Dánska hudobnička Amalie Bruun vydáva svoj štvrtý album "Spine" pod značkou MYRKUR. Dlho som vstrebával túto nahrávku a mám k nej niekoľko výhrad. Tá najzásadnejšia je výsledný dojem, ktorý z albumu mám. Mám totiž problém ho vnímať ako jedno dielo a skôr na mňa pôsobí ako kompilácia nevydaných piesní.

MYRKUR nám na predošlých albumoch ukázala hneď niekoľko svojich tvárí a akoby si nevedela vybrať, ktorej sa bude naplno venovať. A preto sa rozhodla že sa žiadnej nevzdá. To je ale vo výsledku dosť mätúce a výrazne to uberá na súdržnosti celej nahrávky. Tá obsahuje deväť piesní, ktoré by som rozdelil do troch skupín. Prvá skupina nadväzuje na nádherný folkový album "Folksange", ktorý sa niesol v akustickom duchu. Skladby ako "Bålfærd", "My Blood Is Gold" a "Menneskebarn" by skvele zapadli na túto nahrávku. V tejto polohe je Analie výrazná a vie skvele navodiť atmosféru škandinávskeho folklóru. Druhou skupinou piesní je tradičný mix metalu a folku, ktorý predviedla na albume "Mareridt".

Tam by som zaradil piesne "Spine", "Like humans" prípadne "Valkyriernes Sang", ktorá ako jediná má mierne blackový nádych. Tento špecifický hudobný štýl sa z jej hudby pomaly vytráca, čo je trocha škoda.Surové gitarové tremolá v kombinácii s jej frenetickým screamom vedeli jej piesne dobre vygradovať. Tieto prvky zbytočne nenadužívala a o to zneli pôsobivejšie. No a poslednou skupinou sú experimentálnejšie skladby, v ktorých pracuje s elektronickými hudobnými prvkami. Asi najvýraznejšou je "Blazing Sky", ktorá má purplovský nádych a skvelé vokálne linky. Jej súčasťou sú aj syntetizátory, ktoré ju ťahajú do minulosti. Tie sa nachádzajú aj v piesňach "Mothlike" a "Devil in the Detail", ktoré sú napáchnuté osemdesiatkovým popom. Mimochodom všimli ste si ako sa tento retro štýl čoraz viac vkráda do metalovej hudby? Je to zaujímavý fenomén, v ktorom sa miešajú tak odlišné hudobné štýly. A možno to je dôvod, prečo je ich mix taký zvláštny a príťažlivý. Som zvedavý akým smerom sa na ďalšej nahrávke Analie vyberie, ale týmto kompilačným spôsobom by som už nešiel. 

Keby že mám hodnotiť jednotlivé skladby osobite, tak veľa výhrad voči nim nemám. Možno mi v nich chýba moment prekvapenia, ktorý sa nachádza len v posledne menovanej skupine piesní. Moje hodnotenie je možno prísne, no ako pre dlhoročného konzumenta štúdiových albumov je tento aspekt dôležitý. Nehovoriac o zaradení nahrávky do mojej mysle. Keď totiž dostanem chuť na folkovú podobu MYRKUR, tak si nepustím tri skladby z novinky. Pustím si skrátka "Folksange" a podobne je to aj s ostatnými piesňami. Jedinou výnimkou sú tie experimentálnejšie kusy, za ktoré ju musím pochváliť.