Francúzska svorka Benighted svojím ostatným albumom metalovú komunitu prekvapila. O tom niet pochýb. O ich starších počinoch sa iste nedá hovoriť vyslovene v negatívach, no to, čo toto kvinteto predviedlo na „Icon“, je skutočne obdivuhodné. V rámci festivalovej sezóny sa predstavia aj na nám neveľmi vzdialenom Obscene Extreme, a tak všetkým fanúšikom tejto kapely i všetkým budúcim návštevníkom spomenutej akcie, a tiež tým, ktorí sa s Benighted nemali možnosť stretnúť a ich doménou je extrémny metal, teraz prinášame aspoň krátky rozhovor s hrdlom kapely, Julienom.

Na začiatok by som sa chcel spýtať, čo v súčasnosti vypĺňa dni jednotlivých členov Benighted?
Stále hrávame v rámci propagácie nášho ostatného albumu „Icon”. Nedávno sme prešli Nórsko, Holandsko, hrali sme nejaké festivaly vo Francúzsku, takže stale makáme. Zároveň sme pracovali na tvorbe videoklipu ku piesni „Slut”

Som si istý, že máte popri Benighted aj nejaké regulárne zamestnania. Mohol by si ich našim čitateľom odhaliť?
Jasné, že aj normálne pracujeme. Olivier je učiteľ, Liem pracuje v textilnej továrni, Eric v banke, Kevin je ešte stále študent, no a ja pracujem na psychiatrii.

Váš album „Icon“ je podľa mňa jednou z najlepších platní roku 2007. Ako ho vníma vaše okolie vo všeobecnosti?
Vďaka! Je pre nás úžasné vidieť, že má náš album úspech. Všetky reakcie, ktoré sme naň dostali, sú proste skvelé a recenzie sú taktiež veľmi pozitívne. Benighted majú ešte veľa plánov, čo sa týka rozhovorov, promotion a samozrejme koncertov. A my ako kapela by sme na albume vôbec nič nemenili. Sme s ním spokojní v každom ohľade. 

A čo ty ako človek? Si osoba, ktorá niečo ľutuje, chcela by sa vracať späť a niečo v živote, či už hudobnom, alebo osobnom, meniť?
Absolútne nie! Vždy sa snažím byť hrdý na to, čo urobím a zároveň sa učím zo svojich chýb, aby som sa posúval a vyvíjal.

Dočítal som sa, že názov albumu „Icon“ nie je len také obyčajné slovo. Čo sa za ním teda skrýva?
Máš pravdu, nie je to jednoduché slovo. I.C.O.N. znamená „Infinite Conscience of Nothingness“ (Nekonečné vedomie ničoty), čo je patologický syndróm človeka, o ktorom hovorím na celom albume.

Niektoré skupiny sú založené na tvorbe jednotlivca, iné tvoria kolektívnejšie. Ako je to pri komponovaní Benighted a ktorý zo spomenutých spôsobov považuješ za lepší?
Pri skladaní máme svoj ustálený postup. Zvyčajne jeden člen kapely príde s riffmi a nápadom pre štruktúru piesne. Potom sa do toho pustíme všetci a komponujeme spolu, kým nenájdeme tie najlepšie aranžmány, zmeny... až dovtedy, dokým nie sme s piesňou spokojní na sto percent. Každý z nás prináša do skladieb rôzne vplyvy, čo ich ozvláštňuje a obohacuje. Takže kohokoľvek nápad sa počíta a je dôležitý. Niekedy je skutočne prekvapujúce a zaujímavé vidieť, ako môže byť pieseň vo finálnej verzii odlišná od toho, ako vyzerala na začiatku. Veľmi rád pracujem práve takto a preferujem to preto, lebo nechcem byť uzavretý do skladateľského procesu jedinej osoby.

Myslím, že jedným z najlepších aspektov Benighted je tvoj absolútne geniálny hlas. Trénoval si, alebo trénuješ veľa, aby si zvládol všetky rôzne podoby a polohy tvojho neľudského spevu?
Ďakujem ti za tvoj kompliment. Moje vokály musia byť ako naša hudba: schizofrenické! Účel, ktorý chcem svojím spevom naplniť, je dať poslucháčovi pocit, že v Benighted je viac spevákov. Pracoval som na tom ozaj tvrdo a dlho, ale teraz je pre mňa v podstate jednoduché kombinovať rôzne spôsoby spevu a prechádzať v okamihu od jedného k druhému. Môžeš to vidieť aj na pódiu. Nie je v tom žiadny trik (smiech).

Zvládaš aj spev čistým hlasom? A čo si všeobecne myslíš o kapelách, ktoré využívajú melodický spev v extrémnom metale? (pre mnohých ortodoxných fans je to postačujúci dôvod na to, aby nejakú kapelu odmietli)
Ach jaj, no sklamem ťa, ale môj čistý hlas je absolútne strašný, keď sa snažím niečo zaspievať. Zvyšní členovia Benighted by ma zrejme zabili, ak by som tak chcel spievať. Inak, nie som veľmi rád, keď počujem  čisté vokály v extrémnych kapelách. Podľa mňa prípady, kedy to prichádza prirodzene ako výsledok skladateľskej roboty kapely a jej identity, sú dosť ojedinelé a väčšinou za tým stoja skôr tie neslávne „komerčné“ dôvody.

Na  záver som Julienovi položil dve otázky, ktoré boli „mimo témy“, ale na odpovede na ne som bol zvedavý.
Čo máš a čo nemáš rád na Francúzsku?
Mám rád našu francúzsku kuchyňu a metalovú obec. Ale som skutočne naštvaný z tej paranoidnej francúzskej mentality.

Čo si myslíš o USA a ich angažovanosti vo svete? Súhlasíš s ich zásahmi do rôznych oblastí života iných krajín a svetadielov, vrátane Európy?
Na túto tému nemám nijaký vyhranený názor, keďže je tu ten problém, ktorý je v tejto oblasti stále. Vieme iba to, čo iní chcú, aby sme vedeli!