Severské krajiny sú asi liahňou pre výborných progresívno - powermetalových spevákov, ako stvorených do emocionálne ladených kapiel. Prednedávno sme mali možnosť oceniť veľkohlas Nóra JORNA LANDEHO a jeho účinkovanie vo vynikajúcom nemeckom následníkovi HELLOWEENU, kapele MASTERPLAN. Nemôžem sa ubrániť porovnaniu týchto kapiel, keďže debut MASTERPLAN počul už každý metalista, ktorý posledný rok-dva nežil mimo túto planétu. Obidve kapely sa vyznačujú silnou dramatizáciou skladieb a momentami, kedy vám možno vbehnú slzy do očí. V istých momentoch sa zafarbenie hlasu Toma Englunda blíži tomu Jornovému, ale naozaj len momentami. Tom má drsnejší, dramatickejší hlas a aj keď Jorn nie je typický power metalový spevák, pokiaľ viem, tak všetky jeho kapely (Millenium, Brazen Abbot, Ark a sólovka Jorn) boli ladené až príliš progresívne. Ale ako všetci dobre vieme, Jorn zvládol aj pozitívne songy, ktoré boli snáď logicky pozostatkom Helloweenu, keďže jadro Masterplanu vzišlo práve z tejto kapely. A to je zásadný rozdiel týchto dvoch kapiel, EVERGREY a MASTERPLAN. V tvorbe nenájdeme EVERGREY vyslovene pozitívne songy ako boli "Heroes", "Sail On" alebo čiastočne aj povedzme známy singel "Enlighten Me". Hoci je hudba EVERGREY energická a plná sily, je skutočne nabitá smutnými emóciami a poslucháč sa celú dobu utápa v tragike, najmä vďaka hlasu skvelého vokalistu. AJ keď sa Evergrey narozdiel od predošlých dvoch albumov (dokopy majú na svojom konte tri) riffami a gitarovými linkami priklonil ku klasickej švédskej metalovej power škole, ale celková nálada ostáva, len si vypočujte napr. 8. song "Fragments" obsahujúci aj zúfalý škrek, temné zborové vokály, alebo titulnú stredne - rýchlu "Recration Day". Baladické prvky skrýva v sebe song "I'm Sorry" a v tomto songu sa tragika ešte viac zosilňuje, pretože album napriek tomu, že je emocionálne nabitý smútkom, obsahuje poväčšine rýchle songy (napr. prvé tri skladby). A naopak, skladba "Madness Caught Another Victim" je melancholická balada len pre akustickú gitarku a spev.

Posledné dve skladby vás zase obšťastnia hutnými riffmi a melodikou, končiace tónmi piána, na ktoré naväzuje skladbička "Trilogy of the Damned", dramatická skladba pre klavír a hlas. No ak chcete túto pieseń vlastniť, musíte si zaobstarať verziu s bonusom, pretože na obyčajnej verzii albumu sa nenachádza. Album je naozaj pestrý z hľadiska hudobných nápadov, ale drží sa v jednej náladovej línii. Či počúvate nežné tóny piána, či sa na vás rúti gitarová, takmer až speedová smršť, alebo až trashujúce riffy, stále vás bude spaľovať tá neodmysliteľná žiara. Spevák Tom Englund sa do toho vie poriadne vžiť a okrem schopnosti vykúzliť geniálnu atmosféru a strhnúť vás, jeho super hlas oplýva naozaj veľkým rozsahom.

Každému priaznovcovi kapely Masterplan silne doporučujem, každému milovníkovi veľmi kvalitného power-prog metalu takisto. Nie je možné, aby vás perfektné melodické linky, masívne riffy a úžasná nálada a dramatickosť nechytili za srdce ...Je to špička v svojom žánri. Aj keď žiara dramatickosti od albumu "Solitude, Dominance, Tragedy" trochu zoslabla, ale aspoň nebudete pri počúvaní chytať depky :)