Švédska kapela SOEN po festivalovej sezóne pokračuje v turné s názvom "Imperial European 2022". Spolu s OCEANHOARSE a LIZZARD vystúpili aj v bratislavskom MMC, ktorý sa plnil veľmi pozvoľna. Spočiatku to vyzeralo naozaj zúfalo, no nakoniec sa priestor klubu opticky zaplnil. Z môjho pohľadu je nepochopiteľné, že táto výnimočná formácia nemá u nás viac fanúšikov. Každopádne tí, ktorí prišli, určite svoju voľbu neoľutovali.

Fínska formácia OCEANHOARSE celý večer otvárala a bolo to zvláštne vystúpenie. Skupina produkuje energický mix groove metalu, heavy metalu a hard rocku. Snažia sa na pódiu pôsobiť veľkolepo a ich vystupovanie pripomínalo staré heavy metalových kapely. Nechýbali sóla na gitaru, basu a keby mali viac času, isto by sme sa dočkali aj sóla na bicie. Gitarista mal na seba natočený ventilátor a osvetľoval ho samostatný reflektor. Spevák mal vyvýšenú platformu a všetci hudobníci predvádzali počas koncertu veľké rockové pózy. Pokiaľ to robia IRON MAIDEN, je to pochopiteľné a na mieste. Len u OCEANHOARSE k tomu chýbala odpovedajúca hudobná kulisa.
 

Z ich hudby som mal pocit, že stále hľadajú čo by vlastne chceli hrať. Občas to bol hard rock, občas modernejšie formy ako metalcore a miestami som tam cítil vplyvy grunge. Prišlo mi to trocha nekonzistentné a nie dobre namiešané. Na druhej strane mali dobrý zvuk a výkony hudobníkov neboli vôbec na zahodenie. Aj spevák až na malé chybičky slušne intonoval a ťahal vystúpenie vpred. Snahu im tiež nemožno uprieť, aj keď publikum na ich hudbu výrazne nereagovalo. Chválim aj zaradenie coveru od ALICE IN CHAINS - "Them Bones", ktorý odohrali o niečo tvrdšie ako originál. Skupina celkovo predviedla energický set, ktorý ma však hudobne neoslovil.
 

Nasledujúci LIZZARD z Francúzska poňali svoje vystúpenie úplne inak a s výrazne odlišnou muzikou. V ich hudbe možno zachytiť prvky progresívneho rocku, metalu a grunge. Tieto štýly pomiešali do zvláštneho novotvaru, ktorý drží pevne pokope. Posledný album "Eroded" vydali u nemeckého labelu Pelagic Records, čo úplne zapadá do ich portfólia. Ich hudba je založená na výraznej rytmike, ktorú tvrdí basák William Knox a hlavne bubeníčka Katy Elwell. Tá svoj nástroj ani trochu nešetrila, no v pokojnejších momentoch vedela aj poľaviť.
 

Najviac práce mal jednoznačne spevák a gitarista Mathieu Ricou. Jeho hra na gitare má tiež pomerne rytmický charakter, do čoho spieval v rôznych tempách. Od ťahavých tónov až po rázny diktát textov. A to si vyžaduje isté nastavenie mozgu a plnú sústredenosť. Aby toho nebolo málo, tak si v niektorých piesňach vypomáhal looperom. To je mašinka, do ktorej si počas setu nahráte gitarový motív a následne si ho púštate v slučkách. Vytvoríte tým dojem dvoch gitár, čo je pre zmenu náročné na presné časovanie. LIZZARD nám dnes predviedli pestrú hudobnú zmes od jemnejších inštrumentálok až po tvrdé gitarové kusy. Ak by som mal zhruba opísať ich hudbu, tak ako zmes SOUNDGARDEN, starých MUSE a KARNIVOOL. Ich vystúpenie zanechalo vo mne vcelku pozitívny dojem.
 

Po technickej pauze sa v sále spustili sirény, čo našťastie nebolo predzvesťou žiadnej katastrofy. Práve naopak. Išlo o intro k skladbe "Monarch", čo je druhý zverejnený singel z piateho albumu SOEN "Imperial". Skupinu som videl naživo pred mesiacom na Brutal Assaulte, kde mali trochu kolísavý zvuk a zvláštne nazvučené gitary. Už pri predkapelách som tušil, že dnes niečo také nehrozí a moja predtucha sa vyplnila. Zvuk bol absolútne dokonalý a nástroje sa nijak neprehlušovali. Gitary mali presne ten zvuk, na aký som z ich nahrávok zvyknutý čo bolo príjemné zistenie. Skupina spustila vo veľkom štýle svoj jedinečný mix progresívneho rocku a metalu, ktorý brilantne dofarbuje vokál Joela Ekelöfa. Tento chlapík má veľký talent a jedinečnú farbu hlasu. Keď ho človek sleduje a počúva, tak má pocit že spievanie je tá najjednoduchšia vec na svete.
Podobne si vystúpenie užívali všetci hudobníci, ktorí pôsobia v aktuálnej zostave. Za bicími sedel Martin López, ktorého fanúšikovia poznajú z pôsobenia v OPETH. Na gitarách sa nám predstavila zohraná dvojica Cody Lee Ford a Lars Åhlund. Nuž a na base sa predstavil najmladší člen skupiny Oleksij 'Zlatoyar' Kobel.
 

K výkonom jednotlivých muzikantov asi netreba nič zvláštne dodávať. S veľkým prehľadom a istotou odohrali pestrý setlist, ktorému dominovala aktuálna novinka. Z nej odohrali hneď šesť piesní a štyri kusy pridali z albumu "Lotus". Obe tieto nahrávky poskytujú takú kvalitu, že len ťažko vyberiete niečo slabšie. No najviac by som vyzdvihol piesne "Deceiver", "Martyrs", "Lumerian" a "Lascivious". Som rád že zahrali aj krehkú baladu "Lucidity", ktorú mám už niekoľko rokov nastavenú ako budenie na mobile. Zaujímavý moment nastal, keď sa skupina vrátila k svojmu debutovému albumu, z ktorého zahrali skladbu "Savia". To boli časy, keď sa ich tvorba ponášala na americkú skupinu TOOL. Treba však dodať, že to nebola žiadna lacná kópia. Tieto časy sú ale dávno minulosťou a dnes je ich tvorba výrazne osobitejšia. Jej hlavnou prednosťou je skladateľský um a výrazná muzikálnosť. A o tom nás presvedčili aj dnes, za čo im patrí veľká poklona. Basák Zlatoyar na záver vystúpenia hrdo vytiahol vlajku svojej vlasti Ukrajiny, čo sa našťastie zaobišlo bez nejakých hlúpych reakcií.

SOEN dnes predviedli jedno z najsilnejších vystúpení, aké som tento rok videl. A to myslím smrteľne vážne.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre Double Head Music.