Aj keď som fanúšikom skôr poctivých old schoolových náterov, teší ma, že dnešný metalový svet tvorí aj pár invenčných a originálnych kapiel. Nespomínajúc určitú progresívnu prezdobenosť, dá sa povedať, že čím viac inovácie, tým sviežejší je výsledok. Gojira je jednou z kapiel, ktorá ani náhodou nestagnovala a svoj originálny štýl doviedla do absolútnej dokonalosti. Reč je hlavne o albume From Mars To Sirius.

Ako podčiarkuje už názov albumu, ničoho všedného sa rozhodne nedočkáme. Jadro muziky tvoria ťažké thrash metalové riffy podporené valivou death metalovou rytmikou a lá Morbid Angel.To by ani nič nového nebolo, no dôležitý je však celok, ktorý nevyznie inak ako 100% Gojira. Gojira v sebe nesie odkazy, nielen starej thrashovej školy, ale výdatne aj novej. Dve akustické skladby sú veľkou ozdobou, a takisto aj útekom do rockovejších vôd, hlavne v dlhších, geniálne vystavaných kompozíciách. Nádherné sú bassgitarové variácie a samozrejme vokál lídra Joe Duplantiera. Ten strieda hneď niekoľko vábivých polôh od šepotov, čistých hlasov, thrashového revu a jeho hojným prechodom ku growlu.

Ani jednu skladbu nemožno označiť ako slabšiu či menej hodnotnejšiu. Ak by som si predsa mal niečo vybrať, bude to zrejme nemetalová predohra From Mars plynule naviazaná na To Sirius. Človek sa pri tomto nádherne sugestívnom dvoj bloku určite zastaví a tá úžasná muzika mu nedá inú možnosť, len počúvať. Ďalšou dokonalosťou je textová stránka zaoberajúca sa predovšetkým súčasnými globálnymi problémami.

From Mars To Sirius je pre mňa jedným z mála dokonalých albumov za posledné tri roky. Skvelý žánrový mix obsiahnutý v 12 skladbách, ktoré sú nabité náladami, úžasnou atmosférou a ich celkový výraz je dych vyrážajúci. Absolutórium.