V posviatkových koncertných suchotách, aspoň v rámci Slovenska, sa koncert tejto trojice javil ako svetlo na konci tunela. Každá z troch kapiel, ktoré vystúpili v ten večer v bratislavskom MMC, má v sebe deathmetalový základ, no každá z nich je úplne iná. Vystúpenie teda sľubovalo aj patričnú pestrosť a malo potenciál osloviť širokú škálu deathmetalových priaznivcov. Čo sa týka návštevnosti, v MMC sa zišlo odhadom okolo 500 metalistov. Osobne som čakávala vzhľadom na spomínané koncertné suchoty o niečo vyššiu účasť, no porovnateľné množstvo fanúšikov toto turné navštívilo aj v Prahe.

Smrtiaci večer zahájili ABORTED, ktorých set, trochu prekvapivo na ich úlohu predskokana, mal najlepší zvuk spomedzi všetkých troch kapiel. Vzhľadom na brutalitu a komplexnosť ich vystúpenia to určite potešilo, aj detaily boli veľmi čisté. Veľký priestor dostal album "Goremageddon: The Saw and the Carnage Done", z ktorého zazneli až štyri skladby, naopak, menej priestoru dostali posledné počiny, keď zo štúdiovky "The Necrotic Manifesto" zaznela len rovnomenná skladba. O niečo viac sa venovali aktuálnemu EP "Termination Redux", z ktorého odohrali titulnú skladbu a "Bound in Acrimony". Pot z muzikantov striekal až na prvé rady, vokalista Svencho chvíľami pôsobil ako skutočný psychopat, v protiklade k nemu si gitarista Mendel "šiel" svoje s kľudom a úsmevom. Pätica celkovo pôsobila ako výkonný, agresívny a skvelo zohraný stroj. Sympatickým gestom bolo aj to, že sa po svojom vystúpení išli prejsť medzi fanúšikov a tak si nejeden z nich odniesol vzácny suvenír v podobe fotky alebo podpisu. Nie je to vždy samozrejmosť.

Úplne bez hanby a nejakej tej objektívnosti sa priznám, že práve SEPTICFLESH boli v ten večer skupinou, ktorá ma prilákala do Bratislavy, hoci naposledy som ich videla len nedávno v lete na festivale Gothoom. Týmto pánom z Grécka je často vytýkané, že symfonika v ich tvorbe zohráva až príliš veľkú úlohu, no je potrebné ju vnímať ako celok a jej neoddeliteľnú súčasť, ba priam v súčasnosti až základ. SEPTICFLESH sa už nikdy nevrátia do čias minulých, a však prečo aj, momentálne sú populárnejší viac, než kedykoľvek predtým. Melodika, emócie a štipka tajomna jednoducho fungujú, a tak tomu bolo aj v tento večer. Samozrejme, zamrzí už klasická neúčasť Sotirisa Vayenasa, najmä kvôli jeho čistým vokálom, ktoré z playbacku pôsobia predsalen trošku umelo. Skladby s jeho spevom sa taktiež kapela z tohto dôvodu snaží skôr obmedzovať, aj keď patria medzi tie najlepšie (spomeňte si na mnohé pecky z reunionového albumu "Communion"). Jeho koncertné vystúpenie mimo rodného Grécka je však v súčasnosti asi takou menšou utópiou, a teda sa musíme uspokojiť s takýmto náhradným riešením.
Taktiež ma mrzí, že SEPTICFLESH nesiahajú trošku ďalej do svojej minulosti, podobne, ako nedávno na rodnej hrude. Myslím, že mnohí fanúšikovia ich starších albumov by privítali minimálne niečo z pecky "Sumerian Daemons". Bodaj by sme sa raz dočkali v rámci nejakého ich "headline" turné. Momentálne sa však koncentrujú len na svoju novú, post-reunion éru a hrajú len skladby z posledných troch albumov - "Communion", "The Great Mass" a "Titan". Dominuje pritom aktuálny počin "Titan", ktorý tvorí polovicu setu. Setlist bol prakticky rovnaký ako na Gothoome, no skrátený o dve skladby, "Titan" a "Dogma". Sethove pózy môžu niekomu pripadať umelé alebo velikášske, k ich hudbe však pasujú a istá noblesa k nej jednoducho patrí. V protiklade k tomu môže naopak pôsobiť Sethovo povzbudzovanie publika s otrepaným "hej, hej", no mne osobne toto metalové klišé vôbec neprekáža. Myslím, že drvivá väčšina priaznivcov týchto Grékov bola s ich vystúpením plným atmosféry nadmieru spokojná. Ja takisto.

KATAKLYSM majú so SEPTICFLESH minimálne jednu vec spoločnú, a tou je príklon ku komerčnejšiemu smerovaniu skupiny a s tým súvisiaca čiastočná obmena fanúšikovskej základne. Nebolo teda možné čakať, že KATAKLYSM sa vo väčšej miere povenujú svojim klasickým albumom, na napriek tomu nezabúdali ani na svoju staršiu tvorbu - došlo napr. na skladbu "Manipulator Of Souls" z albumu "Epic (The Poetry Of War)", alebo niekoľko skladieb z nasledujúcich albumov "Shadows & Dust" (takmer titulná hitovka "In Shadows & Dust", "Where the Enemy Sleeps"), "Serenity In Fire" ("The Ambassador Of Pain", "As I Slither") a "In The Arms of Devastation" ("Crippled And Broken", "Open Scars").
Väčšinu setu tvorila novšia tvorba. Najranejšej tvorby z deväťdesiatych rokov sa nedočkáme, ale to už zrejme ani nie je možné očakávať, pokiaľ by sa KATAKLYSM nerozhodli vyraziť na nejaké špeciálne spomienkové turné. Kapela hrala s veľkým oduševnením, nový bubeník Olivier (ex-NEURAXIS) sa ukázal ako zdatná posila a spevák Maurizio si niekoľkokrát popodával ruky so šťastlivcami v prvých radách a chémia medzi publikom a kapelou fungovala. Musím ale povedať, že počas niektorých skladieb som sa vyslovene nudila, a to najmä počas novších vecí, možno aj vďaka dlhému, 70 minútovému setlistu a chvíľami trošku nepodarenému zvuku. Väčšina fanúšikov sa však zabávala a to je hlavné.

Na záver môžem vyjadriť len a len spokojnosť. Zloženie kapiel bolo pestré a aj keď každá z kapiel nesadla každému z prítomných divákov, verím, že všetci si prišli na svoje. Zvuk bol v priemere obstojný (a na ABORTED viac než dobrý), atmosféra dobrá a takisto aj nasadenie a vystúpenia samotných skupín. Všetko išlo presne podľa plánu a načas, organizácii niet čo vytknúť. Jednoducho príjemný večer.

F​OTO: Adela Melová