Odhaduje sa, že pri tsunami v Indickom oceáne v decembri 2004 zahynulo 230 – 310 tisíc ľudí. Každý z nich chýba prinajmenšom svojej rodine a priateľom. Jednou z obetí bol aj Mieszko Talarczyk, ktorý okrem toho ako vedúca figúra švédskeho grindcoreového gigantu NASUM chýba extrémnej scéne. Ak by žil, NASUM by práve oslavovali 20. výročie od svojho založenia. Takto sa miesto oslavy bude spomínať. Rok 2012 sa ponesie v znamení spomienkového turné. Aj o tom bola reč s Andersom Jakobsonom, ktorý v Nasum počas existencie kapely hral na všetkých postoch, ale hlavne na tom bubeníckom.

Spomienkové turné k 20. výročiu je dosť neobvyklá vec pre kapelu, ktorej aktivity boli v podstate ukončené Mieszkovým tragickým odchodom v roku 2004. Kto teda prišiel s celým týmto nápadom?
Myšlienka usporiadať rozlúčkové turné mi po rozume chodila od roku 2005. Mal som pocit, že NASUM definitívne a hlavne neuspokojujúco skončil, keďže došlo k tejto tragédii. Cítil som sa neuspokojený, fanúšikovia takisto, nikto nebol šťastný z toho, čo sa stalo. Čas bežal, ale táto myšlienka sa mi stále z času na čas vynorila v mysli. V lete 2010 som sa teda stretol s bývalými členmi a dali sme reč o usporiadaní posledného, rozlúčkového koncertu. Diskusie vyústili do myšlienky celého turné, keďže pripraviť sa na jeden koncert a na celé turné, to je tá istá práca. Začali sme nacvičovať, len aby sme si oživili feeling tých skladieb a definitívne sa rozhodli, či na to máme alebo nie, a teraz ideme na to.

Ako sa píše vo vašom vyhlásení, nebude žiadny návrat ani nový materiál, len nejaké koncerty a festivaly. Predpokladám, že je to takto preto, lebo cítite, že bez Mieszka by to NASUM skrátka nebol. Alebo je za tým niečo iné? 
Myšlienkou turné je povedať zbohom fanúšikom, je to poďakovanie za ich podporu, a takisto je to príležitosť pre všetkých, ktorí nás naživo pred koncom roku 2004 nevideli. Túto šnúru nerobíme preto, aby sme začali robiť nové veci, načo, odohráme turné a tým kapitolu NASUM definitívne uzavrieme. Urobiť to na 20. výročie je myslím rozumný nápad.

Tak či onak pred pár rokmi po internete kolovalo niekoľko “post-nasumovských” skladieb zo skúšobne. Čo sa s nimi stalo?
Nič. Bol to len výsledok víkendového blbnutia, bol som pri tom ja, Jon a Urban.

Pokiaľ ide o zostavu na koncerty, si tam ty ako bubeník a pôvodný člen. Urban a Jon hrali s NASUM naživo tuším v rokoch 2003-04. Ako si vyberal zostavu, myslím, že pochádza nie len z ľudí, ktorí sú dobre známi na grindcoreovej scéne, ale majú k NASUM aj priateľské väzby?
Sú to všetko ľudia, ktorí niekedy v NASUM hrali, plus je tam nový spevák Keijo.

Keijo z ROTTEN SOUND. Bol vašou prvou voľbou, alebo do úvahy prichádzal aj niekto iný?
Keijo bol jediný človek, ktorý nám napadol a ktorého sme sa hneď spýtali, či by sa k nám pridal. Bavili sme sa aj o pár ďalších, ale potom, ako sme sa zamerali na Keija a dostali jeho okamžite pozitívnu odpoveď, už nikto iný do úvahy neprichádzal. Na začiatku rozlúčkovej idey sme rozoberali možnosť mať viacero hosťujúcich vokalistov a žiadneho hlavného, ale začal to byť komplikovaný nápad, zvlášť potom, čo sme sa rozhodli urobiť celé turné, nie len jeden koncert.

Ako sa spomienkové turné dotkne vašich ďalších hudobníckych aktivít? A kde všade budete hrať? 
Je jasné, že naše ostatné kapely budú počas turné mimo prevádzky, ale každému z nás je jasné, že toto je príležitosť, ktorá sa naskytne raz za život. Zatiaľ je priskoro hovoriť o detailoch šnúry, keďže práve teraz je vo fáze bookovania koncertov, a nemôžeme odhaliť viac než to, že z festivalov, ktoré máme potvrdené a ohlásené, to budú Maryland Metalfest, Graspop Metal Meeting a Obscene Extreme.

Plánujete napríklad aj nejaké špeciálne nové vydania a merch k vášmu 20. výročiu?
V tomto momente nie sú v pláne nijaké nové vydania nahrávok, ale na turné bude určite veľa nových tričiek a ostatného tovaru, prichystaného na túto príležitosť.

Ako vnímaš fakt, že z malej undergroundovej skupiny z Örebro ste sa stali jedným z pilierov švédskej grindcoreovej scény a takisto jednou z najvplyvnejších svetových skupín v 90. rokoch a po roku 2000? 
Je to úžasné a zároveň podivné. Nie je to niečo, na čo by som vo svojom bežnom živote myslel každú jednu hodinu, ale teraz a stále si uvedomujem, že NASUM zanechali stopu v hudobnej histórii, možno malú stopu, ale v každom prípade tam tá stopa je. 

Pamätáš si začiatky pred 20 rokmi? Ako vtedy scéna vo Švédsku vyzerala? Svet si pamätá tamojšiu deathmetalovú explóziu, svätyňu surového punku, crustu, hard coru, grindové klenoty ako GENERAL SURGERY, REGURGITATE, NECRONY a podobne, ale ako ste to videli vy ako domáci, ľudia, ktorí žili uprostred toho všetkého?
Každý by mal brať do úvahy, že toto sa odohrávalo v dobe pred internetom, takže celá komunikácia prebiehala prostredníctvom nepravidelne vychádzajúcich fanzinov a na koncertoch. Samozrejme že sme si boli vedomí existencie extrémnej hudobnej scény, písali sme množstvo listov, fungovali vo výmenách kaziet, fanzinov a všetkého čo k veci patrilo. Boli to určite skvelé časy, ale tie drobné detaily si už nepamätám.

Ktoré skupiny formovali vašu hudbu a hudobnícky kus? A ako sa vyvíjal váš textový koncept? Bol od začiatku zameraný na sociálno-politické hľadisko?  
Áno, texty sa týmito námetmi zaoberali už od samého začiatku, ale kvalita textovej zložky stúpala s každou ďalšou nahrávkou, hlavne potom, čo sme začali vydávať albumy. Možno povedať, že po hudobnej aj textovej stránke nás určite dosť ovplyvnili NAPALM DEATH, ale väčšina politickej inšpirácie prišla z hardcoreovej a punkovej scény.

Keď je reč o textoch a situácii, ako vidíš svet napríklad po roku 2000? Čo považuješ za najväčší problém planéty? Niekedy sa zdá, že sme nastúpili na nejakú cestu, z ktorej návrat je už nemožný.
„Čím viac vecí sa mení, tým viac ich zostáva po starom“, aby som zacitoval z textu „No sign of improvement”. Naozaj neviem, čo na toto povedať. Problémy sú stále tie isté a vznikajú nové, zarovno s technologickým vývojom, a podobne.

Začiatkom 90. rokov si hral v dvoch ďalších skupinách, NECRONY a ROUTE NINE. Prvá hrala grind core, druhá progresívny metal, ako sa stalo, že si bol po hudobníckej stránke takýto otvorený už v mladom veku? A ako si spomínaš na NECRONY – tá hudba znie čerstvo a aktuálne ešte aj dnes, nerozmýšľaš o nejakom opätovnom vydaní?
Otvorený som bol, odkedy som začal počúvať hudbu. Moji starší súrodenci ma atakovali rôznymi hudobnými žánrami, hoci som šiel v stopách svojho brata a počúval hlavne hard rock. Časy v NECRONY boli dosť zábavné, ale väčšina toho, čo sme vydali, znie dosť nedospelo a nie je to nič, na čo by som bol obzvlášť hrdý, to je dôvod, prečo odmietam ponuky na opätovné vydanie tých materiálov. Napriek tomu je veľa vydavateľstiev, ktoré by o to mali záujem...

Čo je nového s COLDWORKER, ďalšou tvojou skvelou death/grindovou záležitosťou? Aké sú reakcie na túto tvorbu? Chystáš v tomto smere niečo nové popri aktivitách s NASUM?
Nový, v poradí tretí album „The Doomsayer’s Call” vychádza 13. februára u Listenable Records February  a veľmi sa na neho teším. Cítime, že je to naša zatiaľ najlepšia nahrávka a čakanie na to, aké budú reakcie, nás napĺňajú vzrušením. Reakcie na naše predošlé veci boli dobré, takže si myslím, že tento album našu malú fanúšikovskú základňu uspokojí.

Sú v pláne aj nejaké koncerty?
Iste, sme pripravení vyraziť na cesty. Máme už potvrdené hranie na Neurotic Deathfest 2012.

Ako každý vie, v NASUM hrá na gitaru Urban Skytt, tak by som rád vedel, či niečo nového nechystajú REGURGITATE, pretože ich posledný dlhohrajúci album je z roku 2006.
Je fakt, že je to plus-mínus šesť rokov stará vec, ale zdá sa, že od tejto kapely je to posledná dlhohrajúca nahrávka. V súčasnosti sa okolo REGURGITATE nedeje nič.

Ako vidíš súčasnú grindcoreovú scénu? Z môjho pohľadu vidím veľa skvelých grindcoreových skupín, hrajúcich niekedy surový, klasický, alebo sofistikovaný, technicky orientovaný grind, sú tu takisto seriózne gore a patologické záležitosti ako GENERAL SURGERY a podobne, prípadne odľahčenejšie veci typu BIRDFLESH. Na druhej strane príliš veľa skupín hrá len také „humorné“, resp. porno/fekálne nezmysly, a predávajú to ako „grind core“.   
Zdá sa, že o súčasnej grindcoreovej scéne toho vieš viac ako ja. Nie som niekto, kto sa snaží mať prehľad o všetkom čo sa aktuálne na tom – ktorom hudobnom poli deje. Musím ale povedať, že ak ide o grind core, som veľmi konzervatívny, tento štýl mám rád vtedy, keď je k nemu pristupované s vážnosťou. Preto väčšina goregrindových alebo pornogrindových skupín ide úplne mimo mňa. Ale mám pocit, že grind core je stále nažive a darí sa mu, a je to možno jediná vetva stromu zvaného extrémna hudba, ktorá je stále pevne zakorenená a odoláva súčasným trendom.

Čo by si ľuďom, ktorým Mieszko chýba a nemali možnosť sa s ním stretnúť, o ňom povedal – pár slov o tom, aká bol osobnosť a ako si ho pamätáš?
Mal veľké srdce, ale bol to divoký duch. Vedel byť veľmi hlasný a konkrétny, ak sa mu nepáčili isté veci alebo istí ľudia. Bol to veľmi talentovaný hudobník a zvukový technik a je naozaj zlé, že „svet“ už z jeho talentu nebude mať nič viac, samozrejme okrem už existujúcich nahrávok.

Keďže každý, komu nie je jasný význam slova „nasum“, si má pozrieť film „Flesh for Frankenstein“, máš ešte posledné slovo.
Ďakujem všetkým za podporu a dúfam, že sa s mnohými z vás stretnem na rozlúčkovom turné v tomto roku, bude to veľmi zábavné. Sledujte našu stránku nasum.com alebo náš Facebook, tam budú vždy najnovšie správy z turné.