Neubehol ani rok od poslednej návštevy IRON MAIDEN v našich končinách, a anglická heavymetalová legenda je znovu na cestách! Ich jedinou česko-slovenskou destináciou sa aj v roku 2023 stala Praha, avšak po mnohých open-air koncertoch tentokrát padla voľba na multifunkčnú O₂ arenu. A keďže záujem fanúšikov o „Železnú pannu“ trvá, kapela nám v rámci "The Future Past tour" nadelila hneď dva, po sebe idúce večery. My vám priblížime dojmy z toho prvého, ktorý vyšiel na utorok 30. mája.

Jedinou predkapelou dvojkoncertu boli stále ešte mladíci The RAVEN AGE… zas a znova. Je síce milé, že Steve Harris dáva toľko priestoru kapele svojho syna, lenže „Havranov“ pred MAIDEN vídavam až príliš často. Ale nech príliš nekritizujem; z tých troch vystúpení (za posledných sedem rokov) bolo to dnešné určite najsilnejšie. Azda za to mohol priestor krytej haly, možno len moja prítomnosť bližšie k pódiu. Londýnčania hudobne znejú sviežo a moderne, neponúkajú však nič inovatívne a len opakujú zabehnuté postupy. Melodické, no pritom účelné gitarové riffy, ako aj prepracované sóla, určite neurazili. Vkusnú show moderoval energický frontman Matt James, ktorý predviedol naozaj kvalitné spevy. Zahanbiť sa nenechali ani diváci, keď na jeho popud rozsvietili arénu svetlom z mobilov.

Po tejto povinnej jazde už zaplnená hala s napätím očakávala návrat nestarnúcich heavymetalových veľmajstrov… a napokon sa dočkala. IRON MAIDEN na seba nenechali dlho čakať, krátko po 20:50 zazneli z reproduktorov dve predohry ("Doctor Doctor" plus motív z Blade Runnera) a následne už úvodné tóny "Caught Somewhere In Time". Ešte chvíľu čakania, kým sa všetkých šesť členov konečne prirútilo na pódium a show sa môže začať!
 

„Scream for me, Prague!“ — spevák a frontman Bruce Dickinson bol opäť najväčším lákadlom pre fanúšikov. Tento všestranný umelec vie, ako si ich omotať okolo prsta. Už teraz je ikonou niekoľkých generácií a je až neuveriteľné, čo dokáže uspievať vo veku 64 rokov. Okrem dokonalých vokálov sa odhodlal na pár milých príhovorov, na moment premenoval súčasné turné na "Somewehere Back In Time" a spomenul, že si nasledujúci deň zahrajú futbalový zápas proti raritnému výberu Slavie. Zároveň sa ukázal ako schopný herec, aj keď s prevlekmi to dnes príliš nepreháňal. V úvodnom bloku sa predstavil ako cestovateľ v čase, následne už zostal v dlhom kabáte. Počas "Heaven Can Wait" si navyše zabojoval s gigantickým Eddiem a úspešne ho zničil výstrelmi z kanónu.

Vo vynikajúcom svetle sa ukázali prakticky všetci hráči „Železnej panny“. Traja gitaristi strúhali sóla ako z veľkej knihy – Dave Murray so svojim typickým úsmevom, Adrian Smith zas úporne sústredený. Janick Gers mal na starosti asi najmenej sól, vystúpenie však okorenil svojimi povestnými parádičkami (noha vyložená na bedni, vyhadzovanie gitary do vzduchu a pod.). Lodivod Steve Harris ich na base s radosťou podporoval a pritom si pospevoval texty väčšiny piesní. Nicko McBrain bol za hradbou bicích viac-menej schovaný, ale jeho presná hrá potvrdila, že aj u neho je všetko OK. Nechýbali úprimné úsmevy, rôzne srandičky a je super vidieť, že koncertovanie týchto matadorov stále baví. Ich súhra je aj po rokoch famózna a nezaznamenal som ani len drobné zaváhania. Svoju hru si naplno užili spoločne s fanúšikmi, ktorí schuti spievali mohutné chorály a väčšinu refrénov. S výkonom kapely nekorešpondoval jedine zvuk. Ten sa v útrobách arény dosť podivne odrážal a občas nebol dokonalý, napriek tomu neubral na celkovom dojme.

Pristavme sa ešte pri setliste, ktorý bol na pomery IRON MAIDEN výnimočný, niekomu azda nemusel vyhovovať. Veľký priestor dostal album "Somewhere In Time" a skladby dlho nehrávané – "Stranger In a Strange Land" s lahodným Adrianovým sólom, "Heaven Can Wait" podporená veľkolepými chorálmi, a spomeňme i záverečnú pecku "Wasted Years". Avšak vrcholom z tohto obdobia bol legendárny epos "Alexander The Great". Dlhé roky si ho fanúšikovia žiadali a až dnes ho konečne dostali v plnej kráse.
Na ukážky zo stále aktuálnej dosky "Senjutsu" publikum reagovalo o niečo vlažnejšie; akoby poznalo len klipovku "The Writing On The Wall". Príjemne vyznela "Days of Future Past", no viac ma dostali melancholická "Death of The Celts" a naliehavá "Hell On Earth" s pôsobivou ohňovou show.
Pýtate sa, či pri tej kope majestátnych kompozícií zostal čas na všetky zásadné hity? Verte alebo nie, no "Run To The Hills" ani "The Number of The Beast" sa dnes nekonali. Jedinou pripomienkou ikonickej dosky bol nečakane "The Prisoner". Z notoricky známych songov zazneli len "Fear of The Dark", "The Trooper" a eponymná "Iron Maiden". Návrat opomínanej "Can I Play With Madness" urobil taktiež veľkú radosť.
 

S jednotlivými skladbami súviselo aj množstvo tematických motívov, objavujúcich sa na veľkom plátne. Okrem klasických obrázkov a videoprojekcií zaujala napríklad gigantická hlava diabla s rohami, ktorá sa nám odhalila pri "Iron Maiden". Nechýbal ani maskot Eddie, ktorý sa na scéne objavil hneď niekoľkokrát. Z vizuálneho hľadiska to bola naozaj pastva pre oči. Znamenite vyskladaná kolekcia pätnástich kúskov odsýpala jedna radosť a po zhruba 110 minútach sa s nami Angličania definitívne rozlúčili.

Sečteno a podtrženo:
Vidieť naživo IRON MAIDEN je vždy unikátny zážitok a inak tomu nebolo ani dnes. Po každom ich koncerte deklarujem, že to bol jeden z ich najlepších výkonov, a platí to aj tentokrát. Budem sa opakovať, ale energia, akou sa títo kultoví muzikanti prezentujú aj po vyše 45 rokoch kariéry, je obdivuhodná, a som si istý, že Harris a spol. sa do dôchodku zďaleka nechystajú. Hravo strčia do vrecka akúkoľvek mladú kapelu, vďaka moderným technológiam posúvajú hranice možností, čím všetkým by mohli okoreniť svoje vystúpenia, a zároveň pokračujú v ich teatralizovaní. Toto všetko im vychádza a dnešný koncert to len potvrdil. Pozrieť si ho prišla prakticky vypredaná O₂ arena, čo v prepočte znamená takmer 19 tisíc fanúšikov.
 

Za udelenie akreditácie ďakujeme agentúre LiveNation CZ.

FOTO: Tom Jajo Rozkovec | musicserver.cz