Za dvadsať rokov nám Brutal Assault dospel na festival európskych rozmerov, čo so sebou samozrejme prinieslo patričné klady aj nevyhnutné zápory. Už počas minulých ročníkov bolo zjavné, že organizátori sa so súčasným stavom festivalu neuspokojujú a snažia sa návštevníkom prinášať stále niečo nové. Sú tak jednou z mála výnimiek, keď niektoré veľké európske festivaly stagnujú. To zrejme prináša svoje ovocie, keďže na jubilejnom ročníku padol návštevnícky rekord a počet zahraničných fanúšikov na úkor domácich sa opäť zvýšil. Tentokrát bolo možné zaregistrovať oveľa viac návštevníkov napríklad z Francúzska, je možné, že svoju úlohu zohrala aj propagácia na HellFeste…

Brutal Assault je nesmrteľný! Alebo nech už na začiatok použijeme akékoľvek vznešené prívlastky, jedno je jasné: agentúra Obscure Promotion nám pre rok 2015 naservírovala jubilejnú 20. časť tohto unikátneho festivalu, ktorých v našich končinách nemá obdoby. Ak ale ani vy nemáte radi dlhé príhovory, môžeme ísť rovno na vec.

STREDA:

Pomaly už legendárna Vojenská pevnost Josefov nás privítala vo veľkom štýle. Kým pred pár rokmi sa streda najprv brala len ako zahrievací (warm-up) deň, na ktorý vôbec nie je nutné prísť, dnes je to už regulérny "pol-deň", čomu zodpovedajú aj kapely. V našom prípade prvou, ktorú stíhame ako-tak vzhliadnuť, sú MELECHESH - pôvodom z Jeruzalemu, dnes už žijúci kade-tade v západnom svete. Ich orientálne ladený black metal znie na veľkom pódiu dosť dobre a napr. taký "Rebirth Of The Nemesis" na úvod potešil.

Než sa však stíhame ubytovať, zbežne si prezrieť staré známe lokácie obľúbeného areálu a najmä vystáť dve nutné fronty (na vyzdvihnutie akreditácie, následne na nákup žetónov), prichádza večer a s ním spojených niekoľko vystúpení, na ktoré sa oplatilo čakať. V prvom rade: Thomas Gabriel Fischer a jeho TRIPTYKON. Mohutný zvuk, súhra dvoch gitár, nádherná basáčka Vanja Šlajh a setlist, v ktorom, ako to už býva zvykom, nechýbali ani veci z časov dávno minulých. Okrem dvoch starých flákov od CELTIC FROST ("Procreation of The Wicked", "Circle of The Tyrants") dnes Tom zaradil do diania aj jednu vykopávku od HELLHAMMER. Na ploche jednej hodiny to bola v kombinácii s novými, najmä dvoma najdlhšími vecami od TRIPTYKON, utešená záhuba.

A to už o malú chvíľu nastupuje na vedľajší Metalshop stage KATATONIA. Švédski melancholici mali minulý rok značné technické roblémy, čo frontman Jonas nezabudol vtipne pripomenúť. Mohol, veď dnes to bola kompenzácia, ako sa patrí. Hralo sa síce len z posledných štyroch dosiek, no všetko s patričnou atmosférou, zdatnými inštrumentálnymi i vokálnymi výkonmi a hoci sa jedná o depresívne ladenú hudbu, nechýbala viditeľná radosť kapelníkov z dobrej odozvy.

To kapela SOULFLY, avizovaná ako jeden z headlinerov, ani zďaleka o svojom hviezdnom statuse nepresvedčila. Max Cavalera naživo je pre mnohých splnený sen a je pravda, že na pódiu to stále vie a komunikácia s publikom mu ide perfektne, ale z viacerých strán sme aj dodatočne započuli, že venoval možno až priveľa priestoru starej tvorbe z éry SEPULTURA. Nám to vôbec nevadí, aj tak sa po chvíli presúvame k starému známemu pódiu č. 3 (MetalGate), kde sa nielenže tiež hrá už dnes, ale navyše dali organizátori priestor takému umelcovi, akým je PERTURBATOR. Kvalitné retro-futuristické synťáky, to nikdy nie je na škodu ani na festival typu BA a keďže ja som elektro-industriálnej hudbe otvorený, dávam bod navyše a určite nie som sám. Vysoká účasť a hŕba metalistov zabávajúcich sa na túto hudbu su dôkazom toho, že to nebol krok vedľa.

V stredu potešili čím ďalej, tým populárnejší MELECHESH, ktorí dokázali, že ich exotický black/death s orientálnymi vplyvmi funguje dosť dobre aj naživo, a hlavne TRIPTYKON, keď partička okolo Tom G. Warriora vytvorila skutočne mrazivú atmosféru.
Naopak sklamaním boli MAYHEM, a to aj podľa názorov viacerých ich skalných fanúšikov. Výzdoba na pódiu pekná, ale prejav oproti iným vystúpeniam v minulosti vlažnejší.

Záverom večera ešte stíhame legedárnych nórskych blackáčov MAYHEM. Tí dnes stavili na istotu a zahrali takmer výlučne klasické veci, kde nechýbal "Freezing Moon", Deathcrush" či "De Mysteriis Dom Sathanas". Attila je zver, čo opäť raz potvrdil svojou vizážou i celkovým pódiovým predstavením. Chorobné vokály predvedené spoza gigantického konferenčného stola sú pre niekoho možno prisilná káva, pre niekoho zas to správne psycho na dobrú noc.

ŠTVRTOK:

Prvou kapelou, na ktorú sa dnes pozrieme, sú naši rodáci ACID FORCE. Apropo, slovenské kapely na Brutale. Tento rok tu boli tri - okrem spomínaných Banskobystričanov konkrétne ešte páni z OBLITERATE a MORTALLY INFECTED. "Acidko" na to, že celý deň o 10:30 štartovalo, urobilo slovenskému thrashu veľmi dobrú reklamu a hoci chalani nehrajú nič inovatívne, hrajú to na svoj vek naozaj kvalitne. A to pôvodne vznikli len ako bočný projekt známejších ANSTRATUS.

Je úplne jasné, že na takomto veľkom festivale, kde sa na hlavných stejdžoch hrá prakticky stále (raz jeden, potom druhý) a od určitej hodiny máte k dispozícii ešte aj tretie pódium, je nemožné vidieť všetky kapely, ba dokonca čo i len polovicu. A veď komu by sa aj chcelo čítať o 110 bandách, či koľko ich tu vlastne má byť? Tento rok sa k tomu pridalo ešte aj neznesiteľné teplo, ktoré nás ani nasledujúce dni neplánuje opustiť. Aj z toho dôvodu väčšina návštevníkov volí v obedňajších hodinách útek do tieňa. Robíme tak aj my a preto najbližšia banda, ktorú vidíme na viac než tri minúty, sú djentoví onanisti VILDHJARTA zo Švédska. V tomto prípade si však páni zaslúžia absolutórium, lebo keď sa už inšpirovali tvorbou MESHUGGAH, zvládli to takmer na jednotku a ani pri troch gitarách ich hudba nepôsobí chaoticky, za čo celkom iste môžu aj občasné breakdowny. Napriek tomu si buďte istí, že táto kapela hrá metal!

Na vedľajšom stejdži to po nich odpaľujú BENIGHTED, ktorí svojim urputným brutal/core s grindovými a íčkovými spevmi spustia naozaj poriadny kotol. A to si ešte spevák dovolil uviesť názov skladby "Let The Blood Spill Between My Broken Teeth" spolu s divákmi… Škoda len príliš ostrého zvuku.
Francúzski death/grinderi BENIGHTED lákali, a teda že ich set bol skutočne nespútaný a energický. Došlo aj na tvorbu zo starších albumov ("Icon", ktorým sa vlastne asi najviac začali presadzovať) a chémia medzi publikom a skupinou skutočne fungovala. Škoda horšieho zvuku, ale BENIGHTED samotným nie je čo vyčítať.

ARCTURUS, ktorí vystúpili podvečer, boli skupinou, ktorú som jednoznačne chcela vidieť. Sústredili sa na prezentáciu aktuálneho albumu "Arcturian", ktorý je síce výborný, avšak atmosféra bola oproti ich poslednému vystúpeniu na Brutale len zlomková, k čomu prispeli určite horúčavy a slnko. ARCTURUS sú pritom skupinou, ku ktorej nočná atmosféra a hviezdy neodmysliteľne patria. Ich absencia sa podpísala na celkovom vyznení ich setu.
Pripájam sa k hodnoteniu ARCTURUS na Jägermeister stage. Kým dva roky dozadu im nočná hodina jednoznačne prospela, dnes to aj napriek vhodne namiešanému a precízne zahratému setlistu, kde nechýbali pecky z viacerých klasických albumov, ale aj nejaká-tá novika z "Arcturian", nebolo také srdečné. Žeby tým, že ICS Vortex tentokrát nezaspieval melódiu z "Tři oříšky pro Popelku"?

Zato ASPHYX na čele s charizmatickým Martinom van Drunen rozdávali energiu i úsmevy na všetky strany. Ale to je u nich klasika: atypický humor striedajúci sa s ich old-schoolovým deathmetalom, občas spomalenie do totálnych death/doomových pasáží… to sú naozaj oni! Samozrejme nechýbal "Deathhammer", "The Rack", ani záverečný kult "Last One On Earth".

ENSLAVED sa na Brutal vrátili po dobrých ôsmych rokoch, aby predviedli jednu z najprepracovanejších blackmetalových show. Grutle a spol. hrajú naozaj ťažkú hudbu, hlavný škrek znie snáď ešte lepšie, než z nahrávok a veľmi dobre zapasovalo aj zapojenie čistého spevu. Páni už dávnejšie definitívne presedlali na angličtinu, ale zabrúsilo sa aj do minulosti, konkrétne pri "Allfǫðr Oðinn". Chýbala napríklad "Isa", ale to určite prežijeme.

Podobne to šliapalo aj hudobníkom z BLOODBATH, to však nemôžem tak úplne tvrdiť o novom vokalistovi Nickovi Holmesovi. Jeho výkon nebol vyslovene zlý, ale chvíľami ako keby nezvládal a nepôsobil tak energicky ako zvyšok skupiny.
Nick Holmes (PARADISE LOST) za mikrofónom v BLOODBATH? Tak to bude dobrá predpríprava na jesenné tour slávnych gothic/doomerov! Je totiž známe, že tento suchý anglický humorista sa akosi vracia k svojim starým murmurovým vokálom, čomu svedčí aj prezývka Old Nick. Medzi hudobníkmi sú pre zmenu dvaja páni z KATATONIA, no i tak sa jedná o pravoverný, najčistejší death metal. Úsmev spôsobili Nickove fuckovačky smerom k druhému pódiu, ktoré sa zatiaľ zvučilo a medzi skladbami ho bolo až príliš počuť.

A čože si pre nás prichystali páni z CANNIBAL CORPSE? Zrejme nič nové, najmä keď s aktuálnym CD "A Skeletal Domain" sme ich už videli. Corpsegrinderove vtípky sú tak namyslené, až sú vlastne super. (Ak chcete, môžete sa s ním pretekať, kto headbanguje rýchlejšie. Prehráte.) Do setlistu nám toho Websterovci nasekali, koľko sa len na takýto fesťák zmestí a tak už po X-tý krát potešil "I Cum Blood", "Make Them Suffer" či "Stripped, Raped And Strangled". A špeciálnu radosť mi urobil návrat klipovky "Sentenced To Burn". Kde som zabudol "Hammer Smashed Face"? To je predsa samozrejmosť, že ju zahrali.

Energicky pôsobil Billy z BIOHAZARD, ktorý od minulého Brutalu rozšíril svoju zásobu o nejaké tie české slovíčka. Na záver pri skladbe "Punishment" boli na pódium pozvaní aj členovia Dr. LIVING DEAD a Billy zakončil vystúpenie skokom do publika. Spokojní museli byť old schooleri aj mladšie ročníky, a taktiež aj pri sete KREATOR. Nemecká mašinéria je skutočne vo forme, čo potvrdila už pár týžd?ov predtým na With Full Force a ponúkla fanúšikom skutočne reprezentatívny prierez tvorbou ("Enemy of God", "Phobia", "Phantom Antichrist", "Hordes of Chaos". "Violent Revolution", "Pleasure To Kill"…).

Keďže z dôvodu prekrývania kapiel sa vám snažíme priniesť dojmy najmä z tých hlavných, väčšinou po večeroch pendlujeme medzi dvoma primárnymi pódiami. Sem-tam ale zakúsime aj ten tretí, dnes sme si konkrétne vybrali AGALLOCH. Ešte predtým stíham časť zo setu KREATOR, ktorých budem mať možnosť o dva týždne vidieť aj na rodnej hrude. Len ma dosť zaujíma, či tie konfety, čo vystrelili už pri úvodnej "Enemy Of God", prinesú aj do Banskej Bystrice.
Isté však je, že na AGALLOCH nás privítala tak enormne zaplnená plocha, až bolo problém si kapelu tohto typu vychutnať. A tak zozadu registrujeme opäť tie skladby, ktoré sme si pred týždňom na Gothoome užili zblízka a môžeme sa vrátiť do centra diania.

Prichádzame práve včas - na ANNIHILATOR. Hneď jedno malé prekvapenie, že Jeff Waters si okrem gitary zobral po dlhej dobe na starosť aj vokály a my máme veľkú radosť, že mu to aj znie. Podľa niektorých názorov dnes títo Kanaďania prevalcovali svojich nemeckých bratov. Či už áno, či nie, "Set The World On Fire", "Phantasmagoria" a najmä "Alison Hell" (výkriky v refrénoch necháva Jeff spievať fanúšikov) sú kultové záležitosti, i tak by si ale ANNIHILATOR zaslúžil väčší časový priestor.

Na záver noci prichádzajú dlhoočakávaní drone/doomeri SUNN O))), ktorí si po tohtoročnom BA môžu prevziať prívlastok "milovaní/nenávidení" - súdiac podľa totálne rozdielnych názorov od jednotlivých návštevníkov. Dámy a páni, vedel som približne, čo ma čaká, dokonca som si ich tvorbu skúšal napočúvať, napriek tomu toto bola bezpochyby najväčšia psychiatria, akú som kedy videl. Hudobne tu niet veľmi čo hodnotiť, azda len, že ak ste zmeškali prvých päť minút, zmeškali ste tak prvé štyri akordy. Zvukovo jedna masívna stena, ktorá sa len tak nepočuje a neraz som mal problém ju stráviť. Z hypnózy nás vytrhol Attila z MAYHEM, ktorý si prišiel zahosťovať a do tohto divadla dobre zapadol.

PIATOK:

Dobré ráno s DEMONIC RESURRECTION! Táto kapela z Indie je jednou z možností, ako sa prebrať, slnko je však ešte silnejšie, než včera a tak po pár skladbách volíme útek do bezpečia. Výstrahy meteorológov neklamali.
Vraciame sa až na DECAPITATED. Vogg a spol. opäť raz predviedli energické predstavenie. Nové skladby sú štýlovo niekde inde, mňa nepredsvedčili štúdiovo, ani teraz naživo, a staršie kúsky vedené "Day 69" nad nimi jasne vyhrávajú.
Ešte menej presvedčivo tentoraz vyzneli KATAKLYSM. No dobre, sú to skúsení starí harcovníci, ale najmä posledných pár dosiek už točia stále dookola to isté, tak snáď tá čerstvo nová "Of Ghosts And Gods" nesklame aspoň pravoverných fans.

Prvou kapelou, ktorú som zhliadla v piatok, bola až BRUJERIA. Vystúpenie im trošku pokazil zvuk, ale vôbec to nevadilo. Toto multinárodné zoskupenie šliape ako stroj, niet sa čo diviť, ke? zozadu ich ženie znova Hongo Junior, známejší pod svojím civilným menom Nicholas Barker. Boli jednou z mála kapiel, ktorej pekelné horú?avy neprekážali, veď vlastne k Mexičanom sa celkom hodili. Spestrením bola mexická divožienka, ktorá frontmanov z času na čas vyšľahala bičom, zahnala sa mačetou alebo tentokrát miesto šoféra tourbusu BRUJERIA ukazovala známe tabu?ky pri "Consejos Narcos". Set plný dobrej nálady, energie a radosti ukončila tradične coververzia Macareny "Marijuana", na ktorú si zatancoval nejeden metalista.

Ďalšou z kapiel, ktoré sa na Brutal vracajú už po niekoľkýkrát, je PRIMORDIAL. Írski potomkovia Keltov už tradične ponúkajú svoj originálny black metal s prevahou vynikajúcich čistých vokálov A.A. Nemtheangu, ktorý je naživo nesmierne charizmatický. Precítenosť, sila, zmyselnosť - kombinované s dobrým, no najmä dlhším setlistom, než tomu v Josefove bolo naposledy. A "Empire Falls" ani dnes nechýbala.

Kým včera sme sa motali takmer výlučne pri hlavných pódiách, dnes naše kroky viackrát zablúdili aj na MetalGate. Už o 19:40 (omnoho priaznivejší čas, než minule) to tu odpálili KYPCK, ktorí síce pochádzajú z Fínska, ale tvoria výlučne v ruštine. Najviac priestoru pochopiteľne dostalo posledné CD "Imena na Stene", ale páni nezabudli ani na jeho dvoch predchodcov. Až ma prekvapilo, akú mali pritom slušnú odozvu a koľko ľudí si schuti zaspievalo "Stalingrad" či "Alleja Stalina". Pritom pomerne dobrý, možno mierne prebasovaný zvuk (a to hrá J. T. Ylä-Rautio na 1-strunovej base), ale k tomuto sludge/doomu to celkom pasuje.
Bežíme naspäť na hlavnú plochu, aby sme stihli aspoň časť z X-tej odvety mančaftu menom NAPALM DEATH. Sme však svedkami toho, ako Barney a spol. musia v polke vystúpenia prestať hrať, vyriešiť zvukové problémy a následne niekoľko skladieb tretrpieť s neúplným zvukom. Z hlavných reproduktorov akosi nepočuť gitaru, ani basu.

V tento deň mnohí čakali na vystúpenie reaktivovaných GOD DETHRONED, ktorí vystúpili na najmenšom stejdži. Ich koncert mal šťavu a dominoval mu výborný zvuk. Návrat vo veľkom štýle, zaslúžili by si síce hlavné pódium, ale aj takto to malo svoje čaro.

V podstate len pár dní pred štartom festivalu prišla správa, že KILLING JOKE svoju účasť rušia. Keďže sa to udialo naozaj na poslednú chvíľu, boli ešte vytlačení v programe a hrať mali dnes o 21:15. Organizátori napokon túto dieru vyriešili tým, že na ich miesto presunuli švédsku doomovú legendu CANDLEMASS, ktorá mala pôvodne hrať na treťom stejdži a miesto nich sa druhýkrát predstavili SVARTIDAUÐI. Ako sa ukázalo, bolo to správne rozhodnutie…
Ďalší, ktorí ma veľmi milo prekvapili, boli CANDLEMASS, ktorých môžem označiť za najpozitívnejšie prekvapenie festivalu. Nič som od ich setu neočakávala, keďže doteraz som ich tvorbe príliš neholdovala, ale po emóciami nabitom vystúpení to určite napravím. Mats Levén ukázal, že je viac než dôstojnou náhradou za legendárneho Messiaha Marcolina.
Ako prvý mi dych vyrazil nový spevák Mats Levén, ktorý predviedol tak perfektné hlasové kvality, až som jaksi zabudol na uja Marcolina, o Robertovi Lowe nehovoriac. V setliste už od úvodu dominovali tie najväčšie pecky, keďže sa začalo s "Mirror Mirror", "Bewitched", neskôr zablúdilo do éry poslednej dekády (2005 a vyššie), ale v závere dvakrát došlo i na legendárne dielo "Epicus Doomicus Metallicus". K tomu neodmysliteľné kríže, parádne sóla Lasse Johanssona, informácia o dočasnom pauzovaní hlavného mentora Leif Edlinga (nateraz ho zastupuje Jörgen Sandström z KRUX) a napokon ma „prosím, nechajte zomrieť v samote“. Absolútna spokojnosť, CANDLEMASS na to hlavné pódium jednoducho patria.

To veľa kritických slov som zaznamenal na adresu brazílskych kedysi-thrasherov SEPULTURA. Derrick Green, už bez vlasov, si mohol na diaľku dať battle s Maxom, kto z nich teda zvláda staré klasiky lepšie. (Alebo skôr horšie?) Jedná sa predovšetkým o "Arise", "Roots Bloody Roots", "Refuse/Resist", "Territory", "Propaganda", prípadne nejaké ďalšie chuťovky, ktoré zachraňuje asi len to, že sú nesmrteľné. Aj preto mala dnes SEPULTURA takú mohutnú podporu, vlastne ako vždy. Navyše oslavuje 30 rokov, čo Derrick nezabudol spomenúť. V konečnom zúčtovaní páni dopadli lepšie než SOULFLY, i tak tomu ale čosi chýbalo.

Že sa bývalí členovia DEATH rozhodli spojiť a na počesť svojho zosnulého mentora Chucka odkrútiť ďalšie koncerty pod hlavičkou DEATH TO ALL (čiže DTA), je známe. My sme dali prednosť tretiemu stejdžu a za chvíľu si aj povieme, prečo, ale už z princípu pár info k vystúpeniu kapely, ktorá založila technical death metal. Hral sa síce setlist postavený na 20. výročí vydania albumu "Symbolic", odzneli však aj hity zo staršej éry ("Suicide Machine", "Pull The Plug"), dokonca jedna zo "Sound"-u, frontman Max Phelps sa podľa slov prítomných trochu podobá na Chucka a celé vystúpenie prítomných potešilo.

Kapela, ktorú sme uprednostnili, sa volá SKEPTICISM a hrá funeral doom. Podľa toho to v osadenstve aj vyzeralo, že na MetalGate sa stretli pravoverní vyznávači tohto ultra-pomalého žánru. Bez dlhých rečí, s minimom pohybu, bez basy, ale zato s dvoma gitarami a najmä nezameniteľným klavírom vyludzujúcim depresívne tóny sťaby organ. K setlistu len toľko, že stále posledným vydaným dielom týchto „zaDoomaných“ Fínov je album "Alloy" (z ktorého som čosi registroval), zaznela však aj ukážka z ešte nevydanej novinky "Ordeal".

Čuduj-sa-svete, ale po návrate na Jägermeister stage ma privítalo jedno ešte väčšie psycho - industrial metalová formácia GODFLESH. Ich show o počte len dvoch ľudí síce dokázala navodiť správne hypnotickú náladu, ale v kombinácii s množstvom elektroniky pôsobila niekedy až nekonečne.
V omnoho lepšom svetle sa ukázali švédski temniaci MARDUK, ktorí tento večer uzatvárali. Najskôr odohrali komplet celý "Panzer Division Marduk", aby následne stihli ešte tri kúsky z novinky "Frontschwein", ba dokonca jednu vec z debutu. Až na pridlhé ambientné medzihry to bolo masakrálne zlo (v dobrom slova zmysle), kde nechýbali warpainty, headbang, dobrý štipľavý zvuk, ale aj dostatočná komunikácia s ľuďmi.
Koncertný deň pre mňa uzatvárajú MARDUK, ktorí hrajú celý legendárny "Panzer Division" a pridajú aj niekoľko vecí z novinky. Napriek pokročilej hodine dokázali publikum prebrať, a to právom. Ich set bolo čisté zlo a démonická smršť energie. Kto vydržal až do ich vystúpenia, jednoducho nemohol byť sklamaný. Pancierovaná mašinéria šliapala tak, ako mala a drvila všetko stojace jej v ceste.

SOBOTA:

V posledný deň Brutal Assaultu sa na mnohých účastníkoch začala naplno prejavovať únava. Už aj my ideme viac-menej na pol plynu, ale zhrňme si, čo sme stihli vzhliadnuť.
PROCESSION - azda posledná potvrdená kapela pre tohtoročnú edíciu, pôvodne až z ďalekého Čile. Jednalo sa o klasický old-schoolový doom s čistými spevmi, inšpirácia niekde pri starej tvorbe SAINT VITUS + PENTAGRAM. Na to, že páni prišli len v trojici a boli si vedomí ťažkej pozície v tomto mori kapiel, zahrali veľmi slušne.

SKÁLMÖLD - pomerne mladá kapela z Islandu, ktorá ma ale zrejme šikovného manažéra, keďže si minulý rok strihla aj turné s ELUVEITIE. Nad folk metalom u nich viac prevláda vikingská škola, hudobne to ale neboli žiadne výrazné nápady. Až tri gitary v zostave - to bolo v tomto prípade sem-tam až na škodu. Napriek tomu, posledný album "Með Vættum" si zjavne zaslúži hlbší posluch.

Jeden z najväčších masakrov sa očakával od CRYPTOPSY a tak sa aj stalo. Technickí brutalisti z Kanady nám naservírovali prierez viacerými staršími vecami ("Slit Your Guts", "Phobophile", "Cold Hate, Warm Blood"), pridali niečo z poslednej dosky, dokonca aj jeden úplne nový kúsok, no najmä rozprúdili také circle pity (+ 1x Wall of death), aké človek zažije len na festivaloch typu BA. Zo zvukového hľadiska samozrejme jeden obrovský kolos, s precíznou hrou od základov (bubeník Flo Mounier) až po mierne jednotvárny growl Matta McGachyho.

Ako ďalších si berieme na paškál islandských poštárov SÓLSTAFIR a musím uznať, že to bolo jedno z najmilších prekvapení tohtoročného Brutalu. Stihli síce len päť trackov, to je ale spôsobené najmä ich dĺžkou. Hudobne viac-menej odpočinok vhodný na snívanie, extrémne vokály už prakticky takmer úplne vymizli, zato tie čisté od Aðalbjörna Tryggvasona stáli za to. A čo tento pán stváral, to sa len tak nevidí - behanie po fotopite, skákanie, chodenie medzi divákmi a mnoho viac. Plus taká "Fjara", alebo čokoľvek z novinky "Ótta" museli fanúšikov len a len potešiť.

Konečne nastal večer a s ním kapela, ktorú mnohí pasovali za headlinera - CRADLE OF FILTH. Dani je späť ako kultová postavička a hoci je známe, že svoj hlas už dlhšie nezvláda, predsa nás dnes milo prekvapil, hoci občas tie výšky pílili uši. Kapela má vonku nový album "Hammer Of The Witches", čomu samozrejme prispôsobila playlist, ale došlo aj na také pecky ako "Born In A Burial Gown", "Nymphetamine" či "From The Cradle To Enslave". Medzi skladbami sa nám stihli prihovoriť obidvaja domáci hráči (bubeník Marthus a nový gitarista Ashok) a celkovo inštrumentálne prevedenie COF bolo dnes na výbornej úrovni. Škoda klávesáčky, ktorú nebolo dosť počuť (najmä spev) a škoda divákov, lebo ak som spomínal únavu publika, tak práve COF boli kapelou, cez ktorú sa to prejavilo asi najviac. Dani je po hláške „Make some fucking noise!“ zrejme zvyknutý na hlasnejšiu odozvu.

Dani v podobe moravských spoluhráčov (Marthus a po novom aj Ashok z ROOT) znovu našiel sám seba a prekvapivo dobre znel aj pri starších skladbách, ktorým patrila druhá polovica vystúpenia CRADLE ("Cruelty Brought Thee Orchids", "Her Ghost In A Fog", "From The Cradle To Enslave"). Po nešťastných vokálnych výkonoch v posledných rokoch a podľa môjho názoru nepresvedčivých albumoch som takmer odpísala túto kapelu, ktorá v raných obdobiach svojej tvorby patrila medzi moje najobľúbenejšie, no zrejme tento postoj prehodnotím. Daniho hlas už asi nikdy nebude znieť ako vtedy, ale každopádne v súčasnosti znie OK a skutočne veľmi príjemne prekvapil. Treba im dať ešte šancu.

Do josefovskej pevnosti zavítali aj navrátilci AT THE GATES. Oproti ich minulému vystúpeniu pribudli nejaké nové veci, pozornosť však pútajú najmä osvedčené hity typu "Slaughter Of The Soul" či "Blinded By Fear". Tomas Lindberg za mikrofónom si vie omotať ľudí okolo prsta, jeho hráči zas produkujú tú správnu energiu a po otázke na divákov, či majú radi death metal, pretože „my nie - my ho totiž milujeme!“, je jasné, že títo Švédi pozíciu jedného z headlinerov obhájili.
AT THE GATES svoj set postavili hlavne na aktuálnej novinke "At War With Reality", ktorú doplnili skladbami zo "Slaughter Of The Soul". Striedanie týchto dvoch počinov šliapalo ako stroj a skupina potvrdila pozíciu jedného zo sobotňajších headlinerov.

To sa žiaľ nedá povedať o Nóroch EINHERJER, pri ktorých mi vlastne ani nejde do hlavy, čím si zaslúžili taký výborný hrací čas. Dobre, páni sa snažia a keď už hrajú viking metal, hrajú ho aspoň v rodnom jazyku, akosi mi ale chýbala tá pomyselná striekajúca šťava, ktorou sa vyznačovala predošlá banda.
Čím skôr sa snažíme dostať na nový Oriental Stage - špeciálne štvrté pódium, ktoré sa nachádza v lokácii Octagon a pribudlo len dnes večer pre vystúpenia PHURPA a CULT OF FIRE. O chvíľu tu majú vystúpiť druhí menovaní, my z nich však napokon nevidíme ani notu. Dôvod? V priechodoch Octagonu je taká neskutočná tlačenica, že pár minút pred začiatkom je nemysliteľné dostať sa do samotného jadra, kde sa pódium nachádza.

Veľmi som chcela vidieť aj CULT OF FIRE, ale do Octagonu na Oriental stage sa jednoducho nedalo pretlačiť už pred začiatkom. Verím tomu, že najmä v prípade tejto kapely to naštvalo pekné množstvo ľudí. Tí, ktorí mali možnosť týchto českých blackmetalistov s frontmanom slovenského pôvodu zhliadnuť, hovorili o ich vystúpení ako o najsilnejšom zážitku Brutalu. Veľká škoda, že ich videl len zlomok ľudí, ktorí chceli… Štvrtý stejdž bol teda síce pekným spestrením, ale pomerne nedotiahnutým.

Ešte šťastie, že po návrate k Metalshop stage nás víta nesmrteľná poľská mašinéria VADER. Ako už býva zvykom, opäť tu majú mohutnú podporu svojich krajanov, čo Piotr Wiwczarek rieši tým, že sa publiku prihovára dvojjazyčne. Naposledy na BA dostali páni krátky čas, navyše cez deň a zbytočne do setu nasekali niekoľko nezmyselných coverov. Teraz sa dokázali dokonale revanšovať, keďže sa zamerali už len na vlastné veci a stihli až dvanásť kúskov. K tomu solídny zvuk, výborné hráčske výkony a my konštatujeme, že status legendy im patrí právom.

A tak sme sa dostali až na úplný záver festivalu, ktorým nás celkom symbolicky previedla kapela z radov funeral doom metalu. Pre tento ročník sú to ESOTERIC. Ťažko sa hľadajú slová na zvukovú kulisu, akú nám títo Angličania naservírovali. Podladenosť, melanchólia a ultra-pomalé, nekonečne dlhé skladby - to všetko je samozrejmosť. ESOTERIC však ponúkajú omnoho viac: je to sťaby výlet do vesmíru. Nakoľko v ich hudbe sú k dispozícii až tri gitary, ľahko sa v tej monumentálnej inštrumentálnej zložke môžete stratiť. Skladby ako "Abandonment", "Caucus Of Mind" i pár ďalších, ktoré Greg a spol. stihli, však boli tou najlepšou bodkou za týmto 4-dňovým hudobným maratónom.

Zhrnutie:

Teší nás, že z dramaturgického hľadiska nám Brutal Assault 20 ponúkol opäť o niečo siršie spektrum hudby. Bolo samozrejme aj viac kapiel, dokopy tuším 110 - pomaly je to už aj problém zrátať. Minulý rok sme kritizovali zvuk na treťom pódiu (MetalGate stage), čo si organizátori zjavne zobrali k srdcu, cirkusový stan zrušili a bolo to správne riešenie, nielen z hľadiska vylepšenia zvuku. Taktiež spomeňme prekrývanie sa kapiel, ktoré však už asi zostane tradíciou. Veď nakoľko sa aj na tom treťom stejdži objavujú plnohodnotné (dosť veľké) kapely, treba rátať s tým, že si občas musíte vybrať.
S jubilejným ročníkom je spojená i špeciálna kniha o Brutale, v ktorej bolo možné si zalistovať a to v špeciálnej novej lokácii BA Centrum. Na tomto mieste tiež bola k dispozícii výstava mapujúca všetky minulé roky festivalu a konečne sme sa tak mohli dozvedieť napr. aj približnú účasť na tom-ktorom ročníku. V Octagone nás zase privítali dve nové galérie, obe sa točiace viac-menej okolo black metalu. Z nových atrakcií spomeňme napr. možnosť zahrať si priamo v areáli ping-pong.

Rekordná účasť bola chvíľami poriadne cítiť, no organizátori areál stále rozširujú. A zároveň aj vylepšujú - spomeňme napríklad lavičky z paliet, väčší počet barov, nové atrakcie - galérie, výstavy, letecká šou, nová výzdoba, dekorácie, „maskoti“ pohybujúci sa po hradbách na dotvorenie atmosféry, väčší počet platených záchodov…
S množstvom ľudí sa dostávam aj k prvému záporu, a to boli neúnosné rady na žetóny počas prvého dňa a na oficiálny merchandise prakticky počas celého festivalu. Verme však, že podobne ako sa organizátori poučili po probléme s obrovskými radmi pri vstupe pred niekoľkými rokmi, stane sa tak aj tentokrát. Skritizovala by som aj míňajúce sa zásoby pitia v poslednú noc, keď vysmädnutí fanúšikovia hľadali márne stánok s nealkom - keď dohrávali svoj set posledné kapely na MetalGate Stage, vo väčšine stánkov im už nenaliali ani čistú vodu. Svoju úlohu celkom určite zohralo aj zničujúce teplo. Taktiež by sa zišlo viac miest na osvieženie alebo oddych, festival je totiž skutočne už veľmi vyčerpávajúci a prírodná tribúna bola veľmi rýchlo vypredaná.

V areáli už tradične nechýba množstvo stánkov s jedlom, merchandise, vratné poháre s dvoma novými motívmi a viac druhov rôznych, nielen alkoholických nápojov. Pri jedle som tento rok zaregistroval určité zvýšenie cien, ale tragédiu z toho určite robiť netreba, keďže značná časť návštevníkov prichádza z bohatších kútov Európy. Inak potešilo aj pokrytie Wi-Fi v určitých častiach areálu.
Na záver pogratulujme organizátorom, že všetko tak dobre prichystali a tešme sa na Brutal Assault aj o rok. Niekoľko prvých kapiel je potvrdených už teraz.

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Obscure Promotion.

TEXT: Marek "Fajo" Falat  /  Adela Melová
FOTO: Sachtikus (oficiálny fotograf festivalu)