Slovenskú kapelu Lunatic Gods, pochádzajúcu z Martina, netreba nikomu nijak zvlášť predstavovať. V týchto dňoch sa mi do rúk dostal ich druhý celohrajúci album Sitting By the Fire z roku 1998. V roku 2003 však vyšla reedícia tohto albumu s dvoma bonusovými skladbami z albumu The Wilderness, tak si treba trošku osviežiť pamäť. Pôvodnú nahrávku tohto albumu produkoval na slovensku známy a uznávaný producent Dušan Antalík, čo dalo celej nahrávke automaticky, iný punc. Reedícia sa točila v štúdiách dnes už neexistujúceho rádia Rebeca.

Už sme si zvykli, že poslucháči to s hudobným zaradením LG nebudú mať ľahké. V ich hudbe nájdete všetko od ľudových nástrojov, až po elektroniku. Najskôr ma napadlo atmosferic/death/doom/black metal. Na ich oficiálnej stránke je zase škatuľka experimentálny techno/death/black metal...Ja osobne škatuľkujem nerád, avšak treba uznať, že sa potom v tom množstve kapiel lepšie orientuje. Tvrdý oriešok je to najmä u kapiel, ktoré hrajú viacej štýlov dokopy. Tak som sa rozhodol LG prilepiť známku extrémny metal. Na druhej strane treba povedať, že martinská formácia je podľa mňa spolu s Trenčanmi Depresy najkvalitnejšou a najuznávanejšou slovenskou kapelou, nielen u nás, ale aj v zahraničí.

Dnes už kultový album Sitting by the Fire obsahuje 10 skladieb plus dva bonusy. Celá nahrávka je postavená na zdanlivo nezlúčiteľných hudobných prvkoch, silného gitarového základu a „súboja“ dvoch spevákov. V niektorých pasážach nahrávky mi už v tejto dobe pripomínajú niektoré skladby známejšie kapely. Tak napríklad v Dead But Free a bonusovej Counfounded In Dust of Sin mi pripomínajú Martinčania Sacred Steel (najmä Emilov vokál). V Smile sú prechody aké majú už spomínané Depresy. A v najpomalšej skladbe albumu Echoes of Sadness mi atmosféra skladby a štýl spievania pripomínajú ranný Tiamat z obdobia albumu Clouds. Týmto však nechcem naznačiť, že album je zlý. Chalani si od svojich vzorov zobrali to najlepšie a použili to do ťažko zaraditeľnej, ale u poslucháčov úspešnej extrémnej muziky. Zaujímavo okrem spomínanej najpomalšej skladby zapadla na album kvalitná inštrumentálka Return of Deads Thoughts. Je osviežením albumu. Väčšina skladieb je v strednom tempe, z ktorého vás vždy nečakane vytrhne Mortisov „uplakaný“ vokál spojený s vhodne zvoleným zrýchlením tempa. Mňa osobne na albume najviac zaujala rovnomenná skladba ako celý album. Ide z nej thrashová agresia, počuť kvílivú basgitaru, celkovo je „iná“ a pôsobí ako dobré oživenie celého albumu.

Večný súboj dvoch spevákov, kvalitné hráčske výkony členov kapely. To je záruka kvality slovenských Šialených bohov. To čo hrajú si nazvite ako chcete, ale všetci vieme, že to robia poctivo a zo srdca. Neboja sa experimentovať a to si na ich hudbe vážim. A v neposlednom rade nezabudnime, že týchto maniakov máme doma na Slovensku.