Kapela, ktorá ide ďalej ako väčšina ostatných zo škatuľky technical death metal. Či už v komplexnosti tvorby, lebo skladateľských vychytávkach. Zároveň o nich platí, že sú jedni z prvých, ktorí sa postarali o rozmach technického muzicírovania v extrémnom metale dvadsiateho prvého storočia. SPAWN OF POSSESSION zároveň, pod vedením kreatívnych mozgov Jonasa Brysslinga (hudba) a Dennisa Rönduma (texty), prišli v roku 2012 s reunionovým albumom, ktorý mnohých posadil na zadok. Aj o ňom som sa s týmito dvoma pánmi rozprával pri stole v bratislavskom klube, v deň ich slovenského koncertu. 

V prvom rade mi dovoľte pogratulovať vám k novému albumu. Je to skutočne majstrovské dielo. Aký to bol pre vás pocit, po tak dlhej dobe naskúšať a nahrať nový materiál?
Dennis: Na začiatok by k tej otázke asi bolo fajn povedať, že sme nič neskúšali. Pre tento album sme nemali ani jednu skúšku. Dokonca sa väčšina z nás pri prípravách albumu ani len nestretla. Christian nahral svoje party v Nemecku, Erlend nahrával zas v Nórsku. No a ja, Jonas i Henrik, aj keď sme všetci Švédi, sme nahrávali osobitne a v podstate v rôznych štúdiách. Trocha sme sa báli toho, ako to dopadne, či to bude fungovať. Ale nakoniec to fungovalo. Každý urobil to, čo mal, veľmi dobre. 

Neurobil ste si ani žiadnu predprodukciu, alebo niečo podobné? 
Dennis: Ale áno, Jonas nahral u seba všetky piesne s naprogramovanými bicími, aby sme si ich mohli vypočuť, pracovať na nich, aby som mohol napísať texty. 
 
Piesne na „Incurso“ sú komplikovanejšie, dlhšie, komplexnejšie, deje sa v nich toho viac. Bolo vaším zámerom vziať hudbu ďalej práve v týchto smeroch?
Dennis: Myslím, že áno. Už po vydaní „Noctambulant“ sme si hovorili, že by bolo fajn písať dlhšie a, povedzme, výpravnejšie skladby. Potom sa síce kapela rozpadla, ale Jonas pokračoval v tvorbe a myslím, že sa držal tejto myšlienky.
Jonas: Určite áno. 
Dennis: A keď som sa, na Jonasov návrh, do kapely vrátil, chcel som samozrejme počuť piesne, no bolo mi dopredu jasné, že to budú dlhšie a epickejšie skladby. Povedal by som, že to bolo vlastne aj jediné pravidlo, ktorého sme sa pri novinke držali. 

Na podporu tej výpravnosti ste dokonca v skladbe „Apparition“ po prvýkrát použili klávesy. Je to niečo, čo môžeme na vašich albumoch očakávať aj v budúcnosti?
Dennis: Pravdepodobne áno. Užili sme si to. Bol to pre nás experiment, využili sme ich po prvýkrát. Našli sme na to chlapíka, ktorý je v týchto veciach dobrý (pozn. aut.: Carl Löfenhamn). Samozrejme, že klávesové party a harmónie zložil takisto Jonas. On nám ich len pomohol dať správne dokopy. A zafungovalo to. Keď sme to prvý krát počuli v štúdiu, mali sme zimomriavky a povedali si, že toto ešte musíme niekedy použiť. Otvorilo to pre nás ďalšie dvere.

Nie ste teda ortodoxní a uzavretí metalisti, ktorí by boli proti vmiešavaniu iných žánrov do death metalu?
Dennis: Nie, nie, nie. To rozhodne nie. Nikdy by sme neodmietli žiadnu možnosť vyjadrenia. Aj v minulosti sme sa už bavili o použití čistých vokálov, ale nechceme to urobiť tradičným spôsobom. Chceli by sme aj v tomto nájsť svoju vlastnú cestu, niečo čo bude znieť zaujímavo a špecificky, a potom by sme sa do toho vedeli pustiť. U nás je to vždy o hľadaní neprebádaných území. Chceme robiť veci, ktoré sme nepočuli inde. 

Sóla na album nahrával Christian Muenzner (ex-NECROPHAGIST, OBSCURA). Mali ste na neho nejaké špeciálne požiadavky, alebo ste mu jednoducho dali piesne a povedali: „Hraj do nich, čo sa ti bude páčiť.“?
Jonas: Trocha som ho usmerňoval. Povedal som v prvom rade, aby sa nesnažil hrať tak, ako ho poznáme ešte z NECROPHAGIST. Chcel som aby hral inak. Niektoré sóla mali byť čisté a krásne, iné zase skôr agresívne a disonantné a celé to okoreniť rôznymi efektmi. Odviedol vynikajúcu prácu a viac som mu ani nemusel hovoriť. Pochopil, aké mám zámery.
Dennis: Dalo by sa povedať, že ho Jonas prinútil, aby hral oveľa slobodnejšie. Aby do toho šiel pokojne aj šialenejšie a aby sa každé sólo stalo individuálnym. Niektoré kapely hrajú podobné postupy, podobné stupnice v každom sóle, ale my sme chceli, aby použil čokoľvek čo vie a vďaka tomu našiel to, čo je najlepšie pre každú pieseň. Piesne sú rôzne, tak aj sóla v nich nemôžu byť rovnaké. Súhlasím s tým, že nahral úžasné sóla. 

Ako fungovala spolupráca s Erlendom Caspersenom a aký je jeho prínos pre „Incurso“?
Jonas: Napísal niekoľko riffov a pracoval so mnou na aranžmánoch, najmä kým sa nevrátil Dennis. Síce som na začiatku písal aj basové linky, ale on si urobil vlastné a pri nahrávaní nám pripravil množstvo prekvapení (smiech). Jeho basové party sú vynikajúce.  
Dennis: Musím ešte povedať, že to bolo ale dosť komplikované pri mixovaní albumu. Kvôli tomu, aké linky Erlend hrá, to bolo ako mixovať tri gitary. Chceli sme, aby Erlend zažiaril, no nemohli sme ho nechať potlačiť gitary, tak si to žiadalo strašne veľa nastavovania. Bolo to o to horšie, že sme mali naozaj strašne ťažko zvládnuteľný rozvrh. Doteraz sme museli makať najviac zo všetkých albumov, aj vďaka tomu, že je to naša najdlhšia nahrávka. Je o dvadsať minút dlhšia ako bežné žánrové albumy. Keď idete do štúdia, poviete: si „Tak, čaká nás ďalší album.“, ale sú to minúty, čo sa počíta. Producent takmer spáchal samovraždu (smiech).
Jonas: Bolo to strašne únavné. Pri záverečnom mixovaní sme tam boli asi tridsať hodín bez prestávky. 
Dennis: Mal som pocit, že mi vybuchne hlava, ale museli sme to dokončiť. 

Čo znamená názov albumu „Incurso“ a ako ste k nemu prišli?
Jonas: „Incurso“ znamená zaútočiť a prišlo to jednoducho s tým, že sme počuli hudbu, ktorú sme stvorili a mali sme pocit, že pôsobí ako poriadny úder do tváre. 
Dennis: Úlohu zohral aj fakt, že názov „Incurso“ sám o sebe pripomína slovo curse (pozn. aut.: kliatba, preklínať) a je to úplne jasný výraz, ktorý keď započuješ raz, ostane ti v hlave. Je to najmä kvôli hudbe, nemá to spojitosť s témami textov. 

A aké sú tie témy, ktoré rozoberáte v textoch novinky?
Dennis: Sú tam celkom vážne záležitosti. Keď píšem texty, sú najmä o veciach, ktoré ma desia, ktorých sa bojím. Je tam napríklad príbeh o seanse s ouija doskou (pozn. aut.: doštička, s písmenami a klzákom s otvorom na jedno písmeno, ktorý sa údajne pohybuje prostredníctvom duchov, alebo automaticky a postupne vytvára slová), ktorá dopadne veľmi zle. Nie je jasné, či to funguje naozaj, ale v jeho hlave to ide a doska mu káže robiť rôzne veci. Sú to teda také hororové témy o hraní sa s „druhou stranou“. Ale máme tam aj piesne, ktoré sa zaoberajú realistickejšou problematikou. Jedna z nich je o pedofilnom farárovi, veci, ktorá ma úprimne znechucuje. Napísali sme o tom príbeh v pomerne priamom duchu a tak, aby bol aj čitateľ pri tom texte znechutený. Jeho podstatou je, aby sa až nepríjemne čítal. Nie je to v žiadnom prípade gore text. Je jednoduchší, priamy a skôr psychologický. Samozrejme sa v textoch, ako už tradične, zjavujú aj nejaký tí démoni a podobné veci, ktorým sa stále venujeme. Napríklad pieseň, ktorú sme spomínali, „Apparition“ (pozn.aut.: preklad – zjavenie, prízrak), je príbehom rodiny, ktorá žije separovane od ostatných a je úplne naviazaná na náboženstvo. Totálni fanatici. Jedného dňa dostanú návštevu vo forme zjavenia, ktoré je možno reálne, možno je iba v ich hlavách. Ukazuje sa ako strašne dobré a milé, rodina si myslí, že je to anjel, ale ukáže sa, že je to niečo úplne iné. 

Texty v SPAWN OF POSSESSION sú odspievané pomerne komplikovane a náročne znejúcim frázovaním. Ako vymýšľaš spôsob pretavenia textov do hudby?
Dennis: Pri prvých dvoch albumoch som tvoril všetky vokály, ale keďže som hral aj na bicie, tak som ich nikdy nereprodukoval ani na skúškach, ani naživo. Vždy som ich teda mal iba v hlave a dúfal, že v štúdiu to vyjde tak ako má. Aj keď som sa tento raz sústredil iba na vokály, keďže sme pre zmenu neskúšali, opäť som si ich mohol pripraviť len pre seba a dať ich do hudby v štúdiu. A zatiaľ to vždycky funguje. Dávam do toho ale veľa energie. Viem, že v death metale sú kapely, ktorých speváci do hudby len niečo nabručia, bez toho, aby to významnejšie sedelo s rytmikou piesne. V SPAWN OF POSSESSION sa ale snažím využívať vokál takmer ako perkusívny, rytmický nástroj, ktorý sa prelína s hudbou. Ak je niekedy niektorá pasáž až príliš komplexná, tak ju samozrejme vo vokáloch trocha zjednoduším, aby to malo zmysel.

Nechýba ti hra na bicích?
Dennis: Áno, určite áno. Nechýba mi ale hranie v SPAWN OF POSSESSION. Bolo to strašne namáhavé a náročné. Cvičil som strašne často a veľa. Dúfam, že sa ešte niekedy vrátim k bicím, ale skôr v nejakom inom type hudby. Hral som takéto bicie pätnásť rokov, takže by som chcel robiť niečo iné. 

Ako sme hovorili, vaše skladby sú naozaj komplexné vo svojej štruktúre. Rozhodne neskladáte slohy a refrény a nespájate ich. Aký je teda váš postoj k samotnému skladateľskému procesu?
Dennis: Myslím, že to všetko začína jedným riffom, melódiou, alebo myšlienkou, ktorá sa ďalej rozvíja. Je tak?
Jonas: Áno, keď mi napadne prvotný motív, vymýšľam k nemu harmónie a prichádzam s ďalšími, naň nadväzujúcimi pasážami. Veľmi často vyberiem jednu pasáž a zložím k nej variácie, ktoré sa neskôr v piesni vrátia, ale v pozmenenej podobe. 
Dennis: Veľmi často obmieňame jednotlivé zložky, či už sú to gitary, vokály, alebo bicie. Takže často sa ti môže zdať, že prišla nová pasáž, no keď sa započúvaš, zistíš, že ide len o variáciu niektorého z prvkov. 
Jonas: A na „Incurso“ je extra veľa takýchto variácií. Aj preto je ten album taký dlhý, aký je. 

Ovplyvnenie klasickou hudbou asi nezapriete. Ktorí skladatelia majú najväčší vplyv na SPAWN OF POSSESSION?
Jonas: Áno, táto spojitosť je u nás jasná. Bach je mojím najvýraznejším vplyvom. Jednoducho preto, lebo to bol génius. Neviem, ako to popísať slovami, ale napísal niektoré naozaj neuveriteľné diela. Šostakovič je taktiež vynikajúci. Jeho hudba je temná, ale je zároveň hravá a má v sebe množstvo vynikajúcich melódií. Určite by som mohol spomenúť viacerých, ale títo dvaja sú pre mňa najdôležitejší. 

Si aj nejako profesionálne hudobne vzdelaný, alebo si samouk?
Jonas: Chodil som na lekcie klasickej gitary tak tri roky. Nemyslím ale, že by to malo nejaký veľký vplyv na moje komponovanie. Chodil som tam skôr kvôli hraniu ako takému a bolo to v období, kedy som už vedel dosť o harmónii a podobne. 

Zohráva teda teória nejakú úlohu v tvojom skladaní?
Jonas: Skôr nie, ako áno. Riadim sa v prvom rade svojimi ušami. Som schopný vysvetľovať niektoré z vecí aj po teoretickej stránke, ale určite nesedím nad piesňou a nelámem si hlavu s tým, že to musí byť celé v tejto tónine a podobne. Pri skladaní som slobodný a nezaujímam sa až tak o tieto veci.

Aká dôležitá je pre vás rýchlosť v death metale? Musíte hrať väčšinu času rýchlo?
Dennis: Nie. 

Ale pravda je taká, že hráte...
(smiech) Dennis: Je to tak preto, lebo v tom konkrétnom momente si myslíme, že to tak má byť. Sedí nám to takto. Možno to znie smiešne, ale je to tak. Keď si porovnáš naše ostatné albumy, zistíš, že „Incurso“ je rýchlejší, ako „Noctambulant“. Na „Noctambulant“ sme to jednoducho necítili tak, ako teraz. Mali sme tam viaceré pomalé momenty a aj jednu úplne pomalú pieseň, „Sour Flow“ (pozn. aut.: Dennis začne spievať úvod piesne). Fungujeme podľa toho, čo cítime, že je správne. Tentokrát sme chceli aby boli piesne epické, brutálne a agresívne zároveň. 
Jonas: Tiež sme chceli, aby z nich sršalo čo najviac energie. Takže aj preto sú také rýchle.  

Na záver nám poodhaľte, čo vám vypĺňalo čas v období, keď ste sa nevenovali SPAWN OF POSSESSION?
Dennis: Spánok (smiech). Ale nie, Jonas skladal.
Jonas: Tiež mám rodinu a tak som veľa času strávil so svojou dcérou a priateľkou. Snažil som sa ale skladať čo najviac, ako to išlo. 
Dennis: Ja som hral veľa videohier a vypil veľa piva (smiech). V skutočnosti som sa aj ja venoval hudbe. Založil som kapelu BEGOTTEN, s ktorou sme zložili a pripravili album. Potom za mnou ale prišiel Jonas a začali sme sa baviť o SPAWN OF POSSESSION, tak som to zatiaľ odložil, lebo do tohto som chcel naozaj ísť. V BEGOTTEN hrám na gitaru a spievam, na bicie hrá práve Henrik, ktorý je s nami aj v SPAWN. Myslím, že keď sa teraz vrátime z turné a budeme mať trocha času, vydáme to, keďže máme už aj vydavateľa. Je to určite odlišné od SPAWN OF POSSESSION. Je to brutálnejšie, priamočiarejšie a jednoduchšie. Také niečo som vždy chcel urobiť.