Machetazo zo severozápadu Iberského poloostrova patria medzi piliere španielskej extrémnej scény a dobré meno si už stihli urobiť aj v celosvetovom podzemí. A keďže sú na scéne viac než len pár rokov a nedávno vydali vydarený štvrtý dlhohrajúci album „Mundo Cripta“, poslal som pár otázok šéfovi hororového divadla, ktorý v ňom obsluhuje bicie a mikrofón. Damas y caballeros, niños y niñas – Dopi y Machetazo!

Machetazo existuje od roku 1994, si jeden zo zakladajúcich členov, alebo už z pôvodnej zostavy nikto nezostal? 
Som jediný pôvodný člen, vlastne som s (de)formovaním tejto srágory začal v roku 1994 práve ja. Stabilnú zostavu a partnerov na hranie som nemal, až kým som okolo roku 2000 nestretol gitaristu Robera. Carlos Cadaver u nás hral na basu šesť rokov, ale pred pár mesiacmi z kapely odišiel. Náš nový basák sa volá Santi, je veľmi známy v tunajšom grindcoreovom undergrounde, pretože je takisto vokalistom v Nashgul, ďalšej a spolu s nami jedinej grindovej skupiny v tomto smradľavom meste.

Pred založením Machetazo si hral v grindovke s názvom Frustradicción. Tento spolok je tu v podstate neznámy, skús ho nejako priblížiť. Pokiaľ viem, textovo bol koncept kapely typický old school grindový – politika, spoločnosť a podobne, prečo si sa v Machetazo rozhodol pre dosť odlišné „myšlienkové zázemie“?
Frustradicción boli neznámi všade, čo je úplne pochopiteľné, pretože to bol totálny odpad. Pri tejto kapele som sa naučil mnoho vecí, ktoré si ty asi nikdy nemusel, napríklad byť v spolku s falošnými matkojebmi. Na prelome 80. a 90. rokov som mal viac skupín, omnoho lepších ako Frustradicción, ale Machetazo bola prvou, do ktorej som vrazil všetku svoju naozajstnú oddanosť pre vec a v súčasnosti je najdôležitejšou vecou v mojom živote. Ideológia Machetazo nie je len o horore a extréme, ale aj o vytrvalosti a nezávislosti, so stále pretrvávajúcou bezpodmienečnou vierou v ducha starého grindcoreového a deathmetalového undergroundu.

Poďme k novému albumu „Mundo Cripta“, ktorý sa mi osobne fakt páči. Ak by som ho porovnal k tým vašim predošlým nahrávkam, ktoré mám, povedal by som, že znenie je ťažšie, temnejšie, profesionálnejšie a hudobne ide o veľmi vydarenú syntézu besného, občas crustovo podfarbeného grindu a divokého oldschoolového death metalu s množstvom temných harmónií. Myslím, že s výsledkom môžete byť spokojní. Ako dlho ste na ňom pracovali a kto bol hlavným skladateľom?
Pri tomto albume sme prvýkrát boli vo vysokokvalitnom štúdiu, bola to naša doteraz najdrahšia produkcia. S výsledkom som úplne spokojný s výsledkom, podľa mňa ani nemohol byť lepší. Je to typický prístup Machetazo, ale dotiahnutý k maximálnej hranici našich možností – chceli sme dosiahnuť produkciu znejúcu v starom štýle, s množstvom analógových elementov, a som na ňu hrdý. Na skladbách sme pracovali asi osem mesiacov alebo tak nejako, a práce na albume trvali štyri mesiace. Bol to pomalý proces, pretože štúdio je v inom meste, ďaleko odtiaľto, a periodicky sme tam zakaždým chodili tak na jeden – dva dni. Hlavný skladateľ nie je u nás nikto, vždy sme na kompozíciách a aranžmánoch pracovali rovnakým dielom.

Prečo ste sa, ako som sa na nete dozvedel, rozhodli nepoužívať texty? Mali ste nejaké v minulosti? Podľa môjho názoru extrémna hudba s vokálmi bez textov môže stratiť na atmosfére, pretože dobre napísané texty môžu byť bonusom k dobrej hudbe. Alebo máte pocit, že názvy skladieb hovoria samé za seba?
Na „Mundo Cripta“ má každá skladba vlastný text v španielčine. V minulosti sme robili čokoľvek, čo sa nám zachcelo, ako napríklad vokálne improvizácie alebo krátke frázy, ale teraz na tomto novom albume je to odlišné. 

S textami alebo bez nich, každopádne vítam váš koncept „sveta hororu, temnoty a podivnosti“, pretože som otrávený akože „brutálnymi“ bandami s idiotským skatologickým alebo perverzno/pornografickým textovým zázemím, pripadá mi to primitívne, zvlášť pokiaľ ide o nejaké mizogýnske sračky. Aký je tvoj názor na takéto skupiny?
Stopercentne s tebou súhlasím, neviem, či niečo nenávidím viac ako celý ten stupídny porno matroš, naviac keď ho väčšinou robia kadejakí rasisti a homofóbovia s totálnym nedostatkom sexuálnych vzťahov (z čoho by začalo vyprážať hocikomu!). Nemám problém s pornom, v skutočnosti som fanúšikom klasických pornofilmov zo 70. a 80. rokov, a páčia sa mi nejaké tie hudobné prasárničky ako GG Allin, Blood Duster, Turbonegro alebo Eat My Fuk,ale podľa mňa nemajú nič spoločného so stupídnym odpadom typu Meat Shits, Gut alebo s nejakými podobne postihnutými súčasnými US brutal death honičmi.

Zdá sa, že horory sú hlavným zdrojom vašej inšpirácie, máš nejaké obľúbené, resp. ktorý hororový žáner uprednostňuješ? Je aj niečo iné, čo má na vašu tvorbu vplyv? 
Na mňa má najväčší vplyv potreba stáť bokom od tejto spoločnosti oviec, a som hrdý na to, že z roka na rok sa mi to darí o krok viac, dennodenne tomuto svetu môžem odkázať „fuck off“. Samozrejme, že hororové filmy sú pre našu hudbu veľkou inšpiráciou, zvlášť pokiaľ ide o koncept a spôsob, akým ho prezentujeme podsvetiu. Osobne ma bavia všetky žánre hororu, sci-fi a „exploitation“ (= lacné béčka zamerané na finančný efekt) filmy. Mojimi favoritmi sú klasické filmy, Hammer, tvorba Rogera Cormana a hrôzy rokov osemdesiatych ako „Day of the dead“, „Hellraiser“ alebo „Reanimator“, aby som ich vymenoval len pár.

Aké je to byť bubeníkom a zároveň vokalistom v extrémnej kapele? Nie každý je schopný obsluhovať fyzicky náročný nástroj a zároveň aj mikrofón.
Pre mňa to problém, nakoniec, po všetkých tých rokoch som na to už zvyknutý. Tak či onak je to niekedy zasrane ťažké, ak musíš hrať v totálne zafajčenom klube.

Poďme k živému hraniu – môžeš porovnať domáce a zahraničné publikum? Čo považuješ za váš doteraz najväčší koncertný úspech? Hrávate naživo často? 
Pokiaľ ide o skúsenosti z koncertov, môžem povedať, že rozdiely sa väčšinou týkajú miest, na ktorých hráš, nie krajín, do ktorých sa pri hraní dostaneš. Malé koncerty v kluboch alebo squattoch vždy bývajú pre Machetazo najdivokejšie pecky, ale veľké festivaly sú niekedy o dosť horšie. Tak či onak hrávame aj na nich, pretože radi cestujeme a pozvánka na živé hranie je vždy vítaná.

Aký je tvoj pohľad na súčasnú extrémnu scénu, čo sa ti na nej páči alebo nepáči?
Scéna sa dosť zmenila, ale rád by som povedal, že sa na nej pohybujem už veľmi dlho a v súčasnosti je ťažké byť prekvapený alebo ohromený väčšinou nových kapiel a nahrávok. Internet je ďalšou vecou, ktorá na jednej strane scéne pomohla a na druhej strane ju zároveň dokurvila. Komunikácia je teraz oveľa rýchlejšia, ale zároveň je oveľa jednoduchšie byť súčasťou scény. Tá si nevyžaduje toľko oddanosti a vášne pre vec, ako to bolo pred rokmi, takže na jednej strane sa poriadne rozrástla, ale na druhej strane sa do nej slobodne po tisícoch dostávajú pozéri a falošné typy!

Predpokladám, že všetci ste vyrastali na extrémnych metalových klasikách, ako vyzerá tvoj hudobný vkus dnes, máš nejakých favoritov? A nachádzajú sa v tvojej zbierke veci, ktoré považuješ za skutočné „podivnosti“?
Kurva že máš pravdu, všetci sme vyrástli na klasickom kultovom metale, punku a rocku. Ak by si chcel vedieť o mojich favoritoch, mohol by som tu napísať jeden z tých siahodlhých zoznamov, ktoré aj tak nikto nečíta. Počúvam veľa všelijakých záležitostí, mám rád hudbu, nie štýly, to by bola fakt nuda. Aby som to v krátkosti zhrnul, môžem povedať, že Motörhead sú moji osobní bohovia, a pokiaľ ide o extrémny materiál, od skupín ako Repulsion a Autopsy môžem čokoľvek kedykoľvek! Bizarné veci v zbierke? Môžem povedať, že by sa toho našlo dosť...rarity ako limitovaná edícia LP platní Atrax Morgue LP (taliansky harsh noise), Diamanda Galas alebo progresívne záležitosti zo 70. rokov, napríklad Comus alebo Phantom Divine Comedy.

Budete s novým album hrať aj nejaké to turné? A čo robíte popri hraní v Machetazo? Akosi nemám pocit, že by vám mohlo zarobiť na platenie účtov za živobytie.
Len čo náš nový basák bude pripravený, začneme znovu koncertovať, keď už sme pri tom, náš posledný koncert sme odohrali koncom júna s Extreme Noise Terror a bolo to skurvene skvelé. Práve teraz už máme potvrdené koncerty na budúci rok v Poľsku a Nemecku a v lete skúsime znovu polietať po USA. Mimo Machetazo sme samozrejme od pondelka do piatku hrdinovia robotníckej triedy, aby sme zarobili chechtáky na naše účty a neresti.

Mohol by si povedať niečo o živote v La Coruña? Viem to tom meste asi toľko, že je to centrum Galície, považované za (veľmi relatívne) najdaždivejšie miesto v Španielsku. Ako to tam vyzerá s metalovou, punkovou alebo hardcoreovou komunitou? 
 Je to prístav na severozápadnom pobreží, turistické miesto a pre každého grindera leda tak zasraná diera. Nepatríme tu k žiadnej komunite, jediné kamarátske vzťahy máme s niekoľkými oldschoolovými ksichtmi, ktoré tu stále fungujú.

Považuješ sám seba za Španiela, alebo za Galícijčana? Viem, že to nie je to isté, galícijský jazyk je napríklad bližší portugalčine. A čo si myslíš o situácii v Baskicku, alebo napríklad v Katalánsku, kde som tiež stretol dosť veľa ľudí, ktorí zastávali názor, že bez komandovania z Madridu by im bolo lepšie?
Sám seba považujem akurát tak za ľudskú bytosť, čiže za červa. Nechápem a nepociťujem žiadny nacionalizmus, môžem to všetko okašľať, nestarám sa o to, či je to pravicové alebo ľavicové, akýkoľvek patriot je skrátka len idiot. Želám si jedine, aby tá poondená šialená rasa, zvaná ľudstvo, skapala čo najskôr, neviem sa dočkať nástupu veku Mad Maxa!