Asi jednou z najzabehnutejších deathmetalových bánd súčasnosti sú KATAKLYSM. Už dávnejšie pozmenili svoju kedysi neľútostnú hyperblastovú tvár smerom k o niečo chytľavejšej a melodickejšej produkcii. Stále sa však výrazne odlišujú od väčšiny iných kapiel a zrejme aj preto sa im tento rok dostalo až takej pocty, že sa dostali medzi kapely vystupujúce na Ozzfeste. Okrem toho im vyšiel nový, v poradí už desiaty album. Mne sa po komplikáciách a prieťahoch (kvôli ktorým sa tento rozhovor neobjavil v prvom čísle nášho časopisu) na druhej strane telefonickej linky ozval mozog kapely, gitarista a producent Jean-François Dagenais, ktorý mi porozprával niekoľko zaujímavých vecí z histórie i súčasnosti kapely, ako aj jeho názory na viaceré témy. 

Nechal si sa počuť, že na novinke bude viac technických prvkov. Ako to teda dopadlo a ako vyzerá hotový produkt? Je omnoho technickejší oproti ostatným dvom albumom, kde ste sa viac sústredili na chytľavosť a údernosť hudby?
Momentálne sa chystáme vyraziť na turné a začali sme cvičiť nové piesne, ktoré budeme hrávať naživo a musím ti povedať, že je to o dosť ťažšie ako veci z minulých albumov. Aj keď to tak nemusí znieť, zahrať tie piesne spolu dá viac práce ako zvyčajne, najmä mne na gitare a Stephovi. 

A na aké konkrétnejšie veci by si na novom albume poukázal? Čo nebolo na predchádzajúcich albumoch?
Myslím, že štruktúra piesní a aranžmány na novinke sú oveľa zaujímavejšie. Urobili sme v piesňach množstvo čudných zmien tempa a vybrali sme sa aj niektorými cestami, po ktorých sme ešte nešli. Poriadne sme zapracovali aj na harmóniách. Vyskúšali sme také, ktoré bežne nepoužívame. Album je aj o niečo temnejší, agresívnejší a brutálnejší ako zvyčajne. A tiež tá spomenutá technickosť v riffoch. Myslím, že sme všetko pozdvihli o stupienok vyššie a je to počuteľné v samotných skladbách. 

So svojimi novšími albumami ste si našli svoj vlastný zvuk, no v minulosti ste urobili niekoľko experimentov so zvukom a žánrom. Je možné, že v budúcnosti sa ešte uchýlite k nejakým zmenám, alebo sa budete držať svojho súčasného štýlu?
Nemyslím, že by sme pri písaní až tak mysleli na tieto veci. Proste skladáme piesne a nech skúšame hocičo, vždy to nakoniec znie ako KATAKLYSM. Dokonca aj keď hráme coververzie iných kapiel (smiech). Je to už len tým, ako si  nastavujeme naše vybavenie, ako Max hrá na bicie, Steph na basu, ja na gitaru a ako Maurizio spieva. Takže je úplne jedno, či robíme niečo technickejšie, alebo niečo melodickejšie, vždy sme to my. Myslím, že aj to je jeden z dôvodov, prečo si nás ľudia všimli aj medzi množstvom kapiel, ktoré sa v posledných rokoch vyrojili. Nie je to nič zamýšľané. Proste keď hráme, znie to takto (smiech).

Názov nového albumu je „Heaven’s Venom“ (jed neba). Sú teda za tým nejaké protináboženské nálady?
Pre nás je zmysel názvu aj textov viac osobný. Za posledné roky sme prešli mnohými  nepríjemnými chvíľami. Traja členovia kapely sa rozišli so svojimi ženami alebo dlhoročnými priateľkami. Za tým nasledovali množstvá spotrebovaného alkoholu. Ten názov je teda myslený osobnejšie a nie je v ňom nič náboženského. Nikto z nás nie je sa nijak zvlášť nezaujíma o náboženstvo. Hlavnými myšlienkami albumu by mohlo byť bojovanie s vnútornými démonmi, státie si za svojím názorom. 

Spolupracoval si s Mauriziom na jeho bočnom projekte EX DEO. Ako vlastne prebiehala tvorba pre váš debutový album? Zložil materiál najmä Maurizio, alebo ste mu nejako pomáhali?
Vychádzali sme z jeho nápadov a potom sme sa do toho púšťali všetci. On mal určitú víziu a my sme mu ju pomáhali zrealizovať. Pôvodne zamýšľal urobiť rímsky koncept pre ďalší album KATAKLYSM. Keď sme o tom hovorili, zišla nám na um myšlienka urobiť samostatný projekt, ktorý by bol skutočne „rímsky“. Začali sme na tom po troškách pracovať a keď sme neskôr dostali od nášho labelu aj našich agentov pozitívne ohlasy, dali sme dokopy celý album. Skutočne sme nečakali, že sa mu bude tak dariť. Predajnosť bola výborná, dostali sme množstvo ponúk na turné. Začali sme to teda brať vážnejšie ako iba bočný projekt. Chceli sme pôvodne vydať len jeden album, no vyzerá to tak, že sa pustíme aj do druhého. 

Nie je pre teba tak trocha zvláštne, že je to v podstate tá istá kapela s tými istými členmi, s podobným štýlom? 
Ani nie. Myslím, že k obom kapelám pristupujeme odlišne, čo sa týka ako písania, tak aj koncertovania. Samozrejme, že sa do EX DEO dostali určité elementy z KATAKLYSM, lebo predsalen ide o tých istých ľudí, no snažili sme sa dostať na inú myšlienkovú vlnu. Preladili sme gitary, študovali sme akordy a tóny, ktoré sa používali v tradičných rímskych skladbách a vložili sme niečo z toho do piesní. Práca na orchestráciách s Jonathanom (pozn. aut.: Jonathan Leduc, klávesák BLACKGUARD) takisto priniesla do našej hudby nové prvky. Živé vystupovanie ponímame viac ako divadelné predstavenie, než iba koncert kapely. Aj keď obe skupiny majú rovnakých členov, užívame si jedno i druhé. Pre mňa je to aj určitá úľava, keďže hudba EX DEO nie je až taká intenzívna a rýchla. Môžeme tam možno viac preskúmať temnejšie stránky hudby, symfonickosť, iné melódie. Jedinou ťažšou časťou je veľa koncertovania, hlavne ak sa chcete obom kapelám venovať naplno. Sme na cestách skoro stále, skáčeme z jedného projektu do druhého. Toho je na mňa až-až, ale je to zábava. 

Hráš s dvoma kapelami, s oboma koncertuješ a pritom si aj hudobný producent. Preferuješ niektorú z týchto činností?
Rád sa venujem obom stránkam hudby. Produkcia a najmä mixovanie, čo mám zo štúdiovej práce najradšej, ma veľmi napĺňa. Som rád, že môžem pomôcť mladým kapelám zlepšiť ich zvuk, to, ako nahrávajú, či hrajú. Odovzdávam im vedomosti, ktoré som za tie roky nadobudol. Keď sme začínali my, nemali sme veľa pomoci od iných ľudí. Všetko sme robili sami a občas ma trocha mrzí, že sme v minulosti nemali niekoho, kto sa viac vyzná a kto by nám pomohol a uľahčil nám to. Užívam si ale aj živé hranie a štúdiovú prácu s kapelou.  Skladanie a nahrávanie je viac tou kreatívnou a umeleckou stránkou veci. Koncertovanie je zase viac o energii a zábave. Všetko ma to strašne baví. 

Mal si už tento rok nejaký čas na to, aby si niečo vyprodukoval?
Tento rok som bol dosť zamestnaný koncertovaním. Album KATAKLYSM bol mojou najvýznamnejšou prácou. Okrem toho som mixoval AUGURY a BLACKGUARD. To je asi tak všetko, čo som stihol. Mám však nejaké veci dohodnuté na budúci rok. Teším sa na to a dúfam, že mi môj rozvrh dovolí venovať sa viac aj produkcii. 

Ďalšou otázkou by som sa rád vrátil do prvej éry kapely so Sylvainom Houdem za mikrofónom. V súčasnosti už naživo vôbec nehrávate žiadne skladby z vašich začiatkov. Ako sa teda pozeráš na vaše prvé albumy?
Som veľmi hrdý na tieto albumy. Snažili sme zo seba vydať to najlepšie. Boli naozaj dobré v dobe, keď vyšli. Sú to naše začiatky a spája sa s nimi množstvo práce, ktoré sme urobili. Čo sa týka hrania tých piesní, raz za čas sa pokúsime niektoré z nich zaradiť, no väčšina najmä našich nových fanúšikov ich ani nepozná. Vždy sa teší len hŕstka ľudí na koncerte. Mladšie generácie tie albumy ani nepočuli. Keď teda pridáme do setlistu jednu, či dve staré piesne, nakoniec ich odtiaľ po niekoľkých koncertoch vyhodíme, aby sme radšej hrali veci, ktoré chcú ľudia naozaj počuť. Ale stále sú tam piesne, ktoré hrám rád.

Sylvain bol pomerne špecifickou osobou so svojim postojom, filozofiou, ale nakoniec aj samotným vokálnym prejavom. Vieš vôbec, čo s ním je v súčasnosti? Zaujíma sa stále o hudbu? 
No, nehovoril som s ním už asi desať rokov. Problémy, ktoré sme s ním mali na konci, vyplývali z toho, že je priam až schizofrenická osoba a bolo naozaj ťažké s ním pracovať. V súčasnosti je, aspoň z počutia, stále taký istý. Neviem, čo teraz robí, ale je to veľmi umelecký človek a určite by rád robil hudbu, ale vzhľadom na komplikovanosť vzťahov si viem len ťažko predstaviť, že by s ním niekto spolupracoval. Možno niekto by to dokázal. Neviem. Bol by som rád, ak by prišiel s niečím novým, keďže je veľmi kreatívny a má skutočne šialené nápady. 

Do kapely sa pred pár rokmi vrátil váš bubeník Max po tom, ako musel odísť kvôli zdravotným problémom. Je v súčasnosti úplne v poriadku, nič mu nehrozí?
Všetko je fajn. Max navštevoval fyzioterapeuta a podarilo sa mu zotaviť tak, že už pri hre necíti nijakú bolesť. To je super. Myslím, že v absolútne skvelej forme. Vlastne väčšina z nás je na tom po fyzickej stránke lepšie, ako keď sme boli mladí. Ja osobne sa cítim omnoho lepšie ako pred desiatimi rokmi. Moja kondička je oveľa lepšia. Znesiem viac koncertovania a fyzickej záťaže ako kedysi. Nevidím teda žiadne problémy, ktoré by nám momentálne bránili v koncertovaní a ďalšom robení hudby. 

Máte možnosť hrať na tohtoročnej edícii slávneho Ozzfestu. Ako to vnímaš? Ako úctu, možnosť, alebo proste iba ďalšie turné?
Pre mňa osobne je to najmä ďalšie turné. Nech robíme čokoľvek, snažím sa sústrediť najmä na naše vystúpenia. Nesústredím sa na iné kapely, ktoré tam budú, dôležité je to, čo sa deje, keď sme na pódiu my. Som perfekcionista a snažím sa hrať tak precízne, ako to len ide a odovzdať toľko energie, koľko len dokážem. Takto sa dívam na každé naše turné. Ozzfest je možno o niečo zaujímavejší, kvôli legende, ktorá je za ním. Je to pre nás aj úcta, keďže sme stále undergroundová deathmetalová kapela a určite nám v dobách našich začiatkov ani nenapadlo, že sa dostaneme na takéto veľké, komerčnejšie akcie. 

Pred nejakým časom sa do éteru dostala informácia o knihe, ktorú pripravuje Maurizio o KATAKLYSM aj o kanadskej metalovej scéne ako takej. Ako to vyzerá s jej vydaním?
Je tak v polovici. Bol už pripravený celé to odoslať do tlače, no v posledných rokoch sa stalo množstvo zaujímavých vecí. Usúdili sme teda, že by bolo fajn ešte počkať a zachytiť toho čo najviac. Neviem, kedy sa rozhodneme, že je vhodná doba na vydanie, ale všetko je to v pláne. 

Na záver by som sa ťa chcel spýtať, ako veľmi je pre teba dôležitý metalový imidž. Myslíš, že je dôležité, aby boli metaloví hudobníci a fanúšikovia určitým spôsobom oddelení od ostatných ľudí?
Skutočne nie som imidžová osoba. Obliekam sa, ako sa chcem obliekať a asi by mi ani nemohlo menej záležať na tom, čo si iní o mne myslia. Všetci v KATAKLYSM sme v podstate takto založení. Možno sa niektoré kapely chcú zviditeľniť prostredníctvom svojho imidžu. Ja sa radšej sústreďujem len na hudbu, lebo to je to, čo je naozaj dôležité. Je to pre mňa dosť zvláštna otázka. Ozaj som ten posledný, koho zaujíma niečo ako imidž.