé úplne prirodzené, zaletel som do New Jersey, presťahoval Shauna na Floridu a zvyšok už bol ľahký, ako keby si natieral maslo na chlieb.

Podieľali sa noví členovia na skladaní materiálu pre nahrávku, alebo je „Fury & Flames“ čisto tvojím dielom?
Tak Alex napísal basové party. Jade stojí za väčšinou bicích pasáží – pracoval sme na piesňach spolu. Spolu so Shaunom sme zložili dva songy. Mal som totižto obrovské množstvo materiálu zloženého už pred tým, ako prišiel do kapely. Myslím, že na ďalší album toho spolu už napíšeme viac.

Som vždy zvedavý (a myslím, že aj čitatelia si to už mohli všimnúť), prečo dajú autori albumu práve ten ktorý názov. Musím sa teda aj teba spýtať: Prečo „Fury & Flames“?
Lebo to reprezentuje Jareda (Jared Anderson – bývalý basák a vokalista HATE ETERNAL, zomrel v októbri 2006, pozn. aut.). Preto som vybral tento názov. Slová Fury & Flames používal ako svoj e-mail, myspace adresu a podobne. Plamene (flames) pre mňa znamenajú smrť a  album zahŕňa tú Zúrivosť (fury), ale aj rôzne iné pocity súvisiace s jeho smrťou. Tak si myslím, že je to fakt perfektný názov. Chcel som odbočiť od tém, ktoré boli rozoberané na predchádzajúcich albumoch aj preto, lebo máme novú zostavu, nový label. Je to niečo ako nový začiatok.

Musím ti ale povedať, že titul ako taký skutočne pasuje k hudbe. Čo ťa poháňa k tomu, aby si písal takú diabolskú hudbu?
Zlosť, hnev, zúrivosť a podobné pocity, ktoré sa u mňa vždy odrážali v hre na gitare. Preto som vlastne s hrou aj začal, aby som vyjadril tieto emócie, ktoré, kým som nezačal hrať, mali na mňa negatívny dopad. Hudba je pre mňa teda vyjadrením vnútorných pocitov, výsledkom ktorých sú riffy zo mňa vychádzajúce. Veľa ľudí hovorí o tom, že HATE ETERNAL je technická kapela, ale ja som to tak nikdy nebral. HATE ETERNAL je skutočne čisto o pocitoch.

Ďalšia vec, ktorú som si uvedomil po niekoľkých vypočutiach, je, že album je naozaj „viacvrstvový“, má v sebe viac kontrastov. Bol to tvoj zámer, alebo je to len môj pocit?
Skutočne som nemal nijaký zámer, ktorý by som albumom sledoval. Snáď len to, že som chcel mať viac sól. Ale inak som nevedel, kam sa piesne budú uberať. Sú proste také, aké sa prirodzene zrodili v procese písania podľa emócií, ktoré som v konkrétnych momentoch chcel vyjadriť.

Mohli by sme teda toto rozprávanie o novom albume zakončiť jednou otázkou: Myslíš si, že si ním dosiahol určitý vyšší stupeň? Že ste prekonali vašu predchádzajúcu tvorbu?
Myslím si, že áno a to v každom ohľade. Piesne sú lepšie štruktúrované a rôznorodejšie. Produkcia je bezpochyby najlepšia, akú sme kedy mali. Moje vokály sa skutočne podarili a znejú naozaj silno. Som hrdý na všetky naše albumy aj na hudobníkov, ktorí sa na nich podieľali, ale s novým albumom sa nám podarilo zachytiť niečo, čo som vždy v HATE ETERNAL zachytiť chcel, len sa nám to nejako nešlo; tentokrát tam je tá správna mágia. Tiež je to naša najsúdržnejšia nahrávka, čo je výsledkom príprav na nahrávanie, v ktorých všetci vskutku tvrdo pracovali a vložili do albumu všetko čo mohli.

Pre mňa je meno Erik Rutan niečo ako synonymum pre Death Metal (Erik sa začal smiať) . No ty si v minulosti pracoval aj na inom projekte nesúcom meno ALAS. Mohol by si si oživiť spomienky a povedať mi, aké to pre teba bolo, venovať sa skutočne inému žánru?
Bolo to skvelé a hlavne niečo úplne iné. Ja mám rád rôzne druhy hudby. Byť súčasťou niečoho takého bolo fakt zaujímavé. Prinieslo mi to nové skúsenosti a určite v budúcnosti urobím aj ďalšiu nahrávku. Boli v tom iné pocity, iná inšpirácia ako pri death metale – skutočne mi to veľa dalo.

Keď už sme v oblasti mimo death metalu, bolo by fajn, keby si mi povedal aké štýly popri death metale, alebo ešte lepšie, popri metale, ťa zaujímajú a prečo.
Tak v nemetalovej sfére je to určite klasická hudba. Počúvam množstvo klasickej hudby po celý môj život. V mojej rodine sa počúvala klasika, takže môžem povedať, že som na nej vyrastal. Myslím, že raz by som sa mohol pustiť do niečoho z tejto oblasti. Rád hrám na viole, hrával som na husliach, keď som bol dieťa. Veľmi rád by som sa k tomu vrátil, keď budem starší.

A akí sú tvoji obľúbení skladatelia?
Mozart je jedným z mojich najobľúbenejších pre jeho schopnosti, kompozíciu aj celkové dielo. Všetko čo urobil, je fantastické. Zomrel tuším ako tridsaťpäť ročný a úroveň jeho práce je na svoju dobu skutočne neuveriteľná. Určite mám rád aj Beethovena a jeho klavírne sonáty, tiež Bacha, alebo Paganiniho. Mám ich rád veľa, ale Mozart je určite na vrchole môjho pomyselného rebríčka.

Si tiež producentom. Mohol by si mi povedať, s akými kapelami si zažil najzaujímavejšiu spoluprácu v minulom roku?
Produkoval som toho fakt dosť, ale páčila sa mi práca s VITAL REMAINS. Poznám týchto chlapov už dlho a skutočne som si to užíval. Veľmi fajn bolo produkovanie nového albumu „Malice“ od THROUGH THE EYES OF THE DEAD. Pracoval som na novej nahrávke LIZZY BORDEN a to bolo fakt „cool“. Som rád, že som sa k tomu dostal už len preto, že je to niečo iné. Nahrávanie so SOILENT GREEN bolo výborné. S nimi je to pre mňa vždy zábava. Je to skvelá kapela a zároveň moji dobrí kamaráti. A to je to, čo je vynikajúce na mojej práci. Mám možnosť spolupracovať s kapelami, ktoré rešpektujem a obdivujem. A som rád, ak moju prácu tieto bandy ocenia natoľko, že sa ku mne vrátia. So SOILENT GREEN som robil už na druhej nahrávke, v septembri budem produkovať ďalší CANNIBAL CORPSE, budúci rok zase GOATWHORE. Žijem nie jeden, ale hneď dva sny. Je fakt ťažké získať jednu kariéru v hudbe. Ja mám dve a som za to vďačný a šťastný. To, aby som sa k nim dostal ma stálo veľa tvrdej práce, ale nikdy som to nebral ako nejakú záťaž.

Aký je tvoj štýl práce? Hovoríš kapelám veľa do toho, ako majú veci robiť, alebo sa sústredíš len na to, aby veci zneli dobre, boli kvalitne nahraté a nechávaš hudobníkom voľnosť?
Rád si pri práci „zašpiním ruky“ a veľa sa zapájam. Samozrejme, že miera mojej zaangažovanosti do celého procesu závisí od kapely. Každá z nich je iná. Mladé kapely, ktoré napríklad robia svoj prvý album, sa potrebujú priučiť niektoré základné veci v rámci nahrávania. Ale keď pracujem so skúsenejšou kapelou typu CANNIBAL CORPSE, nie je moja účasť natoľko potrebná. Takže to všetko závisí od kapely, ale vždy dávam určité návrhy, snažím sa podnietiť hudobníkov ku vyskúšaniu nových vecí. Snažím sa urobiť všetko najlepšie, ako viem. Zvyčajne začínam otázkou: „Ako chcete, aby znel váš album? Akú produkciu hľadáte?“. No a potom sa snažím stať tým ďalším členom kapely, ktorý vie, ako sa nahráva a produkuje a za svoju úlohu považujem nájsť pre nich to, čo hľadajú a dostať z nich to najlepšie vo všetkých ohľadoch, keďže sa neuchyľujem ku využívaniu štúdiových trikov, ale chcem, aby sa predviedli hudobníci ako takí. 

No tak a mojou poslednou otázkou by som chcel zistiť, pre čo iné ako hudbu tu sú HATE ETERNAL. Máte nejaký odkaz, ktorý chcete ľuďom odovzdať?
Určite je v tom oveľa viac ako hudba. Mal som vo svojom živote veľakrát možnosť výberu v tom, akou cestou sa vyberiem, no ja som sa vždy, aj cez všetky problémy držal hudby, v ktorej sa mi podarilo vybudovať si dve kariéry, ako som spomínal. Pre mňa je odkaz HATE ETERNAL v určitom prežití, vydržaní, v tom, že keď sa do niečoho skutočne ponoríš, tak môžeš dosiahnuť, čo chceš. Veľa ľudí si myslí, že death metal, alebo metal všeobecne je negatívny, má zlý vplyv a podobne. Podľa mňa je to jedna obrovská sprostosť. HATE ETERNAL je absolútne pozitívna kapela. Žijeme si svoj sen. Skladáme, nahrávame, chodíme po svete a hráme pre tisíce ľudí a pre mňa je to to najlepšie, čo môže byť. Preto to robím už pätnásť rokov a stále to zbožňujem. HATE ETERNAL reprezentuje presne tieto veci. Keď som bol mladý, často som počúval, že nič nedokážem, nikdy nikam nepôjdem, že s metalom sa nikde nedostanem. Teraz, keď cestujem cez oceány, hrám hudbu, natáčam klipy, môžem sa na tom akurát zasmiať. Celé je to úžasný výsledok a ukážka toho, čo sa ti môže podariť, keď sa niečomu skutočne venuješ.