Avizovaný metalový koncert roka bol zrejme doterajšou najväčšou výzvou pre agilnú agentúru Octopus Promotion v spolupráci s NuCoast Productions. Na Slovensko sa totiž vrátila britská heavymetalová legenda IRON MAIDEN a tentokrát na návrat potrebovala omnoho menej času, len tri roky oproti predchádzajúcim desiatim. IRON MAIDEN, prepravujúci sa po celom svete špeciálne upraveným gigantickým lietadlom Boeing 747, minulý rok vydali výborný album „Book Of Souls“ a to, že si za svojím materiálom stopercentne stoja, potvrdzoval aj očakávaný setlist, kde mala novinka skutočne veľký priestor.

Na MAIDEN bolo nakoniec zvedavých približne 15 000 návštevníkov. Na celosvetové pomery u tejto kapely možno nižšie číslo, avšak na Slovensku je podobná návštevnosť prakticky raritou a na spočítanie metalových, prípadne hardrockových skupín, ktoré by mali potenciál prilákať podobné množstvo ľudí, by nám pravdepodobne stačili prsty jednej ruky. O koncert roka sa teda nepochybne jednalo aj z kvantitatívneho hľadiska. Už pred koncertom organizátori avizovali možné dopravné komplikácie, veľmi vhodným riešením problému bola kyvadlová doprava, ktorá samozrejme nebola najpohodlnejšia, ale fungovala efektívne. V areáli hričovského letiska na nás potom dýchla doslova festivalová atmosféra. Viacerí návštevníci kritizovali či už dlhšie rady alebo vysoké ceny, no podľa môjho názoru boli vzhľadom na veľkosť akcie primerané.

Kapelou, ktorá zahájila celý večer, boli britskí THE RAVEN AGE, ktorí sprevádzajú IRON MAIDEN na celom turné, hoci majú na konte len jedno jediné EP. Zrejme nie je náhoda, že v tejto kapele „drhne“ struny syn Steva Harrisa George. Mozog celých MAIDEN-ov teda pokračuje v tradícii propagácie svojich detičiek na turné, podobne, ako tomu bolo v prípade jeho dcéry Lauren Harris a jej sprievodnej kapely. Bohužiaľ skladateľským talentom sa ani jeden z potomkov nepodal na svojho slávneho otca. THE RAVEN AGE zahrali síce oddaný, ale nudný set a veľmi málo momentov ich dokázalo vytiahnuť z priemernej šedi. Pôsobili síce sympaticky, vrátane úvodného gesta, keď bubeník vbehol na pódium so slovenskou vlajkou, ale nezaujali, skupín na kvalitatívne podobnej úrovni je nespočetné množstvo. Korunu tomu dal nepodarený zvuk, unášaný vetrom, keď spevákovi chvíľami nebolo rozumieť. To zrejme dojem z ich setu ešte zhoršilo.

Mnohí fanúšikovia sa však tešili na ďalšiu skupinu, ktorou boli SABATON. V ich fanúšikovskej základni má veľmi silné zastúpenie aj mladšia generácia a podobne ako kedysi MANOWAR, sú jednou z kapiel, ktoré najviac polarizujú metalových priaznivcov - buď ich zbožňujú alebo nenávidia. Srdcia svojich fanúšikov si napriek stále ešte nie úplne ideálnemu zvuku získali už prvou skladbou „Ghost Division“, došlo napríklad aj na „tematickú“ skladbu „Far From The Fame“  na počesť československého armádneho generála a leteckého maršala Karla Janouška, ale aj na ochutnávku z pripravovaného albumu „The Last Stand“ s názvom „The Lost Battalion“. Vtipnou vložkou bol krátky cover „Wind of Change“ od SCORPIONS, ktorý sa prehupol do skladby „To Hell And Back“. V závere vystúpenia potešili obľúbená „The Art of War“ a asi ich najväčšia hitovka „Primo Victoria“. Hoci SABATON sú v súčasnosti asi jedinou mladou power/heavymetalovou skupinou, schopnou v zahraničí vypredávať športové haly, musia si už teraz dávať pozor, aby neskĺzli k otravnému klišé. Ich show pôsobila úprimne, nadšene a bez pochýb potešila ich skalných fanúšikov a so slovenským pozdravom a poďakovaním pôsobili sympaticky, no pravidelne obsahuje tie isté prvky a pózy. Kapele nepomáha ani to, že na Slovensku vystupuje až príliš často, no zatiaľ sa im dostáva patričnej odozvy. Dojem z nadpriemerného vystúpenia trošku kazil zvuk, ktorý sa však po prvej predkapele výrazne zlepšil.

V ten večer sa však čakalo na niekoho iného. Pri prvých tónoch skladby „Doctor Doctor“ od UFO každý správny Maideňák vie, že dlhoočakávaná chvíľa práve nastala. Podobne, ako posledný počin „Book Of Souls“, MAIDEN to odpálili skladbou „If Eternity Should Fail“, pričom ich nástup sprevádzalo trošku gýčovité video (gýčovitejšie ako v prípade BLACK SABBATH na tohtoročnom rozlúčkovom turné každopádne nebolo). Úvodná skladba je výbornou vypaľovačkou na úvod a dav fanúšikov bol rozvášnený už pri prvých tónoch. Veľmi rýchlo sa rozplynuli aj obavy ohľadom zvuku, na ktorý boli po koncerte rôzne názory, no ja som bola nadmieru spokojná. V úvodnej časti celého programu dominovali najmä skladby z aktuálneho albumu - „Speed Of Light“, „Tears of a Clown“ a epicko-výpravná skladba „The Red And The Black“, ktorá v plnej kráse zase raz ukázala schopnosti všetkých troch gitaristov, premiešané klasickou emotívnou skladbou „Children Of The Damned“. Samozrejme nechýbalo nič, čo na IRON MAIDEN tak milujeme... Či už to bolo Dickinsonovo energické pobehovanie, svojské vystupovanie všetkých gitaristov alebo Nickova dynamická strojovo presná hra, ktorou aj vo veku 64 rokov schová do vrecka väčšinu mladíkov a množstvo legiend. Bruce sa na konštrukciu tentokrát už neštveral, predsalen je to pán v rokoch a klobúk dole pred jeho fyzickou kondíciou. Nesmieme zabúdať na to, že nedávno  prekonal veľmi vážne karcinogénne ochorenie, taktiež klobúk dole pred jeho vokálnym prejavom, aj vzhľadom na tento fakt. Nechýbala samozrejme ani úžasná, veľkolepá scéna v podobe mayskej pyramídy, s meniacou sa projekciou prakticky pri každej skladbe, ani Brucove nezameniteľné „Scream for me, Žilina!“, ako ani zmeny jeho kostýmov. Po dávke prevažne nových skladieb MAIDEN pokračujú nesmrteľnou klasikou „The Trooper“, nechýba samozrejme tradičná britská vlajka a nasleduje „Powerslave“, ktorej živé podanie je ešte mrazivejšie než v štúdiovom prevedení. To však skalní „maiden fans“ dobre vedia. Na novšie skladby dav reagoval trochu vlažnejšie, avšak bolo zjavné, že je to preto, že mnohí fanúšikovia ešte nepoznajú slová nových piesní. O profesionalite kapely svedčí aj fakt, že napriek tomu, že keď Brucovi sa počas ďalšej skladby „Death Or Glory“ stal pri zakopnutí drobný úraz, väčšina divákov nič nespozorovala a myslela si, že aj jeho ležanie na zemi je súčasťou show. Časť skladby potom dospieval zo zákulisia. Nasleduje epická, výpravná „Book Of Souls“, počas ktorej na pódium vkráča Eddie a po súboji s kapelou a najmä akčným Janickom Gersom mu Bruce v úlohe šamana z hrudi vytrhne srdce, ktorým obšťastní ako suvenírom niekoho z fanúšikov v predných radách. Záver vystúpenia samozrejme patril osvedčeným klasikám, „Hallowed Be Thy Name“, ich asi najväčšia hitovka „Fear Of The Dark“, počas ktorej asi ani jedno hrdlo v areáli nezostalo potichu a eponymná „Iron Maiden“, keď nad pódiom dominoval obrovský nafukovací Eddie. Kapela si následne dopraje ešte chvíľku oddychu v zákulisí a nasleduje trojica záverečných skladieb – „Number Of The Beast“, keď Eddieho miesto zaujíma v pozadí veľká postava diabla, výpravná, emotívna a epická „Blood Brothers“, pri ktorej Bruce vymenuje rôzne národnosti, ktoré prišli navštíviť tento koncert (nechýbajú Fíni alebo Brazílčania) s dodatkom, že sme všetci pokrvní bratia a úplný záver patrí osvedčenej hitovke „Wasted Years“.

IRON MAIDEN si toto vystúpenie jednoducho plnými dúškami užívali, až na úplný záver nebolo na kapele badať ani náznak únavy. Úctyhodný výkon od dnes už postarších pánov, ktorí sa rozhodne nechystajú do dôchodku, naopak, dávajú na frak kolegom mladším o celé generácie. Každé vystúpenie IRON MAIDEN je nezabudnuteľným zážitkom nielen pre ich skalných fanúšikov. A je nielen gurmánskym hudobným zážitkom, ale aj vizuálnym, teatrálnym potešením pre oči.  

Setlist IRON MAIDEN: If Eternity Should Fail, Speed Of Light, Children Of The Damned, Tears Of A Clown, The Red And The Black, The Trooper, Powerslave, Death Or Glory, The Book Of Souls, Hallowed Be Thy Name, Fear Of The Dark, Iron Maiden, The Number Of The Beast, Blood Brothers, Wasted Years